Joshua2121

Film, ktorý vynára počas celého diania množstvo otázok. Kameňom úrazu však je fakt, že na žiadne sa ani nesnaží odpovedať. Hltá osvedčené nápady z kultových filmov, no nedáva im hlbší zmysel a nádych, takže to celé logicky nefunguje. Jeden nápad za druhým je servírovaný v takom tempe, že človek rýchlo zabúda na otázky, na ktoré by tak rád vedel odpoveď. V závere ostane človek len šokovaný, pretože dostane jednu veľkú odpoveď na otázku, ktorú si ani nekládol. Looper by som prirovnal k falošnému diamantu. Krásne sa naňho pozerá, pôsobí očarujúco, ale nemá takmer žiadnu hodnotu. Tú skutočnú hodnotu treba hľadať naozaj pod lupou a je škoda, že jej je venovaná malá pozornosť. Počas filmu nieje čas sa nad ňou hlbšie zamyslieť. IDEA: Keby som dnes presne vedel kam sa dostanem ak budem kráčať po tejto ceste, kráčal by som ňou? Dokážem sa pozrieť sám sebe do očí, zamyslieť sa nad svojím konaním a som ochotný obetovať svoje terajšie šťastie za šťastie budúce? Dokážem pochovať svoje ego a začať načúvať svoje alter ego? Čo ak to nakoniec spravím a v budúcnosti dorazím do ešte horšieho cieľa? Ako samotný názov filmu našepkáva, je to jeden začarovaný kruh. V závere ma napadá jedna myšlienka. Je to odpoveď, nad ktorou sme sa zamysleli asi mnohí, aj keď sme si na ňu nikdy nepoložili priamu otázku. "Ak by som mohol, tak by som sa chcel vrátiť o niekoľko rokov v živote späť, no jedine s rozumom a skúsenosťami, ktoré mám teraz." (70%)

Tak atraktívne natočený film a taký lacný postoj k samotnému príbehu, od ktorého som čakal naozaj viac. Po hodine a pol som vôbec netušil o čom ten film je. V poslednej polhodine bol akýsi náznak o prevedenie príbehu, ale bolo to len chabé obmieňanie niekoľkokrát použitej témy, ktorá sa objavila v nejednom filme. Niekedy sa objavili až amatérske nepresnosti v scenári, a zas niektoré scenáristické nápady boli naozaj vychytávky, ktoré milo prekvapili. Koniec koncov sa na to pozeralo veľmi dobre. V kine to bol zážitok, no pozrieť si to znova na PC by bola len strata času a patričná nuda. Suma sumárum, kopec dobrej akcie postavenej na nepevnom základe, na ktorom samotný príbeh pokope nedrží, ale skôr sa rozpadáva. (70%)

Žiaden smiech, žiadna slza, iba šok, zdesenie a mráz na chrbte vyvolal vo mne tento film. Toto nieje typická Americká hovadina, ktorá si chce na seba zarobiť. Tento Kanadsko-Francúzsky počin má cieľ oveľa vyšší. Chytiť za srdce, zamraziť myseľ a navždy sa vryť do pamäte. Príbeh je rozkúskovaný a vyrozprávaný vo veľmi dobrom poradí, aby zaujal až do poslednej snímky, kde pochopenie rovnice a následný vzlyk Jeanne Marwan vygradovali tento príbeh do nezabudnuteľného finále. (90%)

Jeden herec, jeden osud, jeden film. Originálny nápad, ktorý sfilmovalo štúdio Lionsgate, známe hlavne pod snímkou Saw. Tento klaustrofobický triler síce môže vyzerať veľmi nápadito, no celá snímka miestami pôsobí až nudne, kvôli zbytočnému naťahovaniu minutáže. Nelogickosť riešenia problému, filmu takisto ubližuje a diváka niektoré absurdity až znervózňujú. Každopádne musím uznať, že v závere to malo spád a v lepší koniec by som pravdu povediac ani neočakával. Ten ma pochoval. (70%)

Vytrhnem pár strán z Pána prsteňov, pár z Harryho Pottera, obohatím scénami z Nekonečného príbehu a Bátoričky, postavím na rozprávkovom príbehu, ktorý pozná asi každý, ešte zabalím do Hollywoodskeho pozlátka a za pár dní si pekne namastím kapsu. Takto si predstavujem myšlienky scénaristu či režiséra tohto počinu. Spád to má rýchly od úvodu až po záver, čo je síce pekné a nenudí, no akosi ma to nedokáže silnejšie nadchnúť či prekvapiť. S prihliadnutím na krásu prírody a humor trpaslíkov sa to ledva vyšplhá na tých 70%.

164 minútová strhujúca seansa, ktorá nedovolí divákovi, čo i len oko prižmúriť. Spolupráca Christophera Nolana a Hansa Zimmera nemohla dopadnúť inak ako sa od nich očakávalo, réžia a hudba jednoducho bravúrne zvládnuté. Sem tam sa objaví nejaký gíč v podobe prehnaných efektových vyšperkovávačiek a občas aj nejaká tá logickosť niekde chýba, ale celkový pocit, ktorý tento snímok v človeku vyvoláva, to v momente zatemní. V záverečných momentoch samotného rozuzlenia si sám s trochou sklamania priznávam, že škoda, že sa to skončilo presne tak, ako by asi nejeden divák čakal; no v momente keď zisťujem, že samotný epilóg sa stáva možným prológom vo mne povstala eufória temného rytiera a rovnako aj samotné hodnotenie. Skvostný zážitok, ktorý určite odporúčam si vychutnať v kine. (80%)

Moderná adaptácia Al Pacinovej oskarovej drámy, vôňa ženy. Stretnutie dvoch rozdielnych charakterov uznávajúcich rozličné hodnoty. Jeden zrelý, múdry avšak vďaka hendikepu rezignujúci život žiť, druhý plný radosti a chuti do života, avšak neskúsený, spontánny, ulicou vychovaný. Oba filmy sa nesú v rovnakej línii, nenudia, ani sa nesnažia diváka híčkať silnými momentami. Proste plynú, ponúkajú myšlienky na zamyslenie a diváka nechávajú relaxovať a zároveň premýšľať nad krásou a hodnotami života. Kto nevidel Scent Of Woman, tak Intouchables zhltne aj s navijákom. Aj kvôli tomu, že to režisér postavil na skutočnom príbehu a vyladil podmazom od šikovného Einaudiho. Ja sa prikláňam ku Al Pacinovej klasike, ktorá si ma získala asi aj preto, že bola natočená skôr.(80%)

Som rád, že sa aj dnes nájdu režiséri, ktorí majú uletené myšlienkové pochody a neboja sa experimentovať či zachádzať do neprebádaných vôd. Stručný, zhustený film, plný striedavých, premenlivých emócií. Chýbalo mi v tom ešte o niečo viac dramatična, pretože potenciál na využitie citového zmätku postáv ešte určite bol, ale konečne to bolo aspoň niečo, čo som ešte nevidel. (70%)

1 miestnosť, 12 rozhnevaných mužov a 1 dokonalý scénar. To všetko stačí na natočenie filmu, ktorý v priebehu 96 minút otvára človeku myseľ. 12 mužských členov poroty má rozhodnúť o vine/nevine chlapca, ktorý je obvinený z vraždy vlastného otca. 11ti zahlasujú za vinný, 1 jediný za nevinný a tým pádom je hneď od úvodu jasné kde sa film bude uberať. Je však úplne jedno, či chlapca odsúdia alebo nie, pretože tento snímok v sebe nesie oveľa väčšiie posolstvo. Predstavuje číre defilé osobnostných charakteristík, rôznorodých emócií a ich vplyvov na chovanie človeka. Každá jedná veta od úvodu až po záver má svoju hĺbku a dáva všetkým replikám neskutočne silný zmysel. 12 rozhnevaných mužov dáva arogantne slušným spôsobom divákovi najavo, že ľudia by mali viac načúvať jeden druhého, až potom začať súdiť. Že dávame prednosť pohodliu a preto sa radšej prikláňame k väčšinovému názoru, či sa necháme často riadiť našími predsudkami. A to že má film už 55 rokov z neho robí o to väčší skvost a zaradzuje ho do mojich top 5. (95%)