TheRoller

"You have no power here!" Pre mňa dvojka v každom ohľade lepšia ako jednotka. Síce úplne súhlasím s Matty-m, že 3 hodiny čakať na poriadnu akciu je dosť, ale napriek tomu bol ten záver tak epický, že inak to nejde. Konečne to malo grády, akciu a hlavne tempo - elementy, pri ktorých sa už nedá nudiť, nech to trvá akokoľvek dlho. To sa o jednotke povedať nedá a narozdiel od jednotky to aj dokonalo naladilo na nasledujúci diel. Musím sa priznať, že vzhľadom na dĺžku som mal v pláne film rozdeliť na dve časti - prvá, dať si šlofíka a druhá. Bolo to však také dobré, že som pri každej myšlienke na pauzu usúdil, že proste musím vedieť, čo ide ďalej. To pre mňa už značí kvalitný film. Veľkofilm. 95% Najlepší moment: Nemyslím, že sa dá nájsť iný moment ako záverečná kanonáda akcie, ktorá zrovnáva so zemou aj svoje vlastné predošlé tri hodiny. Ale napríklad scéna medzi Liv Tyler a Viggom Mortensenom tiež stojí za zmienku.

"I'm from England, Surrey." - "You don't have to apologize." Jediná chyba dvojky je, že neprišla s vôbec ničím novým a v podstate do poslednej scény kopíruje jednotku. Vykrádačiek z iných filmov sme už zažili na tucty, ale aby film čo i len bez kúska snahy zakryť to, okopíroval svoju jednotku, to som ešte nevidel. Jim Carrey je ale stále ten dokonalý Jim Carrey, filmu dominoval a ja som sa na ňom opäť neskutočne bavil. Jeff Daniels tentokrát, z môjho pohľadu, tak nejako v ústraní, len hlavný nahrávač na Jimove smeče. Na Jimove dokonalé smeče, ktoré nezostárli ani po 20 rokoch a navždy zostanú jedinečné a nenapodobiteľné. Ono to bolo v podstate, ako celok, dosť slabé, ale v určitých momentoch, ktorých frekvencia je stále slušná, som sa veľmi dobre zasmial a to sa cení. Ako spomienka na dokonalú jednotku, zakončené skvelou časťou v titulkoch, výborné. Nedá mi ešte raz nevyzdvihnúť Jima - po dvadsiatich rokoch mu to, aj keď je to len zdanlivo, pretože všetko na okolí je slabšie, šľape ešte lepšie a ja som sa naozaj smial na každom zábere, v ktorom sa objavil. Film ako taký hodnotiť veľmi zmysel nemá, preto hodnotím spomienku na prvý diel a pomerne slušné množstvo jednotlivých, naozaj vtipných scén. Najlepší moment: Lloyd a Harry cestujú podľa adresy na obálke.

"It's perfect." - povie si Lady Knightley o sebe pri pohľade do zrkadla a ja nemôžem súhlasiť viac. Je jasné, že v tomto komentári to skôr či neskôr príde, takže poďme na to hneď na začiatku - vychválenie Keirinky: Ona je krásna odkedy o nej viem, ale v každom jednom ďalšom filme, ktorý s ňou vidím, je proste krajšia a krajšia. Tento nie je žiadnou výnimkou. Vojvodkyňa má tú výhodu, že neuveriteľné množstvo záberov je koncentrovaných práve na ňu a už len týmto to film vlastne celé vyhral (aspoň u mňa :) ). Pocitovo dostáva najviac priestoru zo všetkých jej filmov a to sa cení. O to viac, keď ju máte tak veľmi radi ako ja. Navyše sa tu dá veľmi pekne pozorovať, že nie je len krajšia než hocičo čo považujete za najkrajšie, ale že je aj neobyčajná herečka - najmä reakcie prostredníctvom mimiky (hlavne vďaka úžasným záberom - kamera!), ale aj celková reč tela. To je niečo, čo sa nedá naučiť v žiadnej škole, a kým jej ročník sa stresoval v tých najlepších a nikdy dokopy nedosiahne ani zlomok z jej úspechu, ona v 22 rokoch bola schopná takéhoto výkonu. Školu jednoducho nepotrebuje, lebo je najlepšia v tom, čo robí aj bez nej. Je to jednoducho v nej od narodenia a v takom množstve, že sa to naučiť jednoducho nedá. Nie je to fér, ale je to tak. Každý má svoj obraz dokonalosti a pre mňa je to práve táto dáma. Keira, klobúk dolu. Takto si predstavujem dokonalú ukážku hereckého výkonu hodného Oscara. O jej vlasoch v tomto filme by som sa vedel rozplývať ďalší kilometer, takže len rýchla, ale o to väčšia, pochvala hocikomu, kto to spáchal. K filmu: Ten sa mi páčil skoro tak ako Keira. :) Ralph, no tááák. Mať doma Keirinku a prášiť pritom hocakú čúzu, ktorá prejde okolo? Hanba na teba! Výkon ale na veľmi vysokej úrovni tak, ako sme zvyknutí. Zvyšok obsadenia fajn, réžia takisto. Kostýmy podarené, samotná dobovosť nie až tak výrazná na úkor deja a jeho dramatizácie. Hudba si zaslúži vlastný riadok - bola skvelá sama o sebe, ale páčilo sa mi hlavne jej zasadenie do deja - prichádzala vo veľkých dávkach v tých najvhodnejších okamihoch, ani raz neprestrelila a tak dokázala posilniť a povýšiť zážitok z okamihu na maximum. Dej ako taký tiež super - ukazuje, že život nikdy nie je taký, ako si ho predstavujeme, že je plný ťažkých rozhodnutí a že láska sa nedá vždy postaviť na prvé miesto, aj keď si to najviac želáme. Tento film by som zároveň dal pozrieť všetkým neohrabaným feministkám, aby videli, aké to je, keď žena naozaj trpí a jej práva sa rovnajú nule. Sčítané a podčiarknuté, ja som to spapal viac-menej tak že celé. Vďaka Keiry! 95% Najlepší moment: Posledný rozhovor medzi Keirinkou a jej nabijákom.

"You shall not pass." Tento veľkofilm je tak veľký, že na mňa asi až moc. Pozerať tri a pol hodiny film, ktorý je síce pekný, ale nič extra vám nehovorí, len preto, aby ste si pustili ďalší diel, ktorý tiež trvá asi pol života, je na mňa trocha moc. Nie všetko, čo je veľké, populárne a má milióny fanúšikov sa musí páčiť každému - aj to je na filmoch pekné. Ak porovnávame, tak u mňa Harry Potter vyhráva s dostatočným náskokom. Polhodinové titulky to dorazili. :) Z úcty k spracovaniu a vizuálu si to ale inak plne zaslúžené 3* nezaslúži. 75% Najlepší moment: Časť s citátom spomenutým na začiatku.

Obsadenie jak lusk, hudba na jednotku, ale na moje nepríjemné prekvapenie ide len o dobre natočený blábol, ktorý má tendenciu nudiť. A položiť The Black Eyed Peas vedľa The Beatles? Srsly? Aspoň že Oasis a Blur mali vlastný záber. :) Pre mňa zatiaľ najslabší Curtis, až sa mi to nejako nezdá... Kde je väčšia emócia? Kde je ten najlepší druh humoru?... Dammit, kde je aspoň normálny dej? 3,5* najmä za hercov a ich výkony. Najlepší moment: Rozhovor novomanželov.

Zborovňa je jediný seriál, kvôli ktorému som vstával o 7:00 aj cez prázdniny a bol som ochotný pozerať sa na učiteľov v škole - aj cez prázdniny. :) To je výkon hodný pozornosti. Je jedno, že som mal asi desať, spomienky zostali a ja som na túto skvelú partiu na čele s výborným Mariánom Zednikovičom nezabudol dodnes. A to je niečo. Hodnotiť to z terajšieho pohľadu by bola blbosť, a preto ide o nostalgickú päťhviezdicu nezletilého Rollerka.

Telefónna búdka je od Snipera z toho istého roku o ten chlp lepšia, že má geniálnu kameru, výborného Colina a nový rozmer pojmu "voice-over", ak sa to tak vôbec dá nazvať - veľké uznanie Kieferovi Sutherlandovi, ktorý svojim úžasným hlasom tvorí značné percento dojmu. Libatique len zas a znovu potvrdzuje, že je môj najobľúbenejší kameraman. Ten chlap je vážne majster v tom, čo robí. Ďalšie plus - Katie Holmes, večný sympaťák v každej roly Forest Whitaker a presne trafená dĺžka filmu. Na konci to vyznie celé trocha zbytočne, tak nejak veľa kriku pre nič (ak by mal pán Spravodlivý psychicky deptať cez telefón každého, kto robí to, čo chudáčisko Colin, zostane na tejto planéte nás, slušných občanov, veľmi malé percento a nakoniec by sme museli ukameňovať my jeho, za to, čo robil a potom všetci všetkých navzájom, že sme to urobili a bola by spravodlivosť...), ale kvôli spracovaniu a faktu, že za málo peňazí je tu skutočne veľa muziky, ktorá ma nesmierne baví, to inak nejde. 90% Najlepší moment: Kiefer rozpráva o svojom detstve.

Ku knihe: Storočný starček bol veľkým prekvapením, že aj v súčasnej literatúre môže vzniknúť niečo tak originálne, vtipné, napínavé a zaujímavé. Kniha je tak dobrá, že by sa dala ospevovať minimálne na toľko strán, z koľkých sama pozostáva. Jediné, čo sa mi na nej trocha nepáčilo bolo, že spomienkové časti sa sústredili v drvivej väčšine na politiku a keď nie priamo na ňu, tak na udalosti, ktoré ovplyvnila - a to sa mi celkom nepozdávalo, keďže Allan o politiku nemal záujem, resp. mi chýbali udalosti daných rokov v iných sférách, najmä v umení (ak už nič iné, tak geniálne by zapadlo také stretnutie Allana s The Beatles :) ). Najskôr sa mi nepáčilo aj ukončenie, ale keď som sa pozrel späť, bolo to lepšie riešenie ako to, ktoré každý čakal. Takže kniha, povedzme za 95% :) K filmu: Ten s knihou, okrem hlavných a niektorých menej hlavných postáv a veľmi preriedenej dejovej kostry veľmi spoločné nemá. Pre tých, ktorí nečítali knihu to môže byť zábavná jazda na švédsky spôsob. Tí, ktorí ju čítali... proste vedia. Mne sa v tomto prípade absolútne nepodarilo brať film s rezervou a neustále som porovnával neporovnateľné. A povedal by som, že tak to aj dopadlo. Dej odohrávajúci sa v prítomnosti bol skutočne veľmi dobrý, zamrzel len jeho koniec, ktorý sa pokojne mohol držať predlohy, aj keby to znamenalo nejakých 10-20 minút navyše. Už len tá geniálna pasáž s bibliou, ktorá bola pre mňa zároveň aj jeden z najlepších momentov knihy, "A zazvonil zvonec a rozprávky je koniec." - to sa nedá odpustiť. :) Zredukovanie deja odohrávajúceho sa v minulosti na približne polovicu sa celkom vydarilo, ale opäť - ten zvyšok tam proste chýba. Nedá sa to vyčítať, keďže to reálne nie je možné, ale... aj tak... Navyše som sa tešil, ako bude Alan Ford hovoriť švédsky a on zase s tou bloody angličtinou. :) A pre tú skupinku nás, nevzdelancov, ktorí nevedia švédsky (resp. max počujú, že veľká časť angličtiny pochádza aj z tohto jazyka, ale inak je to pre nich len páska nahraná v ľudskej reči, len pustená naopak) to nebola tiež žiadna výhra. 3* sa mi zdajú krivdou, 4* ale trocha prehnané. Holt, to je ale údel filmov natočených podľa knižnej predlohy, o ktorej vedia, že nemajú šancu vyrovnať sa jej. S tým sa ale muselo rátať od začiatku. A popri ceste alebo aj Btw, také malé pohladenie na srdcovej svalovine je fakt, že ani dnes natočený film sa (našťastie) stále ani zďaleka nevyrovná dnes napísanej knihe. :) Tri a pol stálic, nech nežerem.

Asi najväčšou, no zďaleka nie jedinou, chybou Stopára je, že nemá záujem riešiť akékoľvek otázky, príčiny, logiku, neobťažuje sa ani náznakom aspoň niečo rozoberať a vysvetľovať a kým vám to príde, film sa pomaly blíži ku koncu. S plochým scenárom, ktorý akoby bol zostavený náhodnými stopármi, ktorých pozbieral scenárista, je táto možno až nechcene prehnaná priamočiarosť smrteľnou kombináciou, ktorú zmierňujú ako výborný Rutger Hauer, tak C. Thomas Howell. Ignoráciou vyššie popísaného tak film sám zo seba robí ľahko zabudnuteľnú jednohubku bez výraznejšieho momentu, ktorý by utkvel v pamäti, na ktorú do dňa nezabudnem najmä vďaka Hauerovi. Ten má rešpekt o to väčší, že musel hrať postavu, ktorá mala prekreslený charakter asi ako dážďovka na rybárskom háčiku. A že by išlo o zámer tvorcu, aby navodil tajomno, silne pochybujem. A ak, tak u mňa to nevyšlo ani náhodou. Navyše tá priamočiara thrillerová akcia tohto "road-movie" tiež nie je bohviečo dychberúce... Viac-menej na oddych neurazí. Najlepší moment: Kedykoľvek sa Rutger psychopaticky usmeje.

Kiss Kiss Bang Bang sa snaží byť originálny film s neotrepaným námetom, ktorý sám seba neberie príliš vážne (aspoň si to myslí) a nemá problém parodizovať ako rôzne témy, tak sám seba. Klišé sa snaží zmierniť tým, že ("originálne") poukazuje na to, že je to klišé. To ale nič nemení na fakte, že to klišé tam naozaj je... Navyše niekomu to môže pripadať, že sa to snaží len trápne zakryť. Celkovo som tej forme prezentovania ani trochu neuveril, ale na druhej strane sa mi páčilo, ako sa o to snaží (napr. drzosť a pseudonekonvenčnosť hlavnej postavy cez voice-over). Možno práve tá maximálna snaha ísť proti prúdu (lepšie povedané - proti všetkým prúdom) je to, čo spôsobilo, že som to nezhltol a menej by bolo v tomto prípade viac. Val Kilmer cool, Robert Downey Jr. v type roly, aká mu sedí najviac. Maximálne zabodovala jedna z posledných viet "Každý, kto robí asistenta, je niečí synovec." a následne sa v titulkoch pod "First assistant director" objavilo meno Marco Black. :) 80% Najlepší moment: Junior držiac sa ruky z rakvy.