petite fille

pri všetkej tej preexponovanosti treba uznať, že takú estetiku by sme v angloamerickom akčnom filme hľadali len ťažko (napr. bojová scéna v úzkej chodbe alebo to, ako surealisticky Dae-su vypadne z kufra pri svojom prepustení z väzenia). v mnohom má tiež Oldboy rozmer vážnej tragédie s celou svojou montekristovskou katarziou (táto alúzia je i explicitne naznačená). popri tej hustej náloži však udrží pozornosť našponovanú až do samotného konca a vie byť miestami i dokonca zábavným snímkom. za pozornosť stojí rovnako výborné kontrastné zladenie krehkého soundtracku a násilných scén.

už dlhšie som nevidela snímku, ktorú hodno chváliť predovšetkým za scenár a kvalitné svižné dialógy. prekvapenie bolo o to väčšie, že film obsahuje Juliu Roberts.

toto hodnotenie som dosť zvažovala. napriek tomu, že ma tento film dosť bavil, pri spätnej úvahe mi začalo dochádzať, aký nekonzistentný vlastne je, už len z hľadiska časovej osi: najprv sa ťahá v období rozbiehania kariéry N.W.A, potom rýchlo preskakuje pár rokov do budúcnosti, kde zase rieši iné konflikty súvisiace s hudobným biznisom. popri tom to má však celé šťavu (obzvlášť v prvej časti) a rozhodne funguje ako fajn úvod do scény gangsta rapu. nevyhneme sa ani patetickosti a idealizácii (áno, rozumiem, o mŕtvych len dobre...). toto však pripisujem na konto producentov - Ice Cube a Dr. Dre si na seba predsa špinu hádzať nebudú (alebo aspoň nie viac špiny, než je nutné). každopádne, dá sa na to dívať ako na peknú videoklipoidnú autobiografiu.

niekedy je nálepka s nápisom "kultový film" prilepená správne. a viem si dokonca predstaviť, že ak sa rozhodnem zahĺbiť sa do tohto zvláštneho pomalého krúženia na pomedzí života a smrti znovu, pri lúštení všetkých alúzií, ktoré mi naposledy unikli, pôjdem s hodnotením ešte ďalej smerom k stropu,

z hľadiska konceptu a prevedenia by to mohol byť fantastický film o ničom ...keby len tie dialógy neboli také priemerné, občas až vyslovene hlúpe. niekedy tú silenosť vnímať tak mocne, že sa cítite trápne za samotných účinkujúcich. skutočne môžem vyzdvihnúť asi jedine segment so zdvojenou Cate Blanchett (to malo hlavu a pätu), zvyšok snímky je ako schôdzka s človekom, s ktorým si vlastne ani nemáte čo povedať, a tak mimovoľne končíte vo chvíľkach nepríjemného ticha pozerajúc sa na hodinky, pijúc kávu a fajčiac už len preto, aby ste mali čo robiť s rukami...

filmy štúdia Ghibli vo mne obvykle silne rezonujú práve výberom originálneho námetu, ktorému spracovanie vlastne vzdáva hold. často ide práve o tému priateľstva, a tá nebýva toľko vyzdvihovaná v západnej kinematografii. i preto mi Marnie v dobrom pohladila dušu, ale zároveň i šokovala zobrazením Anninej choroby, ktorá nie je len astmou, ale i depresiou. k vizuálnej stránke sa už ani netreba vyjadrovať, človek už aj tak dochádzajú slová - je to kategória sama o sebe. nádherné.

filmov podobných Rite je dosť veľa. čím je práve tento iný? mohli by sme predpokladať, že Rita nájde samú seba vo vzdelaní a všetko v jej svete tak zapadne na správne miesto, ale o tomto to určite nie je. "found a culture, have you Rita? found a better song to sing?" tento snímok dáva dobrú odpoveď na túto otázku. a našťastie s brilantným humorom.

už dlho som nenatrafila na taký dobrý dystopický námet. jeho spracovanie, pravda, mohlo byť prepracovanejšie - obzvlášť scénár, ktorý sa v niektorých ohľadoch príliš zavďačuje americkému publiku. vizuálna stránka budí dojem počítačovej hry, čo môže niekomu pripadať gýčovité, nie je to však tá prehnaná monumentalita. z ktorej sa už človeku dvíha žalúdok. herecky vyniknú skôr vedľajšie postavy. áno, viem si predstaviť, že sa na to niekedy rada pozriem znova.

nemyslím si, že je nutné skláňať sa pred touto klasikou v takej hlbokej poklone, ale jednoznačne je to videnia hodné už len kvôli nádherne úprimne zahratým scénam záverečných vyznaní a priznaní.

rozumiem, prečo sú hodnotenia tohto filmu natoľko polarizované. nie je krásny. je znepokojujúci, miestami vyslovene odporný. a práve úspech zobrazenia toho, čo chce ponúknuť, podľa mňa tkvie presne v tom, že takýto býť má. musím povedať, že je to asi prvý film o mimozemšťanoch vôbec, ktorému sa u mňa podarilo vyvolať dojem, že nie je z tohto sveta - že je doslova neľudský (tento prívlastok tu neznamená negatívne hodnotenie, ale samotnú inakosť). pri hlbšom zamyslení nad ním sa dajú objaviť dosť relevantné témy povrchnosti, telesnosti, zraniteľnosti a vôbec toho, čo tvorí ľudskú bytosť, kde sa v nej vlastne nachádza schopnosť milovať, súcitiť, nesledovať len vlastný prospech. nie som si síce istá, či je to pre mňa osobne film na opakované sledovanie, ale určite je dielo hodné pozornosti. P.S.: pre tých, ktorí potrebujú trochu pomoc s analýzou, odporúčam video Chrisa Stuckmanna: https://youtu.be/nyW01TOyEKI.