hallelluja

No teda, kvôli druhému Hobitkovi nemuseli hercov ťahať na Nový Zéland, zelené plátno mohli roztiahnuť aj u mňa v garáži. S nostalgiou spomínam na Spoločenstvo… nielen tvorcom narástli brušká a miesto naháňačiek po lúkach Južného ostrova spoľahli sa na programátorské majstrovstvo. Veru ani Legolas by tentokrát tú ladnú chôdzu po snehu neuhral...

Pozerám opakovane, hľadám úprimne.... Kde dopekla sa skrýva tá nadzemská kvalita??? Z môjho pohľadu prudko preceňovaný film. Vlastne dva... z toho druhého celý čas vyskakuje Joker. DOPLNENÉ 24.03.14: Asi som mala zatmenia alebo čo... Je to temné, epické a celkovo boží. Len nechápem, čím si tá nezaujímavá čupka Maggie získala priazeň dvoch najmocnejších chlapov Gothamu.

Júúúú, roztomilé!! Záverečný WAW efekt porovnateľný snáď len s... rozmýšľam ...s nadšeným rozbalením vianočného darčeka!!

"Usmievate sa??? Ste podozrivý!!!" aneb V. E. Frankl v dvanástich minútach. (pozn.: keby som nebola taká dojatá tak napíšem, že menší zákrok s kleštičkami by som dopriala aj užívateľovi "zeres" predtým než sa pustil do písania obsahu.)

Cogito, ergo sum. Ak mám kriticky skúmať všetko, čo mi niekto druhý predkladá, drahý Derren, potom ťa musím sklamať. Moje kritéria na dôveryhodnosť si nesplnil. Ale ako sebaprezentácia dobré…

Fanúšikovia tvorcov mi snáď odpustia tvrdenie, že na drogovú tému existujú aj sugestívnejšie filmy - s oveľa hlbším príbehom, uveriteľnejšími postavami, naturalistickým spracovaním, či tragickejším záverom. Žiadny z nich však nemá Aronofského prácu s obrazom a hlavne, nemajú Hudobného Boha Mansella. Aká škoda, že som si neprečítala skôr o tej budhistickej praktike, ktorú doporučuje slabším povahám georgieMT82 vo svojom komentári. Takto som si tú megadávku bolestivých emócií v závere Requiem odžila naplno…fuuuuu... a bolí to už druhý deň...

Cool vizuál, psychedelická mjuzik a tony numerologického blábolu. Dear Mr. Aronofsky, úprimne... natočili ste síce efektnú, lež obsahovo total nezmyselnú 3,1415926...-čovinu. Ezoterika je hnus v akejkoľvek podobe (imho) a ja Vám to skrátka nežerem.

25 miliónov dolárov (!!!) na vytvorenie výukového múzea, kde pomedzi obrovské nohy dinosaurov veselo pobehujú (praveké) deti… aneb kreacionizmus 21. storočia v praxi. Mi skoro praskla céfka…

Môj chlapík je zanietený prírodofil a pri vyslovení “Darwin” skáče nadšením ako šimpanzie mláďa. Sledovať tento seriál s ním je zážitok samé o sebe. A keď si tak zmapujem, s akou chuťou sa vrhá(m) po banánoch a aké zvuky vydáva(me) pri párení, hmmm… ani na chvíľu nepochybujem o pôvode nášho druhu. Páni kardináli to majú zrejme inak... (pozn. s úctou vyťukané na 154. výročie vydania na svoju dobu prelomovej štúdie "O pôvode druhov", 24. XI. MDCCCLIX)

Budem veriť tvorcom, že vstup kamier do rodín polygamistov je exkluzívny. Po stránke formálnej niet čo vytknúť, seriál dosahuje kvality NG. Ale ten obsah, hm... Nech som akokoľvek tolerantná (nevadia mi polygamné vzťahy, nevadia mi registrované partnerstvá etc.) neviem sa ubrániť znechuteniu nad tým, ako sa dospelí - a údajne svojprávni - ľudia dobrovoľne vzdávajú kusu svojej osobnej slobody v prospech... čoho? Komunity? Náboženstva? Omg... Je mi z toho zvláštne smutno. A predsa nedokážem prepnúť, vyjavene zíram, kam až sú ochotní pre tie pseudodôležité dôvody zájsť.