Monggol

Film Dokonalý svet som videl dávno a pred nedávnom, a teraz mi dokonale sadol. Až na ten naťahovaný koniec, ale to som im ochotný odpustiť. A ten sopliak to zahral naozaj vierohodne, uznávam.

Napriek tomu, že nie som žena (marhoul) sa mi tento film páčil, pričom priateľke nie (považovala hlavnú predstaviteľku za kravu). A síce najviac zo všetkých, čo som videl od Alice Nellis. Proste v určitých (aj kritických) chvíľach človek vníma okolie a rôzne situácie inak. Napr. keď som cestoval stopom často som bol svedkom útržkov obyčajných ľudských príbehov (ktoré som si chtiac-nechtiac domýšľal) ako ten, ktorý Júlia pozorovala na prechode, rozhovor v taxíku atď. A v tých pre človeka divných chvíľach mu aj najobyčajnejšie situácie (ako tá v tramvaji) pripadajú bizarné. Plus hudba do toho, ktorú som aj naozaj pritom počúval, takže som to vnímal skoro rovnako ako hlavná hrdinka. (Avšak tehotný som nebol). A hlavne epizódne úlohy boli skvele zahrané (Vlasáková, Remundová, Šišková ... ten blbec revízor).

Tento film nebral sám seba vážne, to je hviezda navyše, takže taká hodne béčková kravina, ale bavilo.

Podobné ako ostatné z Bessonových sračiek po roku 2000.

Vzhľadom k tunajšiemu vysokému hodnoteniu som čakal naozaj film, vlastne dokonca dobrý film. Ale plné kýble klišé a gýčov a emocionálnych sračiek okolo najgýčovitejšieho sviatku aký kedy vymysleli, ma presvedčilo o tom, že väčšina hodnotiteľov je buď slepá, hluchá alebo sú to stádovité patetické buzny. Keďže nosná myšlienka, ktorej sa žiaľ venovalo len pár sekúnd na začiatku a na konci má význam, horko-ťažko som zo seba vytlačil aspoň jednu hviezdu.

To je asi tak pravdepodobné ako že Nelson Mandela nikdy nikoho nezabil.

Dutohlavé postavy a ich fakt masívne "problémy". Pozerať na tú digitálnu demenciu a vypatlanosť to je krásne voľačo. Nebolo to ani vtipné, ani zaujímavé, nič. A samozrejme povinné zakomponovanie nejakého buznopáru. V lepšom prípade by človek mohol pociťovať ľútosť nad tak zbytočnými ľuďmi a ich ešte zbytočnejšími problémami, ale tento film nevzbudzuje ani emócie. Maximálne tak pocit nakopať ich všetkých do kloaky, vrátane režiséra.

Prijebanejšiu motiváciu vrážd by človek asi ťažko hľadal.

Zelenka ma prekvapil. Tento druh filmu som od neho nečakal, ale nutné dodať, že prekvapil príjemne. Pavlík je idealista a Plech zasa přizdisráč, čo sa navzájom perfektne dopĺňa a funguje. Tento druh filmu v tunajších končinách chýbal. A tým, čo si sťažujú, že je tam veľa politiky, doporučujem, aby sa raz rozhliadli dookola. Kde si myslíte, že žijete, a kto myslíte, že ťahá nitky od ktorých sa určuje aj cena kondomu, ktorý vám včera praskol? A práve preto to tu aj tak vyzerá, každý sa zaujíma maximálne už len o vyleštený displej svojho prijebmobilu.

"Na kokota musíš kokotsky", ak kvôli ničomu inému, tak kvôli tomuto lapidárnemu poučeniu sa to oplatilo pozerať.