Raccoon.city

Legendárnu chalupu, kde sa film natáčal odkúpil od obce Oľšany Jiří Pecha (anjel/doktor Strážný). Ten rozpadajúcu sa chalupu v roku 2001 zboril a sutiny z demolácie skončili v prekážkach na parkúre pri Bolkovej (Bohmuil Stejskal) neďalekej farme. Na pozemku mala vyrásť presná kópia pôvodnej chalupy, postavená z kvalitného materiálu, potvrdzuje Pecha, ktorý nechal vypracovať aj architektonický projekt novej stavby. Jirka sa k tej stavbe, ale nedostal až do dnešných čias. Celý ten čas musel plniť svoje úlohy hereckej a tiež náročnej funkcie Bolkovho spoločníka. A robiť spoločníkovi Bolkovi, to zaberie naozaj veľa času. A navyše stavba takého domu prehltne pekných pár miliónov.

Pani Pantůčková (Bohušova teta) bola pri slávnostnej premiére tohto filmu v Prostějove v kine Metro 70 spolu s Bolkom Polívkom (Bohuš) a pani režisérkou Věrou Chytilovou. Práve vďaka dcére, ktorá žila v Prostějove, ku ktorej sa nakoniec presťahovala na sklonku života.

Úlohu Bohušovej tety vtedy pani Pantůčková získala úplnou náhodou. Pôvodne ju mala hrať susedka, ktorá sa však pred kamerou nervovo zrútila, a tak voľba padla na ňu.

Anna Pantůčková (Bohušova teta) dostala za svoju rolu 10 tisíc korún.

Anna Pantůčková (Bohušova teta) nebola majiteľkou legendárnej chalupy, kde sa film natáčal. Mala ju od obce Oľšany iba v dlhodobom prenájme. Po niekoľkých rokoch sa už pani Pantůčková pre svoj pokročilý vek o slávnu chalupu nemohla starať. Presťahovala sa k príbuzným do Prostějova.

Vznik roku animovaného filmu bol dlho sporný, lebo z rôznych zdrojov sa uvádzalo, že vznikol v rokoch 1941, 1942 alebo 1943. Až nakoniec bol presne uvedený dátum výroby podľa kópie od manželky Viktora Kubala.

Animovaná snímka bola natočená pod hlavičkou Ústavu pre školský a osvetový film, ktorý sa skrátene nazýval Školfilm. Školfilm sa stal prvým kompletne vybudovaným štátnym podnikom na tvorbu, rozmnožovanie a distribúciu filmov. 2.11.1949 bol Školfilm rozhodnutím Povereníctva školstva, vied a umení zrušený k 31.11.1949. Výrobnú časť prevzal Československý štátny film a ostatné činnosti začal riadiť Štátny pedagogický ústav v Bratislave.

Prvý slovenský animovaný film vôbec. Snímka mala dĺžku iba 5 sekúnd.

Premiéry filmu sa zúčastnil sám Adolf Hitler. Kde sa ho hviezda filmu Zarah Leander dosť odvážne opýtala súkromnú otázku, ktorú si nemohol v tej dobe už dovoliť hocikto. "Povedzte mi hér Reichskanzler, skúšal ste niekedy niečo urobiť so svojimi vlasmi." Hitler sa na ňu iba váhavo usmial a povedal: "Nemáte ani poňatia, čo všetko som vyskúšal, ale nič nepomáha."

Marián Vanek, ktorý postavu Jurošíka sám vymyslel a ilustroval, prezradil, že postavu vymyslel na začiatku 70. rokov a pôvodne sa malo jednať o filmovú podobou, kde zbojníka mal hrať Michal Dočolomanský, ufrflaného zemepána Jožko Dóczy a jeho kočiša Pištu Lojzo Hanúsek. Lenže Jurošíkov autor Marián Vanek mal v sedemdesiatych rokoch pre politickú karikatúru zákaz sa v televízii čo len ukázať. Jeho príbehy napísal ešte pod cudzím menom, ale nejaký asistent produkcie vypátral, že je to on a Jurošík sa nemohol realizovať. Keď sa režim zmenil, nápadu sa v televízii ujali, ale pripravovali ho už ako večerníček. Ale ani vo sne by autora nenapadlo, že v tíme, ktorý pracoval na kreslenej verzii, sa stretne opäť s tým asistentom, kvôli ktorému jeho nápad zamietli.

Animované rozprávky, ktoré sa inšpirovali postavou Jánošíka, boli do uvedenia seriálu natočené iba dve. Poľský animovaný film Janosik (1954) a československý animovaný film Zbojník Jurko (1976). Čím je seriálová animovaná postava inšpirovaná Jánošíkom jedinečná.

V roku 2005 vznikol v Michalovciach Detský folklórny súbor JUROŠÍK. Členmi súboru sú výlučne žiaci školy vo veku od 5 do 15 rokov. V roku 2011 vznikol aj klasický folklórny súbor Jurošík. V súčasnosti má 60 členov. Sú to mladí tanečníci, speváci a muzikanti.

V roku 2010 bola vydaná kniha podľa rozprávkového seriálu z rovnomenným názvom "Jurošík".

Rozprávkový seriál vznikol pôvodne ako 28-dielny. Neskôr po úspechu prvej série sa pokračovalo v jeho natáčaní a posledných 7 dielov vzniklo až v roku 2010, čím počet častí dosiahol 50.

V filme Moon (2009) používa skladbu ako budík hlavná postava (ironicky, keď čoskoro zistí, že je klon). Vo filme Zdrojový kód z roku 2011 sa pieseň objavuje ako vyzváňací tón mobilného telefónu postavy Christiny (Michelle Monaghan). Cover tejto piesne sa objavila vo filme L.A. Slasher z roku 2014. Skladbu môžeme počuť aj ako pozadie vo filme Mute (2018). Hudba z piesne sa mala objaviť aj vo filme Warcraft (2016), kde mal priamo Hawkes sám ako bard hrať skladbu na lutnu. Scéna bola nakoniec z filmu vystrihnutá.

Chesney spieval túto pieseň v polčase na zápase skupinovej fázy Majstrovstiev sveta vo futbale 2022 medzi Walesom a Anglickom.

Vo videoklipe môžeme vidieť ukážky z filmu Buddy's Song (1991), v ktorom si zahral aj interpret Chesney Hawkes a zaznela tam aj táto skladba. Film bol vydaný na VHS koncom roku 1991 s hudobným videom k skladbe „The One and Only“ v podaní Hawkesa a exkluzívnym rozhovorom s Hawkesom. Film doteraz nikdy nebol oficiálne vydaný na DVD alebo inom formáte domáceho videa. Celý film bol však 22. júna 2020 zverejnený nezostrihaný na Hawkesovom oficiálnom kanáli YouTube.

K singlu boli vyrobené tri videoklipy. Prvé video je priamou väzbou na film Buddy's Song (1991). Druhé video je živým koncertným prevedením piesne prepojenej s čiernobielymi zábermi interakcie Hawkesa s jeho fanúšikmi. Táto verzia bola vydaná na medzinárodných trhoch, kde sa film Buddy's Song nepremietal. Tretie video je alternatívnou úpravou druhej verzie so scénami z filmu Doktor Hollywood (1991).

Skladba bola hitom v hudobných rebríčkoch a v marci a apríli 1991 strávila päť týždňov na prvom mieste rebríčka UK Singles Chart.

Vo filme je spomenuté, že psychiatri počas vojny pacientom trhali zuby. Verili, že dôvod psychického ochorenia boli zápalové ochorenia v čeľusti. Táto brutálna metóda liečby sa ozaj praktizovala. Túto metódu začal ako prvý používať americký psychiater Henry Cotton v roku 1907, ktorý bol presvedčený, že psychické problémy sú spôsobené bakteriálnymi infekciami. Penicilín ešte nebol objavený a jediný spôsob, akým sa v tom čase dala eliminovať infekcia, bolo chirurgické odstránenie infikovaného orgánu. Tvrdil, že v ústach žije obrovské množstvo baktérií, a tak začal pacientom trhať zuby. Doktor dokonca zašiel tak ďaleko, že si dal sám vytrhať zuby a prikázal to aj manželke a dvom synom. Lenže trhanie zubov psychické problémy nevyliečilo. Cotton teda prešiel k vyberaniu mandlí a následne začal odstraňovať sleziny, časti hrubého čreva, semenníky, vaječníky, žlčníky a ďalšie orgány. Svoje operácie podkladal falošnými správami, že vyliečil až 85 percent pacientov. Keď pacient zomrel, to pripisoval zlému fyzickému stavu pacientov. Neraz sa stalo, že o zákroku neinformovali ani príbuzných pacientov v psychiatrickom ústave. Až v roku 1924 sa začalo vyšetrovanie Cottonových metód, ale nie intenzívne a niektoré správy sa nedostali na verejnosť. Henry Cotton praktizoval svoju metódu 25 rokov. Celkovo Henry Cotton a jeho asistenti vytrhli viac ako 11 000 zubov a vykonali 645 veľkých operácií, pri ktorých celkovo zabil vyše 300 ľudí a mnoho ďalších zmrzačil. V roku 1933 bol obvinený, ale svojho trestu sa nedožil, nakoľko zakrátko v tom roku zomrel na infarkt. [Zdroj: Pluska]