Recenzie (2 006)
Antidote (2013)
Nezávislácka, komorná, post-apo hororová dráma o dvojici preživších, kde sa chlapíkovi podarí nakaziť a ženská sa ho snaží zachraňovať možným protiliekom, ktorého účinky sú však neisté. V chladných zimných exteriéroch veľmi príjemne pôsobiaci a zo začiatku nádejne atmosférický a napínavý film. Keď sa to však už interiérovo zabýva a dianie sa sústredí čisto na dvojicu a jej osobný problém, bez nejakých oživujúcich útokov nakazených, tak to už postupne iba upadá. A podľa očakávania to z letargie nevytrhne ani objavenie tretej postavy v záverečnej tretine, či zdanlivo dramatické vyvrcholenie. Minuloročný, trochu podobný "Chrysalis" je oveľa kvalitnejšou voľbou.
Ten (2014)
Desiatka kraviek prichádza na odľahlé sídlo prepchaté prasačími motívmi. Bez srandy; sú tu prasačie figúrky, obrázky a aj vrah s nevyhnutnou maskou prasaťa. Do toho sa priženie búrka, ktorá ženské prinúti tu prenocovať a znižovanie ich stavov sa môže začať... Zmätená, nudná a polo-amatérska ženská vyvražďovačka, ktorá by chcela zaúčinkovať nielen whodunit slasher smerom, ale vŕta aj do gialla, no paradoxne akosi nič z toho nezvláda. Či už ide o vraždy, napätie, dianie, či samotné postavy, všetko sa tu rozpadá a postupne sa stáva utrpením to celé dopozerať.
Raiders of the Lost Shark (2015)
Žraločie horory sú upadnutým a keby nebolo Sharknada, tak by som povedal, že už aj vymierajúcim hororovým subžánrom. No ja ich mám od mala rád a asi preto nepohrdnem žiadnou takouto novinkou. Hoci zväčša už za nič nestoja a ich tvorcovia sa vlastne už ani nesnažia - o nejaké napätie či reálne hororové aspekty - skôr to odbijú zámerne priblblým dianím, polonahými ženskými a absurdnými žraločími útokmi nejakého CGI nepodarku, či papierovej makety. A tento "Raiders of the Lost Shark" je práve takým prípadom. K tomu je ešte celkovo až príliš amatérsky spracovaný, takže tá 1* je len zo subjektívnej milosti.
Prenasledovaná (2015)
Milla beží o život... Aj keď ten príbeh je v podstate len taký balast, ako aj vážne sa berúca špiónsko-teroristická omáčka, ktorú navyše dochutili niektorými ingredienciami, čo mi v USA hitovkách vyložene dvíhajú žalúdok (patriotický nádych, extra-dôležité bezpečnostné kamery vždy na správnych miestach, nekonečný komplex z 9/11, novoročná NY guľa...), tak som s tým nakoniec problém nemal. Millu mám rád, do takýchto úloh sa bezproblémovo hodí a bavila ma jej chytľavá, nepoľavujúca naháňačka s Piercom, ktorý s anti-bondovskou eleganciou zase ukázal, že nájomného vraha vie zahrať x-krát inakšie (moju najobľúbenejšiu kreáciu predviedol pred 10 rokmi v "The Matador"). Navyše je film kvalitne natočený, príjemne sa pozerá, odohráva sa vo fajn prostredí a má trochu ten old-school nádych, ktorý zafungoval aj v minuloročnom "Jack Ryan: Shadow Recruit". Mne to medzi závalom preefektovaných či preafektovaných akčákov dnešnej doby proste sadlo.
Almost Mercy (2015)
Film síce cez poster láka na hororovo známejšie mená Hoddera a Moseleyho, no v skutočnosti sú hlavnými predstaviteľmi postavy omnoho mladšie. Čo však nejako nevadí, pretože vedľajšie úlohy 2 spomínaných tiež nie sú na zahodenie a osobne čakám, že sa už onedlho spolu poriadne vyblbnú v "Old 37". Ale to už odbieham. "Almost Mercy" je malý, vcelku slušný coming-of-age revenge počin o zblúdilom duu, ktoré už od mlada nezapadalo do bežnej spoločnosti ich malomesta a to, čo na vlastnej koži pociťovali, sa po rokoch rozhodli spoločnosti vrátiť. Aj s úrokmi. Jednému sa to nepodarilo, no druhého to naštartovalo o to viac.. čo v konečnom dôsledku ani nie je až také zásadné, pretože niekedy ide skôr o celkové vyznenie než o konkrétny (brutálny) akt. Ale to krvavé finále bolo fakt lahodné, pokojne mohlo trvať aj dlhšie. Režisér DeNucci rozhodne nie je márny a z trojice jeho hororových počinov je tento najvyspelejší a najpôsobivejší.
Happy Camp (2014)
Chlapík si po 20 rokoch spomenie, že mu v Happy Campe zmizol brat a tak berie kamery, kámošov a ide tam hútať... Totálne nudný, prázdny a nezaujímavý found shitage, zameniteľný s ľubovoľnými FF odohrávajúcimi sa v prírodných oblastiach, kde sa totálne nič nedeje. Strata času. Pokiaľ sa chce človek ale zasmiať nad neskutočne absurdnou stupídnosťou, tak nech preskočí celú prvú hodinu a nakukne iba, čo surovo nastrúhali do záverečnej 9-minútovky. Dal by som za to hviezdu pre komediálny prínos, ale to by film musel mať tak o hodinu menej:)
The Human Centipede III (Final Sequence) (2015)
Tom 6 sa nedávno v niektorom rozhovore chválil, že jeho Stonožková trilógia bude pre dnešnú hororovú generáciu rovnako zásadná ako bol kedysi Texaský masaker a jeho pokračovania. Čo som najprv bral iba ako veľkohubosť, ale teraz už mi to až tak mimo nepripadá, zvlášť keď si vezmem, že TCM 2 a 3 až také špeciálne neboli a HC je aspoň diel od dielu iná a každá jedna má niečo nezabudnuteľné. Prvá prišla so šokujúcim nápadom, ktorý zaobalila do (v rámci možností) realistického, temného hororu a aj preto ju mám najradšej. Pokračovanie nápad rozšuplo vo väčšom štýle, už sa nebralo tak vážne a uletelo grotesknejším, no stále kvalitatívne brutálnym smerom. A aktuálna 3ka z nich pôsobí po väčšinu času najslabšie, tlačí na pílu aj tam kde nemusí a silené dianie občas preloží pôsobivým torture / gore úkazom či nepotrebnou sebaparódiou. Neskôr si ale našťastie uvedomí svoju podstatu a rozbehne Stonožkovské inferno. To je kvantitatívnym vyvrcholením a akceptovateľným uzavretím HC trilógie, i keď kvalitatívne to už nie je ono a čaro predošlých filmov sa nedostavilo.
Curse of the Witching Tree (2015)
Curse of Watching this Trash... by bol zrejme vhodnejší názov.
Blood Slaughter Massacre (2013)
Mala to byť fanúšikovská pocta 80´s slasherom, no neviem... Neviem o tom, že by osemdesiatkové slashery mávali 2 hodiny, kvalitatívne vyzerali ako domáce videá z youtube, že by boli odohraté úplnými nehereckými amatérmi, alebo že by sa brali tak strašne vážne a navyše mali skoro všetky vraždy mimo záber... Takže toto nie. 1* za občasnú, vydarenú hudbu + za jedinú dobrú scénu – nočné exteriérové prenasledovanie; keby tak pojali celý film, tak to mohlo byť o niečom inom.
Infidus (2015)
Nadrozmerný ex-väzeň na slobode sa vydáva za cestou pomsty voči svojmu bývalému gangu. Čiernobiely, grindhouse wannabe shit, občasne obalený červeným fuj filtrom. Amatérsky natočená revenge zlátanina z Necrostormu, ktorej sa ujal ten menej talentovaný z De Santi dua. Nebavilo ma to vôbec, zdalo sa mi to strašne trápne, nepomohlo tomu ani minimum dialógov a za tých pár lacných, umelých gore scénok to nadhodnocovať rozhodne nebudem.