Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dobrodružný
  • Krimi

Recenzie (1 155)

plagát

Angels Hard as They Come (1971) 

Voľne štruktiňurovaný road movie satirizuje formát, ale nemôže sa vymotať z klišé. Producent filmu Jonathan Demme prehlasoval, že sa jedná o bikerskú verziu "Rashomona". Gary Busey v tomto filme debutoval. alternatívny video titul: "Angels".

plagát

Angels Die Hard (1970) 

Primerný biker film, v ktorom súHell´s Angels za dobrých a zachraňujú ľudí pri baníckom nešťastí. Film sa pýši zaujímavým hereckým obsadením pravdielných hercov v tomto žánri.

plagát

Anjeli a démoni (2009) 

Thriller s rýchlym tempom je na chvíľu zaujímavý, ale potom sa opakuje, je nudný a hlúpy. Tak ako v prípade filmu „The Da Vinci Code“, aj tento snímok znižuje silu knihy.

plagát

Andělé a hmyz (1995) 

V tomto filme nie sú anjeli, iba hmyz a zvláštna rodina zo stredných vikotiánskych čias, ktorá sa volá Alabasterová, ktorá sama seba modeluje podľa správania sa hmyzu. Matka je bacuľatá, šedá bytosť, obalená metrami bielej látky, ktorá kolabuje do najbližšieho kresôa, aby mohla byť nakŕmená a rozmaznávaná svojou rodinou. Ako včelia matka je plodná, pumpujúca vonku nových Alabastrovcov medzi návalmi bolesti hlavy. Do tejto domácnosti prichádza Škót menom William Adamson (Mark Rylance). Vrátil sa po desaťročnom pobyte v Amazónii, kde zbieral vzácne vzorky, ktoré sa stratili vo vraku lode, okrem jedného krásneho motýľa, ktorého ukazuje sirovi Haraldovi Alabastrovi (Jeremy Kemp), ktorý je hmyzom posadnutý. Všetko to sa odohráva tesne po Darwinových prvých publikáciách a sir Harald je fascinovaný procesom prirodzeného výberu. Tak, ako aj tento film, natočený podľa poviedky „Morpho Eugenia“ od A.S.Byatta a ktorá používa svoje ľudské postavy, aby hrali podľa bezohľadných stratégií a zákonov kráľovstva hmyzu. William Adamson je pozvaný, aby bol hosťom v dome Alabastrovcov a aby zorganizoval kolekciu hmyzu sira Haralda. Musím poznamenať, že aj ženy Alabastrové vyzerajú ako kúsky kolekcie: ich šaty sú vyrobené z jasne červenej a šokujúcej modrej alebo výraznej žltej a čiernej farby. V ich podrobne vypracovaných účesoch a klobúkoch majú nasadené kvety, bobule, ovocie, vtáky a dokonca vajíčka. Najzvodnejšou zo žien je blonďatá, zrelá Eugenia Alabaster (Patsy Kensit). V prvých scenách uteká vzlykajúc z bálu. Jej pohŕdavý brat, Edgar Alabaster (Douglas Henshall), obviňuje Adamsona z toho, že ju urazil, ale v skutočnosti je Eugenia v slzách, pretože jej snúbenec spáchal samovraždu. Pomaly, opatrne, ako potenciálna obeť skúmajúca sieť, sa Adamson posúva bližšie ku Eugenii, prosí ju o ruku. Prekvapujúco dostáva kladnú odpoveď, ajkeď je švorc a z obyčajnej rodiny a on a je bohatá. A popritom, ako malý mravec usilovne pracuje Matty Crompton (Kristin Scott-Thomas), úbohá mladá žena, ktorá je domácim učiteľom rodiny. Adamson ju priťahuje, ale on si ju takmer nevšíma (ona mu v zlosti hovorí „ty ani nevieš, či mám 30 alebo 50“). On si akurát všimne jej krásne kresby prírody a jej štúdie kolónie mravcov. Viac o krivolakej a šokujúcej zápletke nebudem odhaľovať. Príbeh funguje ako pasca na exotický hmyz, ktorá má vstup ozdobený sladkým nektárom a jemnou vôňou, ale vo vnútri je kyselinový kúpeľ. Zaznamenáva nespočetné množstvo náznakov života Anglicka v polovici 19-eho storočia: sluhovia sa obracajú tvárou k stene, keď prechádza okolo pán alebo pani, namyslená arogancia Edgara, brata, ktorý si myslí, že narodením získal právo urážať sociálne slabších, potlačený hnev starého sira Haralda, ktorého kolekcia hmyzu nahrádza veľa iných vecí, ktoré by rád pripichol do korkovej doštičky. Film bol režírovaný Philipom Haasom a adaptovaný Haasom a jeho manželkou Belindou. Nehanbia sa používať bohatý verbálny materiál zdroja, A.S.Byatta, motýle v skleníku sú ako „farebný vzduch“. Toto je prvý film, v ktorom som videl, ako niekoho napadli mory.. Adamson sa prejavuje v opatrných výhybkách a komplimentoch, ako intelektuálny Uriah Heep. A keď pasca zápletky konečne sklapne a tajomstvo je odhalené, film presne nevysvetlí, prečo bol takto urobený. Najbližšie k vysvetleniu je slečna Crompton, keď hovorí Adamsonovi: „v domoch žijú šudia,ktorí vedia všetko, ale zostávajú neviditeľní.“ Film „Angels And Insects“ najlepšie funguje, keď oboznámený s jeho svetom, anglickými domami na vidieku, ktoré vlastní vyššia trieda v polovici 19-eho storočia. Tento svet, ako hovoril Henry James, bol pre svojich šťastných obyvateľov tým najzábavnejším, čo ľudská civilizácia vyprodukovala. Ale mal svoje tajomstvá. „Angels And Insects“ je ako temný rub filmu Merchant-Ivory: v jednej scéne navštívime slnečnú pastiersku čistinku v lesoch a šplhajúc po sklae zrazu vidíme zaguľatené, slizké malé slimáky s larvami na spodku, ktoré sa navzájom požierajú. Film vyšiel v produkcii PBS American Playhouse.

plagát

Angel on My Shoulder (1946) 

Zábavná fantázia o zavraždenom podozrivom (Paul Muni), ktorého diabol poslal späť na zem v podobe sudcu a jeho pokusy oklamať Satana, kým je ešte v smrteľnej forme. Prerobené v roku 1980 na televízny film s Petrom Straussom a Richardom Kileym. Film bol natočený podľa príbehu Harryho Segalla.

plagát

Angelo My Love (1983) 

Fascinujúca cesta do sveta moderných homosexuálnych Rómov, s "príbehom" voľne omotaným okolo predčasne dospelého Angela Evansa, mimoriadneho pouličného obchodníka. Prekvapujúco úspešný pokus Roberta Duvalla (v jeho druhom režisérskom diele) vtkať fiktívny príbeh do skutočného sveta s neprofesionálnymi hercami. Dvaja muži, ktorí v reštauračnej scéne spievajú "Golden Days", sú Duvallovi bratia.

plagát

Anjel Levine (1970) 

Dojemné, humorné a smutné. Takýto príbeh bol už často vyrozprávaný, ale zriedka tak dobre. Film bol natočený podľa príbehu Bernarda Malamuda. Autormi scenára sú Bill Gunn a Ronald Ribman.

plagát

Angel in My Pocket (1969) 

Fanúšikovia TV-seriálu s Andy Griffithom sa môžu pobaviť na tomto príbehu o mladom ministrovi, snažiacom sa získať si dôveru malomestskej farnosti. Predvídateľné situácie, klišéovité dialógy, s neznesiteľným Van Dykom v úlohe odporného švagra.

plagát

Angel Heart (1987) 

Historka v štýle American Gothic, plná pozoruhodnýchzmyselných a desivých obrazov, ajkeď po chvíli uviazne. Neobvyklý film, aj jkeď nie úplne pôsobivý. Scenár napísal režisér Parker, podľa románu Williama Hjortsberga "Falling Angel". Orosená sexuálna scéna bola vystrihnutá (sekundy z nej), aby sa film vyhol označeniu X v USA. Vo video verzii však stále existuje. Potom, čo všetko skončilo, prach sa usadil a krv uschla, je možné zotriediť zápletku tohto filmu a vtedy uvidíme, že je skutočne jednoduchá. Ale niekedy to tak nevyzerá. Film má vratkú logiku zlého sna, v ktorom nič do seba nezapadá, všetko vyzerá nevyhnutné a je tu množstvo šípov v ovzduší, ktoré letia priamo na Vás. zápletka znie ako milióny iných detektívok a vlastne takou detektívkou aj je. Niekoľko vecí ju však robia inou: zlomyseľný zmysel pre humor, dobré herecké výkony, dobrá réžia a náhly zostup do nadprirodzena, keď Harry Angel zistí strašnú a pravú podstatu svojho vyšetrovania. Film natočil Alan Parker, režisér, ktorý pracoval v každom žánri predtým než zomrel. Po „Angel Heart“ mohol vyškrtnúť dva zo svojho zoznamu: detektívky a nadprirodzené horory. Parkerove filmy sú stále robené s veľkým gustom. Mal záľubu v tom, čomu bojazliví ľudkovia vravia štylistická extravagancia a to je práve to, čo ho doviedlo do sporu s hodnotiacou komisiou MPAA kvôli scéne s Rourkem a Lisou Bonet, ktorá tu hrá mladú ženu z Louisiany, plnú tajomstiev z minulosti. Títo dvaja sa stretnú počas búrky v presiakajúcej hotelovej izbe a kým sa milujú, dažďové kvapky padajúce zo stropu sa menia na krv. V kontexte filmu dáva krv perfektný zmysel, aj keď scéna musela byť vystrihnutá, aby film získal označenie „R“ (restricted ). Táto scéna je konzistentná s celým filmom, ktorý je živočíšny a zvrátený. Postava, ktorú stvárňuje Robert De Niro, nastavuje tón so svojimi ostrými nechtami a elegantným čiernym oblekom. De Niro sa musel dobre baviť, keď sa pripravoval na túto postavu: používa galantnú briadku, ulízané vlasy a triky svetla a make-upu, aby vyzeral záhadne, ako Martin Scorsese, jeho obľúbený režisér. Je to šibalská pocta. Rourke okupuje stred filmu. Žiaden iný herec (s možnou výnimkou Gérarda Depardieu) nezískal popularitu zobrazovaním postáv hulvátov. Tu vyzerá neoholený, nevykúpaný, po opici a zúfalý a to je iba začiatok filmu, ešte než sa to začne všetko kaziť. Na konci filmu je mužom, ktorého nervy kričia o pomoc. Finálne odhalenia filmu dávajú zvláštny zmysel. Je to jeden z filmov, pri ktorých si opätovne v mysli prehrávate zápletku, opätovne interpretujete prvé scény vzhľadom na finálne šokujúce odhalenia. „Angel Heart“ je thriller a horor, ale najčastejšie je neviazaným cvičením v štýle, ktorým sa Parker a jeho herci bavili a doviedli ho až do krajností.

plagát

Angel Face (1953) 

Titulná postava v tomto pomalom filme (Jean Simmons) je odhalená ako anjel smrti spôsobujúci úmrtie tých, ktorí jú ľúbia. Od roku 1947 do roku 1953 Robert Mitchum zdokonaľoval svoju filmovú personu ako lakonický, neosobný, jemne amorálny povaľač/obeť v sérii filmov noir pre spoločnosť RKO, začínajúc s „Out Of The Past“ (1947) a kulminujúc s „Angel Face“. Tento film, adaptovaný podľa nepublikovaného príbehu Chestera Erskina „Murder Story“, bol napísaný za 18 dní, keďže Howard Hughes, majiteľ RKO chcel stihnúť ešte jeden film s Jean Simmons predtým, než jej vyprší kontrakt. Simmons, ktorá bola vo filme obsadená v úlohe femme fatale, úlohu dostala od Hughesa za trest za to, že odmietla s ním „socializovať“. Trest zahŕňal aj ostrihanie dlhých čiernych vlasov Jean. Hughes si od 20-th Century Fox „vypožičal“ autokratického režiséra Otta Premingera a prikázal mu natočiť film rýchlo – a ten ho aj tak natočil. To samozrejme vyvolávalo na scéne napätie, hlavne po incidente na začiatku filmu, keď scenár vyžadoval od Mitchuma, aby Jean udrel. Keď režisér žiadal o nové a nové natočenie scény, Mitchum udrel režiséra a opýtal sa ho, či chce ešte jednu. Tento incident zomkol hlavnú hereckú dvojicu. Štylisticky film „Angel Face“ demonštruje, že nie všetky filmy žánru noir sú charakterizované nápadnými obrazmi na základe vysoko kontrastného osvetlenia. Preminger v časovej tiesni natočil niektoré scény s nízkym osvetlením. Avšak čo má tento film spoločné s ostatnými filmami žánru, je čudáckosť, masochistický základ vzťahu muža a ženy. Je zaujímavý aj obrátením konvenčého stereotypu zameriavajúceho sa na sex.