Dumb

Bukowského príbeh je v očiach najmä mladého publika nanajvýš zaujímavý. Avšak myslím si, že u väčšiny je ztrivializovaný na sled za sebou idúcich vtipoch, indiferentnosti voči autoritám, vulgarite, sexistických scénach atď. Bukowski je teda ponímaný najmä ako komik, ktorý sa nechal naschvál unášať tŕnistými prúdmi bytia aby o tom potom písal pre neuvedomelé adolescentné publikum ktoré sa má popukať smiechom. Opak je však podľa mňa pravdou. Jeho knihy sú tragikou, výsmechom ,,logicko" usporiadanej americkej spoločnosti, kde všetko klape presne na milimeter, celý život revoltoval voči tomu systému svojou indiferentnosťou (čiže bol nanajvýš aktívny! a nie upadnutý ožrala), v ženách nevidel púhe prostriedky ale ciele ktoré dohánal z cias svojej mladosti. Bukowski je dušou spisovatel, ktory sa jednoducho obetoval svojej viere, ktorý pisal autenticky, realisticky tragicky a cest jeho stylu a zivotnemu elanu, ze sa clovek pri citani viac smeje ako place!

Nenápadný snímok z pera ešte nenápandnejšieho Juhoslovanského režiséra, ale uisťujem ťa milí filmový recipeint, že na toto psychologické absolútno len tak ľahko nezabudneš! :)

Mám v obľube zvrátenosti akéhokoľvek druhu (samozrejme iba v kyberpriestore). Ale toto bolo komerčne nadnesené a smiešne, príliš smiešne :) Myslím si, že viac sa k tomu ani nedá dodať...

Postmoderná kritika ratia? Resp. manifestácia iratia? ...

Na tento ,,film" som narazil pri večnom sliedení po CSFD profiloch užívateľov a natrafil som na žáner, mne vtedy absolútne neznámy: exploation horor, kedže som nemal žiadnu vedomosť(aj keď predstavu áno) o obsahu aj o forme tohto žánru, tak som sa rozhodol, že si túto úchylnu zvrhlíčinu obstarám a proste z čistej zvedavosti zahliadnem. Nebudem tu pridávať negatívne prívlastky, ktorými tento film len a len prekypuje ale s nadhľadom a maximálnym odstupom môžem poznamenať, že film vznikol z hlavy človeka úchylneho:) a fakt, že ,,dej" mal ,,hlboké" konotácie v reprezentovaní akejsi dvojznačnosti veterána poznamenaného krutými, frustrujucími skúsenosťami z vietnamskej vojny, ktoré čo do myslenia, sa vyjavovali v bežnom mestskom živote neospravedlňuje povrchnosť a naivitu, že takémuto sadistickému pornu možno prisúdiť umeleckú hodnotu(aj naturalistickejšej forme). Ako ,,hlavný hrdina-úchyl na konci spácha samovraždu, pretože nedokáže zniesť morálnu tiaž svojich skutkov bolo priam komické(akoby v podobe jednej scénky bola vyjadrená psychologicko-sociologicko..... podstata snímku). Proste trapas, hanba a strata času.

Dojemná, bolestná, plač vyvolavajúca existenciálna dreň, ktorou som však mohol byť citovo vydieraný trochu dlhšie. Podobné hlboké, komplikované a interpretačne bohaté motívy vyjadrené len v púhych 109 minutách by si určite zaslúžili celkovú stopáž minimálne zdvojnásobiť...

Esteticky nadherné dielo ktoré aj napriek 185minutovej stopáži vôbec nenudilo. Každá scéna malebne skvostná, do detailu presná. Kostými, perfektne naaranžované interiéry, krásne exteriéry a hudba presne vystihli historickosť a atmosféru doby + zaujímavaá dejová zápletka naratívne podmienená sarkazmom vo mne zanechali nezabudnuteľný estetický filmový zážitok

Emocionálne drásajúci snímok, perfektne vystihnutá psychológia postáv, obsah neuveriteľný avšak Hanekeho režisérskou rukou uveriteľný, psychologická precíznosť podmienená žiadnou hudbou, zdĺhavými statickými zábermi ale najmä zábery priamo nepoukazujúce na to, čo si konzumný divák žiada(napr. nahá Naomi Wats v zábere kde je snímaná len jej tvár) implikuje akýsi vnútorný dialóg so sebou samým. ,,Metafyzická“ scéna s ovládačom je na prvý pohľad nepochopiteľná avšak je kľučovým bodom, kulminujúcim poukázaním na už spomínaný ,,vnútorný dialóg“(divák, ktorý funny games sleduje ako manifest násilia, pre pobavenie, divák ktorý chce vidieť krv, sadizmus, divák ovplyvnený televíznym násilím, síce spolucíti s obeťami avšak s pocitom ,,nadradenosti“ a ,,skazenosti“ akoby ,,držal palce“ násilníkom... v tom nadíde naivná scénka kde sa Naomi oslobodí zo zaviazaných rúk, uchopí brokovnicu a tohto ,,hrdinu“ nečakane zastrelí! – divák si pomyslí, trápny ,,happy end“/dobro apon v nejakej miere vyhráva nad zlom/ avšak použitím ovládača sa emócie vracajú, aj keď po menšom šoku, na správnu kolaj, avšak filmová hodnota klesá: - pre nepochopenie). Haneke je režisér s dušou psychológa a kritika spoločnosti a Funny games U.S. je toho dôkazom.

Svojrázne depresívum, ktoré je nutné podľa mňa vnímať ako subjektívne režisérové vyznanie. Lynch, masjter ,,chaosu", vyznávač transcedentnej meditácie, dušou maliar v tomto filme identifikoval všetky tieto atribúty ako ,,skromný" pohľad na svet, na poukázanie ponurosti vzrastajúceho industrializmu, ľudského odzudzenia, mocenské vzťahy(najvyšší, akýsi temný demiurg hýbajúci pákami) ... film, ktorý nemožno vysvetľovať po častiach, postavy sa nedajú psychologicky profilovať, symboly: ako radiator, mutant, excesívny účes a najmä Lynchova tvrdošíjnosť ten film za každú cenu dokončiť(dokonca mal plány, kvôli nedostatku financii, hercov nahradiť postavičkami vymodelovanými z plastelíny) ma ako celok absolútne očaroval, celok ktorý možno len ,,esteticky" precítiť a nie rozumovo pochopiť.