petite fille

taká príjemná podívaná na dobrú noc, niečo podobné ako The Help. to, že je teraz korektné točiť takéto filmy, mi zase až tak nevadí, lebo som skôr z tej časti ignorantského obecenstva, ktoré je rado, že sa mu odkryla aj táto časť histórie, akokoľvek už je prifarbená. potešila ma i prítomnosť Octavie Spencer, hoci tá má vždy (i vo veľajšej role) také grády, že zatieni ostatných protagonistov.

rytmus rutiny nemusí byť vždy ubíjajúci. práveže obsahuje mnoho zvláštnych detailov, čo si nevšimneme. obyčajný, každodenný život je umenie, ktoré je ťažké vyjadriť filmom, tak dramatickým médiom. verím, že mnohým tento pokus bude pripadať nudný, banálny. iní však dostanú chuť čítať (a možno i písať) básne. aj napriek tomu, že tie vo filme neboli vždy geniálne. a možno takto to malo byť. nie každý deň vytvoríme majstrovské dielo.

Trainspottingu som sa dlho dlho vyhýbala, povedzme, že ma táto subkultúra nikdy nefascinovala ...predsa len, teraz po pozretí si vravím, že to vôbec nebolo až také hrozné ako som čakala. dokonca ma to miestami celkom pobavilo a rozumiem, prečo na tento film niekdo nedá dopustiť. no beriem to skôr ako položku odškrtnutú v pomyselnom zozname.

bez ohľadu na to, na akej úrovni boli v tom čase efekty, na máloktorý thriller som čumela s otvorenými ústami. takúto atmosféru, a ešte k tomu v americkom filme, zažívam zriedkavo. hudbu Johna Williamsa obvykle nemusím, ale tu to úplne vystihol. majstrovské dielo.

chvíľku ma zvádzalo napísať si tu, že ide o moju najmilšiu "guilty pleasure", ale to by nebola úplná pravda. myslím si, že Death Proof je inteligentnejší film, než sa na prvý pohľad zdá. iste, možno ho vnímať ako nepodarený experiment, no na to tam podozrivo veľa vecí do seba štylisticky i logicky zapadá. vlastne sa mi aj páči, že sa nijak netlačí na akýsi kultový status. je to proste jazda, ktorá sa odvíja vlastným tempom a treba si ju užívať za to, čím je. baví ma dívať sa na to dookola. Quentinove fantasticky napísané dialǵy skvele skratkovito charakterizujú každú postavu, takže konce oboch zápletiek majú zmysel. pre mňa osobne je to zároveň aj možnosť prežiť si vo fantázii to, ako máme my ženy občas oprávnene chuť rozkopať hlavu slizkému hnusnému bastardovi (ehm, #metoo).

nikdy by som si nebola pomyslela, že ma takáto somarina pobaví ako sa pobavila, ale stalo sa (slzy v očiach miestami, vskutku!) ... je to dobre vymyslená a prekvapivo svieža hra s klišé.

americký černošský zabijak s najsmutnejším pohľadom na svete v službách talianskej mafie, s tvrdou japonskou disciplínou hagakure a najlepším priateľom francúzskym zmrzlinárom. porozumenie si v cudzích jazykoch, naprieč kultúrami. no nemiluj to.

v tomto filme je zachytené niečo veľmi úprimné, čo ani neviem preložiť do slov, ale práve kvôli tomu zanecháva trvalý zážitok. pre mňa osobne je to krásny príklad z tej kategórie snímok, ktoré nebavia klasicky napínavým dejom, niekedy dokonca náročne spomaľujú, no v závere, keď sa na nich pozeráme ako celok, sú divákovi odmenou. (podotýkam však, že som to videla aj s odborným úvodom od religionistu a filmom o filme, takže myslím, že je vhodné aspoň trošku si k tomu naštudovať niečo z reálii.)

apocalyptické kulty sú bezpochyby hrdou americkou tradíciou, už len preto je toto ich sarkastické sitcomové prevedenie hodné pozornosti. myslím si, že tento ďalší projekt, na ktorom sa podieľa už teraz legendárna Tina Fey, je vydareným krivým zrkadlom americkej spoločnosti dokonca aj vtedy, keď sa o to priamo nesnaží. najsilnejšia je, samozrejme, hlavná dejová linka s výbornou Ellie Kemper, reverendom a ostatnými ženami z bunkru. rodina Vorheesovcov sa podarila solídne, Jane Krakowski si úspešne strihne rolu občas silno evokujúcu Jennu Maroney z 30 Rock, čo fanúšika rozhodne neurazí. mužské postavy mi však prídu ako najslabší článok alebo skôr ako taký doplnok, a v tejto absencii naozaj dobre napísaného chlapa vidím najväčší nedostatok šou (oäť sa nemôžem vyhnúť porovnávaniu s 30 Rock, chýba mi tu podobná nesmiernosť ako bol Baldwinov skvelý Jack Donaghy). špeciálne miesto zaujíma Tituss, pri ktorom vzniká trochu rozpačitý dojem, že je tu dosadený z akýchsi politických gender korektných dôvodov, i keď aj on má svoje vtipné momenty (ale tých je najmenej). čaro tejto produkcie spočíva hlavne v dobrom scenári plnom skrytých gagov a slovných hračiek (tie najlepšie narážajú na 15-ročný výpadok Kimmy z vývoja spoločnosti a technológie), pri čom si hovorím, že keby takúto zápletku vzali do rúk iní ľudia, mohlo by to dopadnúť ohromným trapasom. snáď môžem oprávnene očakávať, že po takomto kvalitnom rozbehu sa v budúcnosti sa latka ešte zdvihne.

po opätovnom zhliadnutí: zvláštna záležitosť, ktorej najväčšou chybou je to, že sa nevie rozhodnúť, či je rodinnou drámou s viac než patetickým soundtrackom alebo šokujúcim thrillerom. akokoľvek fascinujúce je vidieť Macaulayho Culkina excelovať v takejto démonickej roli, tomuto filmu vlastne nejde poriadne ani jedna poloha. a nezachránia to ani Elijahove veľké modré oči.