Eeuanmainyaq

Pre mňa film, ktorý sa príjemne pozerá v sobotu ráno, keď je ešte mozog scvrknutý a zmysel pre logiku zabil alkohol. Neublíži a pomôže človeku prečkať ťažké stavy.

Na tejto rozprávke som v podstate vyrastal a čo mi pamäť siaha, nikdy sa mi nepáčila. Už vtedy, ako malý fagan som si myslel, že je primitívna a nereálna. Až tak moc, že som nedokázal pochopiť, či je myslená vážne, alebo je to iba jeden veľký vtip, ktorému sa nikto nesmeje. No dnes keď sa na ňu pozriem príde mi naozaj poučná, násilne výchovná a Dočolomanského dabing úplne geniálny. Dokonca si aj rád zanôtim úvodnú hitovku. Svojou paradoxnostou ma odomna 5*

Rozhodne som sa tento film nerozhodol pozerať kvôli Melovi Gibsonovi, nebol som žiadny jeho fanúšik, ale po jeho zhliadnutí sa môj názor na neho úplne zmenil. Jeho výkon je perfektný. Samozrejme, asi každý dobrý herec by mal vedieť zahrať Shakespeara, ale jeho podanie Hamleta ma veľmi milo prekvapilo. K filmu, pre mňa veľmi stráviteľná verzia knižnej klasiky. Mal som dosť problém zohnať české, alebo slovenské titulky, takže som to nakoniec pozeral s anglickými a ani prinajmenšom to neľutujem napriek jazyku, ktorý sa dnes už celkom nezhoduje s modernou angličtinou. Ak niekto stojí pred výberom verzie Hamleta, ktorú by vzhliadol, pretože tých je teraz mnoho, túto určite vrelo odporúčam. Vďaka jej, až divadelnému prevedeniu a výbornému hereckému obsadeniu, som z nej mal doslova umelecký zážitok.

Nedávno som si tento film kúpil ako niečo, čo som už dlho chcel vidieť, no keď som si ho pustil, zistil som, že som ho videl už dávnejšie. Nie som fanúšik romantického žánru a rozhodne som toho nevidel dosť, aby som to vedel objektívne porovnávať, ale tento film s Helenou Bonham Carter, ešte ako mladou žabou, by som určite položil niekam na vrch pyramídy tohto štýlu. Film bol nenásilný, jednoduchý, miestami až vtipný a nemal som počas neho ani príliš sladkú pachuť v mozgu, ani chorobné nutkanie zmeniť príbeh a dokonca ani túžbu vypnúť ho. 4*

Po pozretí tohto filmu som ostal veľmi prekvapený, pretože je to pre mňa doteraz asi jediný vzhliadnutý film, ktorý sa môže rovnať svojej predlohe. Teda knihe Jeana Cocteaua. Divák je vtiahnutý do deja takmer hneď od prvej minúty a popri množstve dialógov a "akčnosti", na 50ty rok takej výnimočnej iba ostáva sedieť a pozerať na plátno v úžase. Takmer jeden a trištvrte hodiny ubehne tak rýchlo ako pri máloktorom inom filme a ani potom neprestáva tento námet na diváka pôsobiť. Neviem, či je to tým, že knižka bola taká krátka, ale zdalo sa mi, akoby bola celá pretransformovaná do tohto filmu a tým postavy získali tvár. Tvár, ktorá nenarušuje čitateľovu predstavu, ale s ňou splýva a dotvára ju. Neviem ako by som hodnotil tento film keby som predtým nečítal aj knižku, ale myslím si, že by som ho musel vidieť ešte najmenej dva, alebo tri razy, aby som zachytil aspoň polovičku myšlienok, ktorými je toto dielo preplnené až po okraj, a to tak na povrchu, ako aj v hĺbke. Pravdu povediac, zrejme si aj tak budem chcieť pozrieť film znovu, alebo prečítať tú knižku, pretože aj keď dialógy v nej stále plynú, vždy je podstatné to medzi riadkami. No a na záver, rolu Jeana Cocteaua ako rozprávača hodnotím veľmi pozitívne. Dalo to celému filmu priamy hlas porozumenia. Bez neho by bolo veľmi ťažké pochopiť skutočnú podstatu filmu nielen na 3tí, ale možno aj na 10ty krát. U mňa 5*