Melancolie

človek by čakal viac. Kniha totiž ponúka oveľa viac slastných pôžitkov Paríža omáčaných v horkej poleve. Potešilo ma vlastne len to trojkolesové auto, hrob Murgera a scéna na nádraží, kde vidíme len tiene vagónových okien s fajčiacimi cestujúcimi v klobúkoch.

uf! silný trojgeneračný príbeh rodiny s vábivou atmosférou najlepších rokov 20. storočia s výborným hereckým výkonom, kostýmami, scénami, s jemným svetlom, doľahajúcim na nostalgický interiér s andulkami v klietkach a úžasnou Meryl Streep.

/Pierrot le Fou ! My name is Ferdinard. I have told you often enough./ Šialené Godardovské dialógové hrátky, v ktorých si každá postava hovorí svoje a nepočuje druhú, akoby jazyk bol tým najväčším vrahom komunikácie medzi ľuďmi. Dvaja mladí ľudia stratení v dobe, uvrhnutí do vodopádu myšlienok, ktoré divák hádam ani nedokáže prijať všetky na jedno posedenie. K Pierrot le fou sa stále vraciam, pristihnutá so zápisníkom v ruke a vždy očarená iným pohľadom na danú situáciu v existencii človeka.

"When we talked, I talked about me, you talked about you, when we should have talked about each other." Paríž, 60.te roky, priam charizmou preplnený Belmondo a krásna Jean Seberg. Čo viac dodať? Sladká naivita mladých ľudí stojaca na okraji morálky, ktorú dal Godard do čarovných a vtipných dialógov a natočená ručnou kamerou. Pre mňa je to Godardovo zlaté rúno.