verveine

Veľmi originálna "prupovídka" o tom, ako sa človek dokáže zmeniť pre iného, ako sa dokáže vzdať svojich názorov, ideálov, priateľov, ako prestáva byť sám sebou, len aby sa tomu druhému zapáčil... Inovatívnosť námetu sa filmu rozhodne uprieť nedá. Pripojíme k tomu skvelé herecké výkony šialenej umelkyňe E.A.T.-Evelyn Ann Thompson (Rachel Weisz), plachécho študentíka Adama Sorensona (Paul Rudd), ktorého premena a jej sledovanie je viac než zaujímavá (Paul Rudd bol kvôli filmu nútený zhodiť 11 kíl), prekvapivý, neočakávaný koniec a výsledok je viac než uspokojivý. Na 5 hviezd to ale tentokrát nebude, myslím si, že sa z námetu dalo vyťažiť ešte o niečo viac...

Pôsobivé... I keď príliš nemám v obľube podobné "silné" snímky s apokalyptickými a katastrofickými víziami, tento ma niečím dokázal skutočne zaujať a nad jeho hĺbkou a pravdou ma prinútil premýšľať ešte niekoľko dní. V prvom rade by som určite nezatracovala námet tohto fimu, pretože vzhľadom k dnešnej pretechnizovanej dobe, znečistenému životnému prostrediu, potravinám obsahujúcim viac jedov a chémie ako vitamínov a živín nie je až také nereálne predstaviť si takýto koniec. Scénar je veľmi originálny, filmom sprevádza množstvo hlbokých myšlienok, svojou realistickosťou vás drží v napätí aj napriek tomu, že jeho dej sa dá predvídať. Strate čuchu predchádza pocit úzkosti, plač a veľký smútok, strate chuti ohromný pocit hladu a obžerstvo, pred stratou sluchu prichádzajú návaly hnevu, zúrivosti a nenávisti, no a naopak pri strate zraku ľudia cítia potrebu byť s tými, ktorých milujú. I keď je film dosť pochmúrny, podľa môjho názoru ide o veľmi kvalitný a originálny snímok, a to o to viac, že sa môže pýšiť krásnou Evou Green (mať tak ten jej pohľad) a skvelým Ewanom McGregorom. Vrelo odporúčam...:)

Natočiť kvalitný muzikál tak precizne a elegantne sa podarí málokomu. Baz Luhrmann patrí medzi tých málo šťastlivcov. Sledovať Ewana McGregora, či Nicole Kidman ako spievajú vám nepríde vôbec neprirodzené, ba naopak. Obaja sú vo svojich úlohách excelentní. To všetko vďaka strhujúcej hudbe niekoľkonásobne oceneného Craiga Armstronga a umeleckému stvárneniu deja. Prvá pol hodina filmu vám síce môže prísť ako veľmi chaotická, priam nudná, treba ju však prečkať, po nej vás totiž čaká nezabudnuteľný hudobno- dramatický zážitok s perfektne zvládnutým vyvrcholením deja. Slabším povahám neuškodí mať po ruke kapesník, ten môj bol premočený skrz naskrz.

Jeden z mojich najobľúbenejších filmov. Prečo? Najmä to asi bude nezameniteľnou atmosférou jedného z najúžasnejších miest Európy – Barcelony (ktorú treba určite navštíviť, ak ste tak ešte neurobili) a „Allenovskej“ formy prerozprávania celého príbehu. K tomu dve krásne a tak odlišné najlepšie kamarátky – puritánska Vicky a nespútaná Cristina a nečakané dobrodružstvo, ktoré im na pár ďalších mesiacov celkom isto zmení ich pohľad na život. Netradičné a originálne vykreslenie ich charakterov, tradičné milostné zápletky, tradične skvelé herecké výkony a celkom netradičný finálny pocit po zhliadnutí tohto filmu, ktorý aj vás prinúti zamyslieť sa nad zmyslom života...

„Když mám tekutou révu, jsem Adam a chci Evu, ať takovou, či makovou. Révo, révo požehnaná, jiskrná jak zlatá panna, révo, révo tekutá, zabarvená dožluta...“ Stará česká klasika, ktorá ani po stom zhliadnutí neprestane baviť. Nádherné prepojenie muzikálu, komédie a histórie s najväčšou zásluhou bezpochyby nesmrteľnej hudby Karla Svobodu a tak vydarených výkonov hercov, ktorých úlohy im boli šité akoby na mieru. Spomeňme napríklad záletného milovníka žien, krále Cyperského v podaní Waldemara Matušku, vévodu Bavorského alias Miloše Kopeckého, či peška Šenka stvárneného Jaromírem Hanzlíkem. Neopomeňme ani predstaviteľky nežného pohlavia, a to skvelú Danielu Kolářovou ako svojráznu Alenu, či samotnú kráľovnú Janu Brejchovú (Helenu Vondráčkovú). Celkom isto ide o jeden z mnohých pokladov českej kinematografie – „když se umí, tak se umí“.

Sfilmovanie starých románových klasík bolo vždy tvrdým orieškom. O Anne Karenine sa nedá povedať nič iné a teda konštatovanie, že si Joe Wright naložil na plecia až príliš nie je vôbec prehnané. Na jednej strane skvelé umelecké stvárnenie, prepojenosť deja a jeho zobrazenie sťaby formou divadelného predstavenia, pompézne kostýmy, autentické znázornenie spoločenských udalostí (mám na mysli najmä veľmi zaujímavé predvedenie spoločenských tancov na bále), strhujúca hudba, či realistický náhľad do vtedajšieho Ruska a spleti jeho vzťahov, na druhej strane však iba veľmi povrchná analýza týchto, tak dôležitých vzťahov, ktorej nebolo venované toľko, akoby malo byť. Umenie akoby zatienilo samotný príbeh. Je to škoda, pretože Wrightovi sa originalita uprieť nedá a aj napriek miernemu sklamaniu vo mne Anna Karenina zanechala nepopísateľne krásny pocit.

Tarantinovi tlieskam. Opäť sa mu raz podarilo natočiť skvelé dielo, na ktoré sa len tak nezabudne. Snáď som i mala rozporuplné pocity z toho navštíviť tento film v kine. Tarantino a western? Moc mi to neznelo... Avšak napriek nevôli som šla a nestačila sa čudovať. Nielenže bol film zaujímavý počas celých dlhých 165 minút, človek podľahol príbehu, nádhernej šírej krajine, hudbe, no a v neposlednom rade tak skvelým výkonom hercov, ktorých si Tarantino vždy vedel dobre vybrať. Jeho „dvorný herec“ Christoph Waltz aj tu exceloval. Po bravúrnom výkone v Inglourious basterds boli isté pochybnosti, ako sa s tak odlišnou úlohou dokáže vysporiadať, obavy však boli zbytočné. Svojej úlohy sa zhostil skvelo, uverili ste mu každé slovo a od začiatku, aj keď s kamennou tvárou vraždil ostošesť, ste si ho zamilovali. Nič horšie sa nedá povedať ani o jeho partnerovi Jamie Foxxovi. Chválou netreba šetriť ani čo sa týka Lea DiCapria. Jediné, čo by sa však dalo Quentinovi vytknúť je tak trochu nezvládnutý a dosť nepravdepodobný koniec. Celkový dojem to však nijak nekazí a starý dobrý Tarantino opäť raz nesklamal.