AnthropOcean

Prilis dementna scena na chodniku pred mincovnou a nie, ani ked vykradnete cely soundtrack Interstellar a celeho Hansa Zimmera, nijako tomu kocurkovu nepomozete.

Pútavý a napínavý príbeh so zaujímavými postavami, ktorý má ale veľmi silné telenovelovské tendencie a tvári sa až príliš unikátne na poli žánru, kde úplne taký unikátny nie je. Čo to najviac kazí sú neuveriteľne sprosté logické lapsy hlavných postáv, ktoré sa v podstate stupňujú až do záverečnej epizódy prvej série a neraz mate chut kricat na obraozovku co nie je nikdy dobre znamenie. Stále je to ale kvalitná zábava, ktorá vás len tak nepustí.

Pozerať Nolanov film je viac ako len sledovať konanie hlavných postáv vo víre príbehovej zápletky. Je to ako ísť na kvalitný jazzový koncert, alebo počúvať technický death metal, nemusíte tieto hudobné žánre obľubovať, ale ak čo i len trochu rozumiete hudbe, musíte oceniť kvality a komplexnosť toho čo počujete a vidíte. Predsa keď sa chcete len sfetovať a pretiahnuť náhodnú slečnu na parkete, tak nepôjdete na koncert komornej hudby. Pri Nolanovi je to rovnaké, jeho filmy sa vám nemusia páčiť, môžete ich považovať za egomaniacké onanie jedného človeka, ale ak sa čo i len trochu zaujímate o film a nie je to pre vás iba príbeh, ktorý vás na konci buď bavil alebo nebavil, tak musíte oceniť čo tento človek robí pre moderný blockbusterový priemysel. A keď si uvedomíte, že v tomto filme bolo použitých menej vizuálnych efektov ako v nejakej romantickej komédii súčasnosti, tak nemôžete nezostať v nemom úžase z toho koľko námahy a práce bolo investovaných, aby sme dostali najjedinečnejší filmový zážitok, ktorého boli tvorcovia schopní. Po opakovanom vzhliadnutí filmu, prečítaní knihy o vzniku filme a pozretí dokumentov z natáčania nemôžem nezmeniť svoje pôvodne štvorhviezdičkové hodnotenie na rovných päť.

Keď začínate epizódu so "someliérom" na vodu a končíte "doktorom" na zázraky v Lurdách, viete, že ste sa ocitli v zlej spoločnosti.

Cheap thrill.

Tarantino wannabe in the making.

Ak by mi niekto povedal, ze herecke vykony su vo Verotike o niekolko levelov horsie ako v Tommy Wiseauovom klenote The Room, tak mu snad ani neuverim. Zase na druhu stranu, ked polovica vasho obsadenia su pornoherci a vy ako reziser netusite co robite, treba s tym pocitat. Film ma samozrejme nabeh na kultovy format, lebo je to take strasne az je to smiesne.

S odretými ušami tri hviezdičky, seriálu sa nepodarilo presvedčiť ma o zmysluplnom dôvode na jeho existenciu, ale zaujímavé momenty a vyvrcholenie príbehu mu ubrať nemôžem. Irons ako Veidt jasne dominoval, hlavná predstaviteľka ma nepresvedčila ani do konca a Lindelofovo alternovanie už aj tak alternatívnej histórie v originálnej predlohe bolo niekedy nápadité a inokedy zase úplne zbytocne.

Zial film a pribeh ma uplne minuli a ja naozaj nerozumiem preco je okolo neho take halo. V poriadku, Al Pacino, Pesci, De Niro, Scorsese, zial tomuto filmu by nepomohlo ani pat dalsich takych mien. Kazdy jeden zmenovanych ma najlepsie veci za sebou a ani jednej z nich Irishman jednoducho nekonkuruje. A ano, slon v izbe, omladzovanie je fakt famozne, takmer neviditelne, ale predsa ocividne a niekdy ma clovek pocit, ze sa pozera na počítačovo animovanú Knihu dzungli alebo Levieho krala. Scorcese hovori v kratkom dokumente "In conversation", ze je to forma make-upu a prirovnava to k Hurtovmu stvraneniu Slonieho muza. Nesuhlasim, jednak vo filmoch uprednosnujem prakticke efekty a to co ma Hurt na tvari formuje jeho postavu urcite viac ako par motion diod. Digitalne efekty su na sklonku noveho veku, je to super, ale do podobnych filmov to nikdy nebude patrit. Napriklad De Nirove sceny ked niekoho kope na zemi su priam komicke, lebo mladost a vitalita tela je ta tam a vyzera ako ujo, ktory si dava viac pozor aby nespadil a nezlomil si bedrovu kost. No a najvacsi problem, filmu sa nepodarilo vytvorit akekolvek emocionalne puto medzi mnou a postavami a ani po 200 minutach ma ziadna naozaj neoslovila a najmenej samotny Irishman.

Serial sa naozaj niekam posuva, hlavna protagonistka stale jedna z najhorsich veci na serialy, nastastie jej zacinaju sekundovat dalsie zaujimavejsie charaktery. Odhalenie Jeremyho Ironsovej postavy uz viselo vo vzduchu celu epizodu a bolo zrejme, ale nic to nemeni na fakte, ze sa stava coraz najzaujimavejsou postavou serialu. Stale nevidim dovod preco by ma ako fanusika originalnych Watchmen mali zaujimat obstarozne naprotivky kedysi hlavnych charakterov grafickej novely a ich osudy inak uzavreteho pribehu, ale pokracujem a serialu nadalej davam sancu. Skoro by som zabudol, scena s Hooded Justice bola top a ako vystrihnuta so Snyderovho filmu.