ljukyljuk

Niektoré filmy si jednoducho treba pozrieť v ten správny moment. Nie predtým, nie potom, teraz. Tak som sa dostal k Perks of Being a Wallflower. A nemám nič, čo by som vytkol. Vôbec nič. Neviem ani, čo by som pochválil, ak nie film ako celok. Zasmial som sa, poplakal som si, vychutnal som si ho. Už dlho som nevidel vo filme také priateľstvo a neviem to pomenovať inak ako "krásne". Tak krásne ako je Emma Watson, ako je Ezra Miller aj Logan Lerman. Zamiloval som sa do nich, do všetkých. A rovnako do zbytku obsadenia, do hudby, do nových zážitkov a do tohto diela. Ako vravím, na film niekedy treba ten správny moment. A ja som ho vystihol a už navždy si ho budem spájať s tým príjemne pozitívnym pocitom, čo vo mne zanechal. Milujem vás, priatelia moji a keď vám niekedy bude ťažko, pozrite si to tiež. 95%

Hneď na úvod - nie som prudérny človek, nie som homofób a nie som zástanca jedine tradičných filmov bez možnosti experimentovania. Ak ste niečo zo zoznamu, Shortbusu sa vyhnite sakra veľkou okľukou. Na druhej strane, som človek, ktorý má vkus a vo veciach hľadá zmysel. A tu sa dostávam aj ja do konfliktu s týmto filmom. Boli tam momenty, kedy som to tým hercom fakt, fakt žral a či už výkonom, alebo konaním mi prišli tak nenormálne prirodzení, že to bolo niečo úžasné. Drobnosti, aké tam režisér využil, niekedy naozaj príjemne prekvapili. Animovaná scéna New Yorku tiež. Ale boli tam momenty, keď som mal jednoducho pocit, že pozerám péčko, do ktorého je vsunutá nejaká pseudozápletka. Dobre, možno nie až natoľko, ale aj tak. Niektoré vtipy vyšli, niektoré myšlienky nie. Postavy nemali nejako stanovený charakter, boli také nijaké (aj keď snaha o načrtnutie vlastností tam bola, ale pri snahe to pre mňa aj ostalo). A celé to pôsobilo miestami tak absurdným dojmom... no nie pozitívne absurdným, ale takým, keď si poviete "bože, toto je hovadina a o čom to tam vôbec hovoria?" absurdným. Takže toľko. Film, ktorý, aj keď sa veľmi snažil byť iný a šokujúci, mi vyprší z hlavy asi tak rýchlo ako akékoľvek péčko, na ktoré sa podobá. Škoda. 46% aj to len pre hlášku, ktorá mi jediná zostane v pamäti: Tonight we're having a film festival. They're boring as hell, but I've found the more boring they are, the more intelligent people think they are. ... a od Mitchella 100-krát radšej Rabbit Hole

Taký pekný film. A s takým obrovským srdcom. Hneď od začiatku ma zaujala tá jemná štylizácia či už prostredia alebo postáv, ale stále v takej miere, že ešte pôsobila reálne a uveriteľne. Práca s kamerou úplne skvelá (360° zábery i zameranie sa na detaily), hudba rovnako dobrá, niekedy ambientná, inokedy zase dominantná. No ale čo bolo v tomto filme najviac a tým ma aj dostal - tá romantika! Tá nádherná romantika očami detí, ktorá pôsobí miestami trošku neohrabane, no vďaka tomu absolútne prirodzene a úprimne. 80%

Úplne najväčšia devíza tohto filmu je realistickosť (a to aj napriek sci-fi téme). Samozrejme, vo veľkom k nej dopomohol štýl takmer až dokumentárnej kamery, to je jasné, ale veľmi ma potešili iné veci. Herci, pretože som ani jedného nepoznal a na postavy stredoškolákov sa mi takéto neznáme neokukané tváre absolútne hodili. A reč postáv, pretože aj keď tu často nešlo práve o text, tak bola natoľko súčasná, že napríklad pri scéne na parkovisku som nemal pocit, že sa smejem na filme, ale že sa bavím s kamošmi. A rozhodne musím pochváliť aj efekty, ktoré boli na nízkorozpočotvý film veľmi dobre zvládnuté. Len... pretože musí byť nejaké "len" - vývoj deja ma trošku sklamal. Pretože dopadol v podstate tak, ako som predpokladal a nie tak, ako som dúfal, že sa vyvinie a prekvapí ma. Ale inak fajn, fajn, všetko fajn, ako alternatíva ku klasickým superhrdinským príbehom je Chronicle na jedno pozretie veľmi vhodný. 79%

Kamarátkam budem navždy ďakovať za tento klenot, ktorý som videl prvýkrát u nich pred pár mesiacmi a odvtedy už asi tri-štyri krát. A zakaždým som sa bavil ako idiot. A práve dosť často na... na idiotinách. Ale takých príjemných, podivných, čudesných, prehrávaných a zároveň smiešnych tým najviac nerdy-geeky-dorky spôsobom, aký len jestvuje. A tá hudba a celá atmosféra... nuž, neodporúčam tento film nikomu. Lebo ako pri Smiley Face, toto je úplný love-it-or-hate-it film, takže je to na vás, ako ho prijmete, či jeho naivitu odmietnete, alebo ju prijmete za svoju a už si Gentlemen Broncos len budete šialene užívať. Pre mňa veľmi subjektívnych 85%

V skratke - vynikajúci film. A teda v trochu rozvitej verzii - naozaj vynikajúci film. Ale vážne, už dlho som neprežíval príbeh tak ako v 11:14. Dej sa delí na niekoľko častí a každá z nich je tak skvele vygradovaná, že už si len hovoríte "čo ešte, bože, čo ešte?" A verte, ono to príde a celá tá mozaika sa vám pomaly začne odkrývať, no budete si musieť počkať až pekne na posledné minúty a všetko do seba zapadne ako skladačka. A úplne som žral ten štýl filmu ako taký. Napätie úplne na maximum, nechty mám ohryzené a vtom do toho hodia postavy nejaký joke len tak na okraj a zase o pár sekúnd neskôr už s napätím sledujem. Jednoducho, film mal vynikajúcu dynamiku, minutáž tak akurát, za 85 minút sa nestihnete ani len začať nudiť, no nie je to priveľa, aby ste sa stratili v spleti príbehov. Naozaj, 11:14 je veľmi podarený kúsok, pri ktorom sa rozhodne pobavíte všetkými možnými spôsobmi. 91%

Mám zmiešané pocity, ako tento film ohodnotiť. A to znamená len jediné - že asi nie tak pozitívne, ako by som chcel a ako som dúfal pred pozretím. Po technickej stránke nevyčítam vôbec nič,, všetko premyslené, technika budúcnosti vyzerala skvele, efekty rovnako, hudba príjemne dopĺňala dej. Čo mi ale vadí... Že za tým všetkým nebolo niečo viac, nejaká myšlienka. V podstate to najprv vyzeralo na odhaľovanie prapôvodu a skončilo to zistením, že posádka objavila niečo zlé a ešte horšie. A načo tam vlastne tí "strojcovia" čakali? Prečo nešli preč hneď? Nedáva mi to zmysel. A nie tým pozitívnym budem-nad-tým-nenormálne-dlho-uvažovať-spôsobom, ale tým neviem-a-nezaujíma-ma-to-spôsobom. Pozitívne ale musím brať výkon Michaela Fassbendera ako robota, bol fakt presvedčivý. No a skalní fanúšikova tvorby Ridleyho Scotta sa určite potešia z úplného záveru filmu, ale už nechcem viac spoilerovať, takže na to musia prísť sami. 64%

Na tento film som sa šiel dívať dosť vypočítavo. Po tom, čo som pozeral Weekend (ktorý sa mi nenormálne páčil), si vravím, že to bude mať tie správne atribúty. Je to nezávislé, hodnotenie na csfd dosť dobré, herca nepoznám ani jedného a keďže je to o gayoch, určite tam bude dosť veľa drámy a aj sĺz a ja si z času na čas rád pozriem také slzavé-údolie-filmy (ako vravím, fakt som bol dosť vypočítavý pri výbere, čo si budeme klamať). No a po zhliadnutí som zistil, že aj so všetkým, čo som myslel, že zaručene zaberie, je tento film aj tak len lacný, strašne zle natočený a otrasne zahraný brak. Scenár bol primitívny, zápletky taktiež, charaktery postáv zakrpatené a ploché, situácie nerealistické, akoby iba povytŕhané z viacerých príbehov a spojené nejakým zázračným, no nefunkčným spôsobom. 25%, aj to len preto, že film sa niečo snaží povedať i keď mu to nejde.

Knihu som nečítal, švédsky originál nevidel, takže hodnotím len tento film ako taký. A musím povedať, že trochu sklamal. Lebo Fincher je proste Fincher a som zvyknutý na lepšiu réžiu, väčšie napätie, menej balastu a rozuzlenie, ktoré ma odrovná a nie iba vysvetlí, ako sa veci majú. Samozrejme, je to dobrý film, o tom niet pochýb a zase nemôžem zatracovať režiséra, že nie je taký skvelý ako obvykle, ale len nadpriemerne dobrý. Ale tak predsa, Fight Club ani Hra to nie sú a za 2 a pol hodiny sa človek síce konečne zorientuje vo všetkých tých švédskych menách, ale nepriľne k obrazovke natoľko, aby sa zžil s postavami a prežíval dej naplno. Pozitívne ale rozhodne hodnotím výkon Rooney Mara a úplný záver, kedy som už čakal, ako to skončí a skončilo to prekvapivo neholywoodsky realisticky. Celkovo je to teda remeselne kvalitný film (niekedy s možno až trošku priveľa náhodami a dôkazmi ako zo CSI, ale ok, aj to sa dá), ale chýba mu niečo, čo Fincherove filmy kedysi robilo natoľko výnimočnými. 74%

Dve hodiny príjemne strávené pri dobrom filme. Nie síce nejako svetobornom, nie revolučnom ani kultovom, ale jednoducho dobre natočenom filme. Obsadenie je fakt hviezdne a odvádza kvalitný výkon. Najlepší bol Tom Hardy, keď nerozprával, ale si len tak hmkal a vydával zvuky a všetci v kine už len vybuchovali smiechom. Našlo by sa ešte niekoľko vtipných momentov, ktoré veľmi dobre odľahčovali inak dosť dusnú atmosféru filmu, ktorému násilie a jeho zobrazenie rozhodne nie sú cudzie, vďaka čomu verne vykresľujú situáciu v Amerike 30. rokov. Ako teda vravím, film roka z Lawless určite nebude, ale na jedno pozretie bohate postačí. 72%