Monggol

Nič dementnejšie, úbohejšie a primitívnejšie som v tomto smere ešte nevidel. A to som kedysi čítal aj časopis Bosorka. Pamätníci vedia, čo to bol za brak, ale oproti tomuto bol aj zadychčaný Standa Motl behajúci po tmavých katakombách s roztrasenou kamerou vrcholom záhadologickej investigatívy.

Je zaujímavé ako dlho sa mi tento výborný film vyhýbal, alebo skôr ja jemu. Spolu s Dobrodruhom je to najlepší nekomediálny film JPB a skvelá hudba Ennia Morriconeho ho pozdvihuje o level vyššie (rovnako ako v Dobrodruhovi).

Typický produkt dnešnej doby: Namakaný vizuál, ale obsah hlúpučká nezmyslená chujovina. "Dialógy" ako z tureckej telenovely, herecké výkony väčšinou tiež. Škoda času, keby to bolo možné nechal by som sa obnoviť do stavu pred filmom.

Tak neviem, či som bol v špatnom rozpoložení, ale niečo tak banálne o vzťahoch som už dávno nevidel.

Taká česká babrácká Baraka. Po slovensky sa tomu hovorí zlátanina. Užívateľ Marigold to vystihol dokonale pomenovaním takýchto sračiek ako duchovný fast food. Ja tomu hovorím ezoterické žvásty. Viem určite, že pred tridsiatimi rokmi by som tomu dal aj plný počet, ale na rozdiel od užívateľky petikacka práve preto, že už mám niečo odžité, nejaké skúsenosti so smrťou, závislosťou aj vnútornými démonmi a pod., takže už to nevnímam tak naivne a povrchne, ako to predkladá tento film. Takéto sentimentálne a dojímavé zjednodušeniny človeku nemajú čo poveDať, nezlepšia ani jeho vnútorný život ani spoločenské vzťahy (aj keď film sa na to chce hrať). A henten novodobý ezo-marketing cestovanie za ducHovnom, to ani nepotrebuje komentár.  Pierre Richard- úplne zbytočný. Napr. starý Švehlík by tam vyzeral vhodnejšie. Pre mňa veľké sklamanie, pretože Úsměvy... mám moc rád.

Tak tu Evička dokázala, že umí a hrala to tak sympaticky, že človek jej v tých sviňárnách dokonca fandil. Na produkciu TV Prima celkom solídne.

Takže z tohoto filmu vyplývá, že najväčší blaho je starat sa o rozmaznaných pankhartov. Že já vúl sem na to vúbec čumel.

Ach jaj, no začínalo to dobre, prvá polovica vynikajúca, ale nepomohlo tomu, že každý diel robil iný režisér. Nuž a posledné dva diely tomu uškodili najviac, pretože trpeli syndrómom zvaným Jean-Fu*king-Claude Van Damme.  Takže v skutočnosti 2 a pol.

Na to, že to bolo o jednom vychcanom výmrdovi, to bolo celkom dobré.

Najviac tomu prospelo Krobotove morózne minimalistické ne-herectvo.