maros612

„Proč, Karle, próóč?!“ Čakal som dobrú, ľahučkú zábavu. Bol som strašne zvedavý, ako si film poradí s prekonávaním neobvykle stupídnej idey a až urážlivo detinských stereotypov. A ono sa to chvílu celkom darilo. Dynamika haprujúceho manželstva bola vyobrazená pomerne dobre, čo bolo v príkrom kontraste s úplne všetkým ostatným, čo sa dostalo do záberu. Ešte rýchlo pochválim peknú scenériu, rodinu a dom hlavnej postavy a samozrejme výkon Karla Rodena, aj keď motív jeho účasti je mi neznámy, dúfam, že si za to aspoň kúpil niečo pekné, lebo pri tomto musel trpieť. Kerekešovej prerušovaná čeština s uhorským prízvukom dávala  silno zabrať všetkej mojej dobrote a chápavosti, pretože ma to parádne vyrušovalo (koho ne, že jo). Kemkova českoslověnština bola ešte horšia, ale on tam rozprával menej. Rodinný príbeh Jonášovcov, ktorých mama za mlada išla do Spojených štátov na nejakú výskumnú botanickú prácu (normálka za totáča), pri malej potrebe sa zrútila z útesu, jej československí kamráti (zrejme vedci) utiekli, lebo to je bežné, že sa vedkyňa z komunistickej východnej Európy stratí niekde v prérii, no a ju tam indiáni nejak vyliečili a naučili ju perfektne hovoriť kmeňovým jazykom. Tu si urobme hviezdičku (*). Po návrate do ČSSR mala s českým manželom Jonášom dve deti, ktoré si po rozvode rozdelili, a to prosím tak, že mladší (hraný starším) brat Ondřej išiel žiť do Čiech s otcom a starší (hraný mladším) zase s mamkou do drevenej dzedziny na Slovensku. Dobre, pretáčam dopredu. Ondřej má zo zložitých dôvodov v hlave indiánskeho ducha, s ktorým sa rozpráva nahlas pred ostatnými, ktorý ho preto majú z dobrého dôvodu za magora. Keďže sa s ním nerozpráva len osamote, tak ho musíme mať za magora všetci.  Ambiciózna lstivá slovenská harpia s priezviskom „Kárná“ vidí v mentálnom prejave Ondřeja príležitosť vyšachovať ho z majoritného podielu vo firme, hoci vlastní 65 %. Náhle umrie babička Jonášová (áno, tá čo pri šťaní spadla k indiánom), ktorá sa doteraz modlila pred soškou dreveného jézusa k manituovi. Rodina sa stretne v drevenej slovenskej dzedzine, a kľúčom strhnutým z krku mŕtvej babky otvoria truhlu v ktorej nájdeme listy, ktoré pred babkou uschoval nejaký ujco. (Prosím pekne, pred babkou schované neotvorené listy boli v ruhle zamknuté kľúčom, ktoré dňom i nocou ona sama nosila na svojom tele. Cožééé!?) No a dostávame sa späť k tej hviezdičke (*). Došlo na čítanie listov. To, že indiánsky duch vie do hlavy rozprávať „plynne česky“ sa dá v rámci moci večných lovíšť chápať. Ale že písal do Československa listy v perfektne štylizovanej čestine, hoci s bab(k)ou vtedy rozprával len po indiánsky, a teda asi nevedel ani po anglicky, bol moment, kedy som si povedal, „A dosť, do prdele!“, a film som predčasne ukončil. Tento film asi vznikol kvoli daňovým odpisom, alebo čo.

+++Komentár môže obsahovať spoilery+++. Kde začať? Skúsim tým, čo som si všimol ako prvé a čo sa už pri koprodukčných filmoch, hoci CZ/SK film za taký nepovažujem, stáva už pravidlom - postprodukčný zvuk. Žial je asynchrónny, nesedí na pusu. Ambientné zvuky nula bodov, čo uberá filmu celý jeden rozmer. Zvuk prostredia bol v staršej československej kinematografii úplná samozrejmosť, a stálo to aj za tú nižšiu kvalitu. Výkon Gabriely Marcinkovej bol alfou aj omegou tohto filmu, pretože okrem jej hrania tam toho veľa dobre urobeného nebolo. Postava jej manžela bola plochá, jej kamarátka (Zuzana Porubjaková) bola zase nadhraná a neprirodzená, a Andy Hajdu ako hlava technologickej firmy nepresvedčil, postave chýbala presvedčivosť a uveriteľnosť. Voči scenáru musím uznať, že ma dej filmu pár krat zmiatol a stiredavo uvádzal a zbavoval omylu, čo je pozitívne. Veľká autonahánačka celkom prekvapila, ale bolo by pri nej dobré vôbec nepoznať Bratislavu, kedže tie prestrihy scén geograficky nedávali vôbec žiaden zmysel. Zakladna idea/rozuzlenie filmu celkom nedava zmysel, lebo neguje logiku velkej casti deja. Film ma viac krat prinutil plesknut si po cele, najma pri scene s programom ovladanymi elektrickami... Vzbura strojov, pred tymto nas varoval Terminator. Ocenujem odvahu filmarov, ale este to nie je ono.

Veľké sklamanie. Filmu sa síce podarilo vysvetliť situáciu a priblížiť kľúčové udalosti, ale urobil to prakticky inscenačným spôsobom. Keďže tento film zjavne nemal rozpočet na to, aby sa pustil do scén s tankami i rekonštrukciami konfliktov v uliciach, používal prestrihy s autentickými zábermi. Z tohto pohľadu by bolo možno lepšie urobiť nový, kvalitný dokument s hranými časťami tak, ako to robia niektoré produkcie káblových dokumentárnych TV staníc. Vzhľadom na to, že v tomto filme bol zvolený opačný postup je potrebné povedať, že výsledok pôsobil lacno. Oceniť možno pekné využitie dobových vozidiel, ale veľkým mínusom je ten neštastný selektívny dabing, ktorý je zle urobený - nie je synchrónny. (videl som slovenskú verziu). Vnútorné monológy hlavnej postavy sú zaujímave, ťažko však povedať, do akej miery svojím obsahom osobnosti Dubčeka sedia.