Posledné recenzie (3)
Klub bitkárov (1999)
Po experimentovani s kombinaciou film-kniha-film sa dostavili znacne schizofrenicke dojmy co povazujem za idealny mentalny stav pre chvilku terapie v podobe miniaturnej recenzie. Inspirovany hrdinom ktory svoje myslienkove turbulencie krotil v haiku som sa rozhodol vzdat poctu tejto delikatese podobnym sposobom. Rezia super, Herci predvadzaju sou- , kazdy si zgustol. Dej je famozny, temy plne naboja- = teda ***** hviezdiciek.
Za zvuků hudby (1965)
Hodnotit film ktory je produktom diametralne odlisnej doby aka urcovala formovanie vkusu a ocakavani hodnotiacej osoby je mimoriadne nevdacna uloha. Z ucty k sedinam som sa preto pri tvorbe vlastneho nazoru na uvedeny film vykonal maximum , aby som sa vyhol zbytocnej predpojatosti a pristupoval k hodnoteniu ferovym sposobom. Napriek zdanlivo ponuremu pribehu odohravajucemu sa v tieni rozmahajucej sa nacistickej hrozby spada film svojim zanrovym zaradenim do kategorie rozpravkovej rodinnej zabavy. Kritizovat film ako prilis sentimentalny „vycackany“ gyc predstavuje z mojho pohladu povrchny a vyrazne subjektivny verdikt. Nulova tolerancia zapletky voci akejkolvek forme utrpenia v udele hlavnych hrdinoch, klimaticka idylka rakuskych alp ci dokonala servilnost detskych hrdinov neplni tradicnu ulohu pri tvorbe dramatickeho kontextu ale plnia ulohu rekvizit navodzujucich pohodovy dojem, ktory je hlavnym planom tohto muzikalu. K tomuto ucelu sluzi kvalitna praca kamery ktora bez zavahania sprevadza divaka od panoramtickych obrazkov alpskej prirody po precizne zobrazene melodramaticke sceny pachane v zahradnom altanku. Herci okrem afektovaneho prehravania typickeho pre danu eru filmoveho vyvoja ponukaju aj solidne spevacke vykony ladiace vyrazne lepsie ako porovnatelne vykony z My Fair Lady. Sucasneho divaka kombinacia nerafinovanej idylky vokalnej romance z rozpravkovej krajiny podobnej rakuskemu Salzburgu a maratonskej stopaze prilis nenadchne. Ak vsak budeme film hodnotit na zaklade vtedajsich kriterii vyrazne ovplyvnenych muzikalovou povahou snimky a autorskym zamerom je na mieste skonstatovat ze sa jedna o cennu snimku. K 5 hviezdickovej satisfakcii mi vsak chyba historicky presah filmu, ktory napriek uprimnej snahe a voli nema z dnesneho pohladu vyraznejsi divacky potencial.
Hugo a jeho veľký objav (2011)
Z mojho pohladu dospievajuceho fanusika, cerstvo objaveny zaner filmovych vyznani resp. manifestov ako je Hugo alebo Tintin posobi zatial sviezim neopisatelnym kuzlom. Spielberg dokazal uspesne sfilmovat komiksovu vasen detstva a vdychnut jej pobodu rozkosneho filmoveho predstavenia ktore vsak netrpi bolestivymi kompromismi na strane umeleckej hodnoty. Nemenej efektnym sposobom sa predviedol aj dalsi architekt sucasnej kinematografie v osobe Martina Scorseseho, ked nam predlozil povabne stvarnenie svojej tuzby vzdat hold celuloidovym snom. Jedna sa o festival okazalosti, ktora je vsak prirodzenym vedlajsim efektom zvysenej koncentracie "gycovych" scen a schem dodavajucich filmu tu spravnu kombinaciu noblesy a patosu. Prave remeselne dokonala kombinacia hlavnej dejovej linie sledujucej ucebnicovy pribeh maleho dietata vo svete velkych zazitkov drziaca sa tych najlepsich verneovskych tradici a osobnej spovede filmoveho "dietata", je dostatocnym dovodom preco si tato snimka odniesla z dnesneho premietania mojho vlastneho oscara.