Alboin

Zvláštne je, že keď film dokonale poukazuje na kvality našej nielen bratislavskej spoločnsti, dostane za to nízke hodnotenie, pretože pravdepodobne vyvolal v čistých dušičkách pocity nevoľnosti. Táto sonda do útrob Slovákovi duše celkom dôkladne zobrazuje všetky turistické atrakcie, ktoré naša malebná krajina poskytuje. Avšak ľud krajiny Jánošíkovej nad týmto skromným kúskom umenia pre ďalšie bezprávie zalomí pietne rukami, rozhorčí sa a tradične nakoniec aj tak všetko skončí na háku.

V dokumente Sonda do hĺbky rusákovej duše spoznávame drsný a veľmi pravdovravný pohľad američanov na ruskú societu. Silné kresťanské cítenie národa je zosobnené v postave hlavného antagonistu, ktorý nevynechá žiadnu príležitosť odprosiť za svoje hriechy pána B. a krédo "len on jediný a pravý" demonštruje na každom kroku, krku či tvári, ktorá ide okolo. Ide o skutočný symbol pokory, odpúšťania a lásky a som rád, že ani kúsok z toho nevystrihli v strižni strihači strihnutí. Na druhej strane je tu zobrazený odpor ku temnému pánovi, Chambersovi. Americký zemiačok tentoraz takmer dve tretiny dokumentu hudie svoje "wosapjo" a je protiamericky nechutný až do momentu kedy ho znova osvieti náš pán jediný a pravý a zaujme pietnu polohu so svojím mŕtvym spolubydlom. Potom sa strhne lavíny čízy (t.j. dojemných = poznámka prekladateľa) momentov, ktoré gradujú až po vlak do neznáma. Boj s temným pánom je však tažký a nebyť svätenej vody skončilo by to omnoho skôr. A tak nakoniec po mnohom úsilí bohabojný bojovník Boyka zvíťaží nad temným pánom a máme Vianoce. (Alebo iný čisto kresťanský sviatok) Na konci dokumentu je však ukázané ako rýchlo môžu bohabojní bojovníci padnúť ak čo i len slovkom spomenú zlo ako je veda. Všetci v očakávaní pečených holubov zrazu zistia, že temný pán sa vrátil a vďaka rúhaniu sa už spomínaného Boyku v momente raj na zemi končí a nastáva temná doba Chambersova. Tak či onak ľud si zápas užil a je jedno či B. alebo CH. vládne, hlavne že je samohonka.

Svojrázna dokonalosť. Popri Iron Sky ďalší snímok, ktorý sa vymyká z mainstreamového klišé plastových paškvilov. Vo svojej podstate v každom človeku evokuje veci, ktorými prešiel, či už sú to filmy, komixy, knihy alebo hry. Nieje to pre každého a presne ako Iron Sky to určite zožne vlnu kritiky a blbín typu: "Je tam priveľa krvi a gibov." Scenár je veľmi bežná zápletka s koncom, ktorý by uhádol usoplený školáčik, ale sila filmu spočíva v jeho množstve detailov. (Najlepším punom pre mňa ostáva scéna kde hlavný hrdina stretne svoju osudovú krásku: " I am Apple. Of course you are...") A muzika, tá proste chytí za srdce každého fanúšika osemdesiatok.