AnthropOcean

Úžasný, ale úžasný videoklip, excelentná práca s kulisami i kamerou, nádherné gitary, skvelá skladba.

Maniac si dokazal moj zaujem a nadsenie udrzat v takmer permanentne konstantnom tempe bez akehokolvek zavahania. Velky cas som mal pocit, ze sa pozeram na nieco z pera Philipa K. Dicka a ten pocit mi zotrval po vacsinu serialu. Komedialne prvky miesane s dramou su vyladene do perfektnej suhry. Dokonca serialu nechybala davka brutality, mozno az prekvapivo zivelna a o to umocnenejsia. Paradne spracovana myslienka vnimania reality, vynikajuce paralelne charaktery Emmy a Jonaha v alternativnych realitach a uzasna archa vsetkych hlavnych postav. To vsetko umocnene nadhernym hudobnym podmazom Dana Romera. Priznam sa, netusil som, ze serial je natoceny podla predlohy jeho starsieho Norskeho serialoveho brata, tak snad sa k nemu dostanem, ale americky Maniac ma nechal dostatocne uspokojenym divakom.

CGI a celkovy vizual tohto filmu je ako jeden maximalne nepodareny "boobjob". Vsetci mozu predstierat, ze to vyzera bajecne a je to uzasne, ale tie kozy aj tak odstavaju do vsetkych stran a nemate ich chut ani oplut.

Niekdajšia chlapčenská láska, keď som nevedel kto je Michael Bay a bolo mi úplne jedno, kto film režíruje a stačila mi explozívna 90's akcia. Dnes už viem kto je Michael Bay a skôr ho neobľubujem ako áno, ale praktickými efektmi obalená, síce myšlienkovo bolestne plochá a charakterovo vadná, nehovoriac stroboskopovo strihaná akcia, má stále čosi do seba, nie veľa, ale čosi. To vsetko obalene v strojene ucelovom soundtracku, ktory ma umelo vytvarat emocie, ktore pribehu chybaju, pravdepdobne Zimmerov najvacsi preslap v kariere.

Po dlhych osmich rokoch sa vracia na platna kin rastuca reziserka zaujimavost menom Panos Cosmatos, ktory sa v skutocnosti predstavuje len so svojim druhym celovecernym filmom, no uz tym prvym dokazal rozvirit hladiny festivalovych kuloarov. Jeho novy film Mandy si pocina podobne a na festivaloch sa stretava s pozitivnou kritikou. Jeho vytvory bezpochyby spadaju do kategorie filmov, ktorych prijatie byva viac ako rozporuplne, vid. suputnikov ako Nicholas W. Refn, Darren Aronofsky ci Gaspar Noé. Vyrazna estetika jeho filmov ako aj plizive tempo su hlavnou devizou, ktora vas bud oslovi, alebo nemusi zaujat vobec. Avsak okrem famozneho vizualu laka na film aj famozna hudba z pera predsacne a tragicky zosnuleho Johanna Johanssona. Islandsky skladatel sa preslavil najma komponovanim filmovych soundtrackov k filmom ako napriklad Sicario, The Theory of Everything ci Arrival a mnohymi dalsimi. Johansson nepolavil ani v jednom so svojich vobec poslednych hudobnych pocinov, ktore stihol skomponovat a v ktorom mu do gitary dokonca udiera Stephen O'Malley zo Sunn O))). Nicolas Cage je v zivotnej forme a i ked sa v konecnom dosledku jedna o zaner "slasher" a nie je o filme potrebne viest intelektualne traktaty, jeho herecky vykon ma uzasnu intenzitu a hlbku.

Zabudol som koľko dejových dier tento film má, ale samozrejme to patrí ku klasike a "kultu". Človek prehliadne aj neustále logické lapsy a zvláštne nekoherentné prestrihy (Rambo je v jaskyni, zrazu je dole v rieke pri pátračoch a hneď na to beží pred nimi do tej istej jaskyne), masívne iracionálne správanie takmer všetkých zúčastnených postáv, vrátane plukovníka, ktorý sa na to všetko prizerá s výrazom "Ja som vám to povedal, nedali ste sa mu vklude najesť, zhorí celé mesto, civilisti, necivilisti" Rozumiem, toto všetko je súčasť "kultu", avšak opakované pozretie po mnohých a mnohých rokoch výrazne nudilo a utvrdilo ma v tom, že sa s titulom "kultu" narába príliš neopatrne, niektorým filmom to čaro jednoducho chýba a sú len testosterónom poháňané béčkové sračky, no offense.

90's action classic, škoda toho skákajúceho autobusu a pár drobností, inak stále baví.

Seriál nepoľavil ani na sekundu a v každej epizóde priniesol rovnakú dávku kvality a progresu príbehu, ktoré zotrvali až do post titulkových scén poslednej epizódy. Seriálový zážitok sezónny bezpochyby.

Harry Potter + Inception so snahou mladych divakov nasmerovat k caru vychodnych filozofii? Pribeh riedky ako stolica, astralne suboje nezmyselne a trapne, ale vizual jeden z najlepsich aky som u marvelovky videl. LSD trip fakt napadito vysperkovany a efekt "posvatnej geometrie" aplikovany do skutocneho sveta bol tým najzaujímavejším na celom filme.

Prvá polovica filmu si držala relatívne sledovateľnú priemernú "found footage" štruktúru, avšak v druhej polovici a hlavne v závere sa tvorca rozhodol príbeh výrazne pritiahnuť za vlasy a to ešte k tomu žiaľ za pomoci vizuálnych efektov ne ktoré zjavne nemali rozpočet. Príbeh mohli viac ukotviť v realite a aj tu sa ukázalo, že menej je viac, čo platí v tomto prípade dvojnásobne. Djatlova výprava je avšak fascinujúci príbeh a i bez toho aby človek musel veriť konšpiračným teóriám o ufo či príbehom o Yettim sú okolnosti smrti deviatich mladých ľudí viac ako znepokojujúce.