Nag0

Po prvej časti teraz už trilógie, som mal tú možnosť preskočiť časť druhú a napokon vzhliadnuť tento najnovší exemplár (nie že by motivácia na vzhliadnutie čoilen jedného z týchto filmov prišla odo mňa, pre úplnosť). Aby som bol úprimný, pôvodný film bol celkom zábavný. Mal závan nekorektného humoru a celkom sympatického castingu a musím priznať, že v tomto prípade sa to nesie na dosť podobnej vlne. Overené tváre ostávajú, plus pribúdajú nové viac či menej vtipné postavy, ktoré v celku idú s nastoleným tempom. V konečnom dôsledku teda dávam identické hodnotenie ako pri prvom filme, keďže sa to opäť podarilo.

Ok takže si to zosumarizujme. James Bond nemá problém udrieť ženu, alebo jej hroziť vykĺbením ramena aby od nej dostal informácie. James Bond nemá problém strčiť malého chlapca z člna po tom, ako mu ten malý chlapec pomohol ten čln sprevádzkovať. James Bond nemá problém strčiť ženu ktorej sa páči do skrine, a mať sex s inou ženou v tej istej miestnosti. Nazvime to perspektíva 70. rokov, ale James Bond mi aj tak príde ako pekný hajzlík. Škoda, že ho pán Scaramanga (za ktorého udeľujem hviezdu) neodpravil pri všetkých tých príležitostiach v miestami dosť zaujímavých lokáciách (zdroj druhej hviezdy).

Ďalší do série dôkazov, že Česi skutočne tvoria najlepšie ak je ich motiváciou kritika boľševizmu, nie žeby to už bolo trošku omleté a silené za tie desaťročia (porovnávanie gestapa s štb hovorí za všetko). Vskutku príjemný film, s nečakane dobrou kamerou a solídnym príbehom. Herci sú ok, flashbacky tiež na veľmi dobrej úrovni, nečakaný homosexuálny aspekt prekvapivý (Poľka točí v Česku?) a celkový dojem zhadzuje len vyvrcholenie a taká občasná nevyváženosť deja s nejasnou motiváciou postáv.

Film, ktorý mi privodil nadšenie porovnateľné povedzme so sledovaním pána Foxa a Waltza v úvodnej časti Djanga. Vzbudzuje to ten príjemný blažený pocit zaujímavo sa vyvíjajúcej dejovej linky, buduje sa očakávanie ďalšej scény, čo prinesie a aký bude mať dopad na dej. Pri prvom vzhliadnutí, ale tento vývin smeroval čím ďalej tým viac do vôd, ktoré mi veľmi nesadli, presne ako v prípade Djanga. Asi som chcel z nerovnomerného pomeru drámy a sci-fi viac toho sci-fi, aj keď v konečnom dôsledku to malo dosť nízky vplyv na celkové vyznenie filmu. Keďže som nekomentoval po prvom videní, ubehol istý čas, a prišlo mi neadekvátne dať do kopy komentár len z pamäti, po väčšom čísle ubehnutých mesiacov. Tento komentár píšem po druhom vzhliadnutí, aj keď som to pár krát urýchlil, celkovo som tento snímok prijal o niečo lepšie. Vo filme je kopec náznakov, aj kopec väčších vyjadrení, dôkazov, ktoré sú občas protichodné, a myslím, že prvý krát mi toto vyváženie síl nesadlo až tak, ako teraz. Je to do istej miery jeden z tých filmov, ktorý prinesie rôzne interpretácie pre rôznych divákov, čo je mi veľmi sympatické, a som teda rád, že som sa napokon posunul do tábora divákov, ktorý sa cítia vo svojej interpretácií komfortne.

Išiel som do toho bez väčších očakávaní a odchádzal som s tým, že som videl jedno monumentálne veľdielo, ktoré na svoju dobu skutočne nemá obdoby. Tento 161 minút dlhý, precízne vystavaný dej, ktorý ma nenudil ani na sekundu, sa na prvý pohľad nejavil nejak špeciálne. Rok 1957, hovoril som si, snímok o niečo starší ako Spartacus či North by Northwest, si bude určite vyžadovať o niečo väčšie prižmúrenie očí v porovnaní s vyššie menovanými dielami, ktoré ale v konečnom dôsledku nesklamali svojou kvalitou. Dej je zasadený do obdobia druhej svetovej vojny v juhovýchodnej ázií. Zameriava sa na príchod skupiny britských zajatcov do japonského tábora pod velením rázneho plukovníka, ktorý tak, ako už prítomný americký zajatec vie, že za dokončenie železnice, ktorá je v tom čase vo finálnej fáze, bude treba priniesť nemalú obeť, ktorá bude musieť prísť práve od týchto prichodilých zajatcov. Ako dej postupoval, čím ďalej tým viac sa mi potvrdzovalo, že tento film si nevyžadoval absolútne žiadne prižmúrenie oka, a aby som teda hneď aj zhrnul všetky negatíva, tak v úvodnej, a aspoň jednej či dvoch ďalších scénach, keď boli zobrazované stavebné práce v podaní komparzu, a zopár tých úderov puckou či krompáčom bolo vykreslených bez evidentného vynaloženia energie, ktorú by takáto činnosť vyžadovala, mi skutočne udrela do očí, asi o to viac, že žiadne iné negatíva, som nájsť nevedel. Fakt je mi to až divné písať, ale som skutočne toho názoru. Okrem tohto viac-menej spomenutia nie hodného negatíva, vidím len sled častí tejto mozaiky, ktoré boli všetky na veľmi vysokej úrovni, a ktoré zapadli jedna do druhej s klinickou presnosťou. Od úvodnej scény príchodu britských zajatcov, je divákovi servírovaných hneď niekoľko dejových línii. Vykreslenie postáv je výborne zvládnuté, je adekvátne bez zbytočného spomalenia deja. Pozície hlavných aktérov sú jasné, a postupne sa dotvára obraz ich celkového rozmeru a motivácií. Postavy konajú racionálne a vierohodne s ohľadom na prezentované podmienky. Príde mi až blbé takto to písať, ale niečo takéto je ojedinelé aj v modernejších filmoch, nie to v kvázi kinematogratickom stredoveku roku 1957. Dejové linky sa teda rozvíjali, a ja som skutočne hltal každý nový zvrat či nový postoj jednej z postáv. Stredná časť filmu ponúkla hneď niekoľko zásadných vývinov pre hlavné postavy. Atmosféra v tábore nabrala presne opačný kurz oproti zvyšku deja, pričom príbeh amerického zajatca na úteku nabral kvázi smer bumerangu a s nástupom špeciálnej misie, bolo už viac menej jasné, kam bude dej viesť, ale to nič neubralo na šarme, ktorý ponúkala púť do konečného štádia tohto príbehu. Rozuzlenie bolo stále v opare mystérie, a jeden si mohol len užívať pohľady na hlavných aktérov, pomaly ale isto približujúcim sa k cieľu svojej cesty, či už to v podobe presekávania sa džungľou, alebo postupom stavebných prác na železnici. Aby som to skrátil, prejdem teda k záveru a napíšem, že sa radí do tých najlepších, aké som mal tú možnosť vidieť. Finále len podčiarklo kvalitu celkového prevedenia, a pre mňa vyzdvihlo celý film na úplne iný level. Nadšenie neopadáva ani na druhý deň, a tento sťa by osudový sled udalostí, úžasne zrežírovaný, zahraný či scenáristicky grandiózny určite ide spraviť útok na moju top 10. Zatiaľ teda "iba" udeľujem silných 5*, a iba dodám, že som rád, že mi tento film po dlhšej dobe opäť poskytol jeden z tých neočakávane skvelých, filmových zážitkov.

Thajské kulisy, mladý Dicaprio, mizerné postavy a scenár, z ktorého sa podľa mňa dalo vyťažiť oveľa viac. O dva týždne letím do Bangkoku, takže som sa rozhodol doplniť si kinematografické vzdelanie týmto smerom. Dicaprio nepatrí medzi mojich obľúbencov, a toto dielo ho obávam sa nevytrhne z tejto kategórie, aj keď vlastne vôbec nehral zle to, čo mu bolo predostreté. Postavy sú každopádne ploché, ich vývin buď neexistuje alebo je minimálny, so správaním občas dosť mimo sféry opodstatnenosti. Jadro filmu o uzavretej komunite, odpútavajúcej sa od civilizácie neznie ako stávka na nesprávnu kartu, avšak potenciál je krajne nevyužitý. Plusov je teda málo, obhliadky od tváre francúzskej dievčiny, krásnych scenérii z Phi Phi ostrovov a jednej či dvoch pamätných scén je to dosť bieda. Ak by som hneď po tomto nepozeral Most cez rieku Kwai, za mizerný filmový zážitok by som udelil jednu hviezdu, takto to budú dve, keďže filmový večer bol zachránený a som v dobrej nálade.

Baladické rozsiahle dielo, ktoré miestami sršalo mne príjemnou výstrednosťou v príbehu a taktiež ma neprestalo iritovať svojím akoby predabovaným audiom. Herecky vydarené, aj keď za srdce ma toto trio chytiť nedokázalo a to sa týka v konečnom dôsledku aj celého filmu ako takého. Sympatické, sporadicky skutočne originálne, no len sa dotýkajúce povrchu jedného z tých hlbších dramatických zážitkov.

Po prvej sérií a pár epizódach zo sezóny druhej, som vcelku spokojný. Cítiť tam tú prevziatú dávku suchého humoru a niečo naviac. Nehrá sa to na niečo elitné a nesmierne to tomu svedčí. Dúfam, že ešte aspoň sezón si to udrží nastavený smer. Edit: Počas piatej série sa to už nedá udržať. Aj keď sa v tretej a štvrtej sérií nájdu časti, ktoré už zábavne pokrivkávajú, musím prehlásiť, že si to drží stále ten originálny "vibe" z prvej série, ba priam ho posúva za svoj tieň.

Ako pre niekoho, kto má Tatry prelozené, je to povinnosť. Krásne scenérie, solídny herci, občas nevyvážený scenár ale v konečnom dôsledku pekný tunajší film.

Tento snímok bude onedlho oslavovať 60. narodeniny, a s jeho naďalej neochvejnou aktuálnosťou to nebude šťastné výročie. Schizoidnosť dnešnej spoločnosti odzrkadľujúca sa od obrazu potencionálneho nukleárneho konfliktu musí byť toho času na svojom vrchole, vzhľadom na hneď niekoľko výrokov svetových lídrov o najvyššej pravdepodobnosti takéhoto konfliktu od konca druhej svetovej vojny. Bežný človek by si na fakt, že hneď niekoľko ľudí sa nachádza v pozícií jediného stlačenia tlačítka od vymazania sveta tak, ako ho poznáme, za tie roky azda aj zvykol, a s pomocou rozptyľovania sa novým susedovím autom, nárastom abnominálneho tuku či novinkami o eskapádach svetových celebrít, by to malo byť o to jednoduchšie. Niekedy mi to až príde, že dnešná spoločnosť je jedno satirické dielo samo o sebe. Západné kapitalistické ideály, ktoré sú dnes slizké ako nikdy predtým, narážajú na nepoddajné východné barikády, na ktoré nie je tiež najlepší pohľad. Studená vojna nikdy neskončila, naťahovanie sa dvoch psychopatov o ručný granát v muničnom sklade pokračuje, pričom človeku so štipkou zdravého rozumu ostáva si len pozrieť klasický film z dielne majstra Kubricka, a precítiť naplno tú absurdnosť a bizardnosť impéria najinteligentnejších z veľkých opíc. Mein Führer, I can only laugh.