George Stobbart

Sračkoidný český found footage horor; variácia na známy "Grave Encounters" (a stovky iných, podobne orientovaných FF počinov). Nezaujíma ma, že je natočený za pár šupiek, pretože tak je natočená väčšina debutujúcich FF shitov a až potom sa v nich ukáže kto má talent a koho film za niečo stojí. "Svatý Mikuláš" bohužiaľ nestojí ani za tých mizerných 90kč, ktoré som za neho vyhodil. Nezaujímavo spracované, chaotické nič, ktoré je audio-vizuálne odpudivé a napriek iba hodinovej stopáži nudné, nestrašidelné, hororovo nefunkčné, afektovane a nadmieru amatérsky odohraté; s (ne)hercami, ktorým som neveril ani pol písmena. Proste otupná blbosť, za ktorú sa pan Smazal môže akurát tak hanbiť. No snáď /možno sa na nej aspoň niečo priučil. Slabá 1* iba za zemi původu.

Iba ďalší z nekonečného prúdu nezávisláckych post-apo / zombie kúskov, ktorých neustále vychádza toľko, že to už ani nie je možné. Tento zo značnej časti pôsobí ako (strašne lacná) variácia na "28 Days Later", ale za pozretie nestojí.

Príjemné prekvapko a rovnako príjemne strávená (skoro) hodinka v zajatí českého hororu, ktorý je už dlhšie na slušnej ceste. Mne sa to páčilo ešte o kúsok viac ako Pionýři 1; príbehy sa mi zdali vyváženejšie aj profesionálnejšie a hodnotenia všetkých u mňa oscilujú medzi 3* a 4*, takže v tomto sumáre sa prikloním k tomu povzbudivejšiemu hodnoteniu a dúfam, že tvorcovia časom pripravia aj tretiu várku.

Hororový dokument venujúci sa spánkovej paralýze, čo je fenomén zaujímavý a zároveň desivý. Takže tu máme 8 osôb, ktoré touto diagnózou trpia a tí sa zverujú s ich problémami, nočnými morami a ich vplyvom na životné fungovanie. Do akej miery sú účastníci autentickí som však neskúmal, až natoľko ma tento počin nezaujal. Zaujalo ma ale to stvárňovanie nočných môr a strašidelných výjavov, ktoré po popísaní tou ktorou osobou, resp. počas popisu, ukazovali mrazivo „filmovo (hororovo)“ spracované. Problémom však je, že pri týchto výjavoch tí ľudia stále debatili a kazili tak pôsobivosť i atmosféru. Ako horor to teda príliš nefunguje. A ako dokument mi to prišlo zase príliš povrchné a hlavne stereotypné; podľa úvodného vzorca to ide stále dookola, len strieda účastníkov. Ale to neznamená, že by som sa nudil, len že to mohlo byť aj lepšie, objasňujúcejšie, strašidelnejšie...

Frankensteinovina zaobalená do moderného hávu; o vedcovi, ktorý úspešne naklonuje dievčatko. Je na seba hrdý a začne sa oň starať, no postupne sa prejavuje nielen odpor verejnosti, ale aj problémy vo vnútri jeho rodiny, čo prestupuje do neodvratnej tragédie... Po väčšinu času nepríliš zaujímavá a pomerne stereotypná vec, ktorá sa na môj vkus berie až príliš vážne. Aspoň, že záverečná tretina je pozerateľná, temná a obstojne hororovo napínavá, ináč to bohviečo nie je.

Manželia sa presťahujú do tichého sídla na vidieku, ktoré ukrýva nepríjemnú minulosť, čo sa im onedlho začne hlásiť... No, za originálny námet snímok body zrejme nepozbiera, avšak za všetko ostatné ich odo mňa má. Na to, že z väčšiny ide „iba“ o haunted house duchárčinu sa film drží nad vodou ako sa len dá; začína pomaly a atmosféricky, zoznamuje sa s divákom a pripravuje ho na prítomnosť duchov, ktorí sú spracovaní až démonicky a ich brutálne výpady sú hororovo účinné. Do toho sa neskôr primieša drobný nádych posadnutia / exorcizmu, ktorý osvetlí ďalšie kúsky deja a otvorí dvere do home invasion finále, ktorým film nekončí (!), ale stále graduje do intenzívneho, krvou zaliateho vyvražďovacieho záveru. Je to príjemne natočené - to zimné zasadenie mi proste sedí a navyše obalené pôsobivým, no nenúteným retro štýlom, ktorý na totálku prepukne až pri záverečných titulkoch. Nechýbajú ani kvalitní herci; spoločná prítomnosť stále pôvabnej Barbary Crampton a hororovej ikonky Larryho Fessendena dá letmo spomenúť na pecku "You're Next" /a staršie ročníky si pri filme určite spomenú aj na Lucia Fulciho/. "We Are Still Here" ma zaujalo už pred pár mesiacmi svojím trailerom a som rád, že nesklamalo; pre mňa rozhodne 1 z top hororov roku.

Najlepšie na tom filme sú tie krásne lokácie škótskej vysočiny, ktoré výrazne dvíhajú pozerateľnosť i celkovú úroveň. Ale z tohto prostredia sa dajú vidieť aj dobré horory, viď z posledných rokov "Lord of Tears" či "Sawney: Flesh of Man". Toto, ako už spomínal kolega, je skôr zmätený psychologický thrill, z ktorého človek veľa nemá. Občas sympaticky atmosférické a celkovo neiritujúce, no ináč – nič moc.

Nezávislácka, komorná, post-apo hororová dráma o dvojici preživších, kde sa chlapíkovi podarí nakaziť a ženská sa ho snaží zachraňovať možným protiliekom, ktorého účinky sú však neisté. V chladných zimných exteriéroch veľmi príjemne pôsobiaci a zo začiatku nádejne atmosférický a napínavý film. Keď sa to však už interiérovo zabýva a dianie sa sústredí čisto na dvojicu a jej osobný problém, bez nejakých oživujúcich útokov nakazených, tak to už postupne iba upadá. A podľa očakávania to z letargie nevytrhne ani objavenie tretej postavy v záverečnej tretine, či zdanlivo dramatické vyvrcholenie. Minuloročný, trochu podobný "Chrysalis" je oveľa kvalitnejšou voľbou.

Desiatka kraviek prichádza na odľahlé sídlo prepchaté prasačími motívmi. Bez srandy; sú tu prasačie figúrky, obrázky a aj vrah s nevyhnutnou maskou prasaťa. Do toho sa priženie búrka, ktorá ženské prinúti tu prenocovať a znižovanie ich stavov sa môže začať... Zmätená, nudná a polo-amatérska ženská vyvražďovačka, ktorá by chcela zaúčinkovať nielen whodunit slasher smerom, ale vŕta aj do gialla, no paradoxne akosi nič z toho nezvláda. Či už ide o vraždy, napätie, dianie, či samotné postavy, všetko sa tu rozpadá a postupne sa stáva utrpením to celé dopozerať.

Žraločie horory sú upadnutým a keby nebolo Sharknada, tak by som povedal, že už aj vymierajúcim hororovým subžánrom. No ja ich mám od mala rád a asi preto nepohrdnem žiadnou takouto novinkou. Hoci zväčša už za nič nestoja a ich tvorcovia sa vlastne už ani nesnažia - o nejaké napätie či reálne hororové aspekty - skôr to odbijú zámerne priblblým dianím, polonahými ženskými a absurdnými žraločími útokmi nejakého CGI nepodarku, či papierovej makety. A tento "Raiders of the Lost Shark" je práve takým prípadom. K tomu je ešte celkovo až príliš amatérsky spracovaný, takže tá 1* je len zo subjektívnej milosti.