Dr.Cilka

V 27. minúte si Rodolfo (Matti Pellonpää) "požičiava" na cintoríne kvety zo skutočného hrobu Henriho Murgera - autora románu "Zo života parížskych bohémov". Jedná sa o poctu autorovi predlohy tohto filmu.

Ku skutočnému týraniu zvierat nedošlo. Scéna s káčatkom bola natočená pomocou silikónu a "filmovej mágie". Po premiére sa voči režisérovi ohradila aj PETA, svoje stanovisko však neskôr zmenila, keďže všetko bolo nakoniec v poriadku. [Zdroj: The Telegraph]

O rok skôr ako vznikol film, USA otestovali vodíkovú bombu v Pacifiku. Rádioaktívny prach sa doniesol až k japonským vodám a spôsobil napríklad ožiarenie rybárov na lodiach. V priebehu nasledujúceho roka sa počet amerických jadrových testov približne strojnásobil. Viac než 30 miliónov vystrašených Japoncov podpísalo petíciu proti testom, no bez väčšieho úspechu. Aj z tohto dôvodu utekali japonskí občania pred možnou hrozbou aj do Južnej Ameriky, najmä do Brazílie (rovnako ako vo filme). Ich počet ale nie je známy.

I Live in Fear bol prvým prepadákom po obrovskom úspechu Rašómona (1950). Aj preto bolo západným divákom umožnené ho vidieť až o 6 rokov neskôr, a to na Berlínskom filmovom festivale. Vzbudil tu veľkú pozornosť, pretože Nemecko si v danom období prežívalo vlastnú etapu Studenej vojny. Do USA sa dostal až o ďalšie 2 roky.

Predstaviteľ hlavnej mužskej postavy Jô Odagiri (Jin), hovorí počas celého filmu japonsky, hoci všetky ostatné postavy kórejsky. Dialógy vyznievajú preto veľmi neprirodzene. Kim Ki-Duk sa nikdy priamo nevyjadril, prečo je tomu tak. Vo všeobecnosti sa však predpokladá, že účelom je navodiť u diváka ešte silnejší dojem snovosti. Film sa tak odohráva v nerealistickom svete, kde nikto z divákov netuší, ktorej z hlavných postav sa vlastne sníva.

Film sa natáčal v japonskej prefektúre Tottori, ktorá je známa pobrežím s piesočnými dunami. Toto územie je v skutočnosti oveľa menšie, než sa zdá na plátne. Pre filmárov bolo totiž kľúčové navodiť dojem, že sa jedná o rozsiahly priestor.

Historická brána Rašómon už v dnešnom Kyote neexistuje. Akira Kurosawa si napriek obrovským nákladom presadil postavenie jej napodobeniny, gigantických rozmerov, kvôli dramatickosti scenérie. Postavená bola na súkromnom pozemku produkčnej spoločnosti Daiei.

Podobne ako pri ostatných Kim Ki-Dukových filmoch, ani Samaritánka nezaznamenala veľký úspech doma, v Južnej Kórei. Musela najskôr získať niekoľko medzinárodných ocenení, aby sa stala vyhľadávaným festivalovým filmom.

Richard Gere (Clark) nehovorí po japonsky. Pre potreby filmu sa naučil svoje repliky naspamäť.

Kohayagawa-ke no aki, v preklade z japončiny znamená Jeseň rodiny Kohayagawa.

Niekoľko týždňov pred premiérou seriálu ho v snahe zvýšiť záujem verejnosti vyšli herci oblečení v samurajských odevoch spropagovať do ulíc New Yorku, zatiaľ čo v prístave kotvila replika lode Erazmus.

Stallone neskôr o filme povedal: "Mal som na výber, buď hrať v tomto filme, alebo niekoho okradnúť, pretože som bol úplne na dne. Namiesto nejakého zúfalého činu som točil dva dni za 200 dolárov, aby som viac nemusel spávať na autobusovej stanici." [Zdroj: Playboy, September 1978]