Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Komédia
  • Animovaný
  • Dráma
  • Dobrodružný

Recenzie (18)

plagát

Nunui yeowang (2006) (seriál) 

Tento seriál si u mňa získal dva prvenstvá. 1. - NAJurevanejší hlavný hrdina - Bin Hyeon je naozaj mojim obľúbencom, ale po tomto seriály, keď zavriem oči, vidím len jeho sklenený pohľad uprený do hlúpa a vlasy do čela. PREČO mi to urobili?! Nemôžem si pomôcť ale tento štýl drámy mi nesedí, je mi trápne, keď sa na to pozerám a kazí mi to všetku romantiku, o ktorú sa snažia. 2. - NAJviac opakujúcich sa scén (snaha o väčšiu dramatiku???) - ono nestačil skončiť nejaký dialóg, a oni ho o minútku znova zopakovali a to asi 50x!!!. Takto mohol byť seriál o polovicu kratší. Strašne rada by som tomuto seriálu dala aspoň 4* ALE nemôžem. Hoci som od začiatku vedela ako to skončí a hneď na začiatku som sa s tým zmierila, hoci herecky ma seriál uspokojil a dejovo zaujal, a hoci filmovo bol veľmi dobre spracovaný (na úrovni kórejského seriálu samozrejme). Mrzí ma to, lebo oproti iným mnou 3* ohodnotenými seriálmi je kvalitou na úplne inej úrovni...ale už skôr spomínané fakty ho dosť v mojich očiach znehodnocujú.

plagát

Zettai kareši (2008) (seriál) 

Pri tomto seriály som si dobre oddýchla. Atmosféra, ktorá zo seriálu srší je veľmi príjemná a pozitívna, čo vás núti pozerať jednu časť za druhou. Hrdinovia mi boli sympatický (hlavne mužský ;)). Dejovo však seriál až tak nezaujal. Hlavná dejová línia mohla byť viacej prepracovanejšia a nápaditejšia. Aj napriek tomu mi však zostane v pamäti a isto si ho pozriem ešte raz.

plagát

Hra o trůny (2011) (seriál) 

5*....avšak...autor sa snaží až natoľko šokovať, že sa mi to prestáva páčiť....

plagát

Shineui (2012) (seriál) 

Ohľadom tohto seriálu budem kritická. Áno, zo začiatku som ho sledovala jedným dychom, ale to len vďaka tomu, že som ignorovala detinské herecké výkony a jednoduchý scenár. Keď si prestanem všímať detaily, tak v seriály nájdete celkom pekný príbeh, nádherné kostýmy, hudbu, sem-tam sa aj zasmejete či prejavíte iné emócie. Až pokým to nezačne ísť z kopca. Dej sa začne krútiť dokola ako pes behajúci za svojim chvostom a ku koncu sa vám stane, že si nervózne poviete „Zase?!“ Lákali ma najmä ospevované bojové scény, ale verte mi, až také skvelé neboli. Kaskadéri sa síce snažili, možno až príliš, a bojové scény vyzerajú neprirodzene. Najkomickejšie mi pripadal zabijácky postoj hlavného hrdinu Choi Younga "ala" mám metlu namiesto chrbtice, až som mala pocit, že sa bojí pootočiť krkom aby si ho nezlomil. Slávna jednotka Woodalchi, je síce skvelá, ale bez svojho kapitána nie je schopná poraziť jediného nepriateľa. A kapitán síce dokáže metať blesky, ale asi len vtedy keď ho kamera nesníma. Z celého seriálu mi boli sympatickejšie vedľajšie postavy viac než tie hlavné, nežná kráľovná, múdry, hoci málo sebavedomý kráľ, dokonca i záporaci dodali seriálu dobrý šmrnc. Škoda však hlavných hrdinov. Min Ho Lee je zrejme v Kórei i u našich fanúšikov obľúbený, jeho herecký výkon je síce dobrý, ale mohol by byť i lepší (čo ten účes?! Zabudli mu nasadiť parochňu?). Zdá sa mi však, že je to ale skôr chyba zle napísanej postavy. Ale ak toto všetko opomeniete a od seriálu nečakáte nič ohromujúce, rozhodne sa budete baviť a nesklame vás.

plagát

Frankenweenie: Domáci maznáčik (2012) 

Úžasná Rozprávka (všimnite si veľké R), ktorá sa nedá inak komentovať ako "TIM BURTON". Jedine on dokáže zobraziť roztomilosť a priateľstvo, takým osobitým spôsobom. Pri pozeraní som mala pocit blaženosti.

plagát

Hotel Transylvánia (2012) 

Po pozretí sme pol dňa robili: bla bla bla. Dávno som sa na rozprávke tak nepobavila. Jednoduchá, čo je hlavne vhodné pre deti, vtipná a podľa mňa i originálna. Ďakujem.

plagát

Bedári (2012) 

Prečo???!!! Film sa chce tváriť ako umelecké dielo, ale pritom je úplne povrchný a násilný. To neustále kvílenie reže do uší a to som fanúšik muzikálov. Menej je niekedy viac. Jedna * za tie "dve" hovorené slová čo tam padli, keď si moje uši kúsok oddýchli a druhá pasáže so Sachom a Helenou, ktoré akoby patrili do úplne iného filmu a teda ozajstného muzikálu. Veľmi ale naozaj veľmi ma rozčarovalo herecké obsadenie, ktoré očividne nevyberali podľa knižnej predlohy a ani podľa speváckych schopností. Viacej ma oslovili vedľajšie postavy. Výnimku tvorí krehká Anne Hathaway. Výsledok: Shift+Delete.

plagát

Zločin (2011) (seriál) 

The Killing som začala sledovať hneď ako začal vychádzať...to som ešte netušila, že bude ešte 2. séria...a ja dlhé seriály z duše nenááávidííím. ALE... Keď som si pustila prvú časť seriálu, naplno ma pohltila, vizuálne i dejovo. V končekoch prstov som cítila, že to bude konečne po dlhej dobe nejaká dobrá detektívka a zároveň som sa obávala, že to isto nejak pokazia (Pravda). Do upršaného Seattlu sa skvelo hodila hlavná postava detektívky Sarah Linden, ktorá podtrhla pochmúrnu atmosféru seriálu. Keď sa na scéne objavil Holder, prebudila sa vo mne frustrácia, Ale nie, ja nechcem žiadneho priblblého narkomana! Ale nakoniec ma fakt tento neopakovateľný hrdina dostal a s každou časťou som sa na neho tešila viacej ako na celé rozuzlenie. Joel Kinnaman to zahral fakt dobre a stal mojim obľúbeným hercom. Veľmi pozitívny v mojom vnímaní je i vzťah medzi týmito hrdinami. Hoci Linden sa stále snaží podkopnúť svojmu nechcenému parťákovi nohy, Holder je "ako šváb" nezničiteľný, zachováva si v každej situácii čisté svedomie a Sarah nakoniec dokáže, že práve on je ten, ktorému by mala veriť...Seriálu fandí i originálna pochmúrna atmosféra, napätie a samotné vyšetrovanie, ktoré núti diváka pohltiť sa do deja. Aká som vďačná, že tu nie sú žiadne CSI-ovské sci-fi forénzne metódy, ale klasická stará dobrá "ala Christie" detektívka. ALE... Čím viacej som sa blížia ku koncu série, stále nič...a potom som si to so silným sebazaprením priznala, bude ďalšia séria...a bola. Našťastie dejovo - detektívne mi prišla ešte lepšia ako prvá. Až na to zbytočné niekoľkonásobné zavádzanie pri hľadaní záporáka a umelé naťahovanie deja. Čo sa týka vedľajších postáv, a to Lasenovcov a Richmondovcov, môžem ich zhodnotiť ako celkom prijateľné obohatenie deja. ALE ... Larsenovci celkom vhodne a citlivo vykreslili citové rozpoloženie vraždou zasiahnutej rodiny, ALE, po niekoľkých častiach mi začali intenzívne liezť na nervy, ku koncu série a celú druhú sériu som ich oslnivé citové výjavy pretáčala a verte mi o nič som neprišla. Pani Larsenová bola asi najhoršia postava, akú som v poslednej dobe videla. O, čo jej akože išlo?! Doteraz mám nočné mory z jej gumákov. A potom pán Richmond! Keby ho bolo menej, bolo by to lepšie. Akože, citlivý, spravodlivý, nezištný atď. politik? Na zamyslenie. Po tomto neviem, či len v S. Kórei gumujú ľuďom mozgy. Dosť ma rozladilo i záverečné rozuzlenie. Po úpenlivom napätom sledovaní dvoch sérií, som mala pocit: To len toto?!!!!! Kvôli týmto všetkým ALE, by som seriálu dala tak 25%. ALE...odpustím im to, lebo by som nemala to svedomie takto ublížiť Lindenovej a hlavne Holderovi, vďaka ktorým sa Larsenovej gumákov už nebojím. Takže dávam až 75%.