dudo24

Zabavilo. Akcia, hlavne v prvej polovici filmu, je skvelá. Bolo to dosiahnuté veľkou dynamikou zombíkov, ktorý nie len vedeli šprintovať ale aj obratne skákať a hýbať končatinami. Kamera tiež urobila svoje. Keby vynechali niektoré klišé a pridali nejaké obmeny v spôsobe zbavovania sa zombikov, tak by to mohlo byť o dosť lepšie. Niekde v strede filmu to začalo totiž byť trochu pasívne čo sa akcie týka a až moc sa riešili klasické sociálne a morálne roztržky preživších. Posledná scéna v tuneli bola neskutočne dobrá.

Recenziu píšem po druhom pozretí. Je to skvelý seriál a to čo mu dáva takú silu je temná a drsná hlavná príbehová linka, ktorá tiahne vpred cez žalostný nárek, psychické traumy, krv a mŕtve telá. Počas dobrodružných ciest našich dvoch nerozlučných hlavných hrdinov postupne získavame jednotlivé časti tejto veľkej skladačky. Avšak keď sú všetky časti na svojom mieste a vidíme celý obraz diania, dej začne stagnovať a predpoklady veľkého finále sa nedostava. Posledné tri a pol epizódy, už boli len taká dohra a vôbec nenaplnili moje očakávania. Dokonca som pocítil aj nespokojnosť so spôsobom akým naložili s hlavnými postavami bratov Elricovcov. Nič nové sme sa nedozvedeli, postavy sa skoro nikam nepohli a aj akčné dianie s vedľajšími postavami mi prišlo nezaujímavé. Príbehová odbočka o tom za bránou bola podľa mňa úplne mimo, ale že totálne. ***SPOILER*** Na to koľko smrti sme po celý čas videli, som čakal, že na konci zomrie viac vedľajších postáv. Mustang aj Edward mali podľa mňa jednoznačne umrieť aby zapečatili brutalitu a dramatickosť, ktorú si seriál od začiatku pestoval. A ako som spomínal, celá myšlienka s paralelným svetom a s ním prepojenou mechanikou bola neskutočná hlúposť. ***END SPOILER*** Kvôli tomu pasívnejšiemu neuspokojivému koncu nechávam hodnotenie na silných štyroch hviezdach.

Bolo to dosť prepálené. Chceli spracovať, podľa mňa jednu z najťažších filozofických tém, lenže postavy sa po celý čas tvárili až moc samozrejmo a sebavedome, a priveľmi jednoducho akceptovali čo sa deje. Všetko išlo dosť rýchlo a len škrabalo povrch celej problematiky. Ani postavy nemali dostatok času aby sa poriadne predstavili divákovi a nie ešte aby si medzi sebou vybudovali poriadne vzťahy. Spôsob akým sa snažili spojiť dva rozdielne žánre a príbehy vôbec nefungoval. Predpokladám, že to mal byť pokus o hlboký romantický filozofický film, ale pretiekla cezo mňa akurát tak prázdnota obalená do pekných vizuálnych efektov.

Doplňujúca prequelová príbehová linka, tridsať minút ktoré mali odpovedať na otázky o udalostiach spred päťdesiatich rokov spojených s predstavenými postavami. No a nič podstatné sa v nich vlastne nestalo. A keby nebolo málo, tak posledná epizóda bola úplne mimo seriálu.

Oh, áno. Nevedel som obsedieť od nadšenia hneď pri prvej epizóde, keď porovnávam s pôvodnou verziou, tak tak to má sakra vyzerať. Skvelá animácia, zmysluplná chronológia a hudba ktorá sa hodí k téme scény. Čo sa týka technickej a artistickej produkcie to nemalo chybu. Nepočítam do toho tie nechutné podpriemerné anime prvky, ktoré sa občasne vyskytli, za ktoré by sa hanbilo každé kvalitnejšie anime. Silno charizmatické postavy, brutálnosť či už fyzická alebo morálna, seriózna pochmúrna atmosféra, skvelé vizuálne a auditívne prvky – všetko bolo veľmi kvalitné a neskutočne dobre sa na to pozeralo. Doteraz neviem dostať z hlavy niektoré epické scény alebo charakteristické hlasy postáv a ich pamätné hlášky. Prečo sú potom v mojom hodnotení iba štyri hviezdy? Dôvody sú tri. Prvý je, ako som spomínal už v recenzii na pôvodnú verziu, postavy sú málo spojené. Chýbali tu dialógy a silnejšia vzájomná spolupráca medzi hlavnými postavami, ktoré by ich vzťahy viac utužili. Toto je jediný aspekt v ktorom si prvá adaptácia viedla lepšie. Druhý dôvod je príbeh, ktorý prišiel trochu prázdny. Bolo tu veľa potenciálu ako to dať celé dohromady. Dalo sa s plnou relevanciou k aktuálnemu dianiu ísť až do sto rokov a možno viac do minulosti a podať komplexný obraz o histórii zápletky, motivácií postáv a rodinných a inštitučných dedičstvách. Dostal som len málo odpovedí na veľa extrémne zaujímavých otázok. Miesto tohto prístupu bol priestor daný viac menej akcii, ktorá až tak neposúvala príbeh vpred. Hlavne posledné epizódy boli do veľkej miery vyplnené hlavným antagonistom a tu sa dostávame k problému číslo tri. Postava ústredného záporáka mi bola vrcholne nesympatická. Bol mi nesympatický vizuálne. Boli mi nesympatické jeho monológy aj v obsahu aj v štýle akým ich prezentoval. Boli mi nesympatické aj jeho motivácie, síce psychologicky valídne ale plytké. Inými slovami, element okolo ktorého sa točilo konečné hlavné dianie a príbeh a mal byť jedna z najsilnejších súčastí seriálu som mal chuť pretočiť, každý krát keď prišiel na obrazovku. ***SPOILER*** Zo všetkých ukázaných záporných postáv mal u mňa najvyššiu šancu uspieť ako hlavný antihrdina, nemý kapitán, vlkolak Shousa, ktorý keby iba stál a hádzal svoj bezprizorný pohľad po ostatných, by urobil sto krát lepšiu funkciu a zážitok ako, pre mňa ťažko stráviteľný, Major. Ešte ďalšia vec ktorá sa mi vonkoncom nepáčilo bol charakterový zvrat komorníka. Vôbec mi to nedávalo zmysel. ***END SPOILER*** Očakávam v budúcnosti ďalšie pozretie, tak potom uvidím, že či sa niečo zmení. Amen!

Začal som najskôr s touto pôvodnou verziou, napriek konsenzu, že Hellsing Ultimate je o mnoho krát lepší. A teda, ušlo by mi niečo, keby som toto preskočil? Krátka odpoveď: nie. Čo tento pôvodný seriál má, čo chýbalo v jeho novej verzii sú prepracovanejšie vzťahy medzi postavami. Hlavné charaktery si medzi sebou viditeľne budovali spojenia cez konverzácie a spoločné misie. Alucard tu pôsobil ako pravý mentor pre Victoriu. Takisto bol citeľný vzťah medzi Alucardom a Integrou. Walter a kapitán stráže boli tiež zainteresovaní v ich životoch. No a tu zrejme končia pozitíva v porovnaní s Hellsing Ultimate. Bavilo ma to pozerať. Skvelé postavy s neskutočnou aurou. Akcia a explicitnosť boli veľké plus. Celkovo sa to ale javilo veľmi prvoplánovo a chaoticky, a nerealisticky v zmysle, že niekedy sa postavy správali mimo normálu a nelogicky. Hlavná príbehová linka bola veľmi nevýrazná. Síce smerovala dej seriálu, ale aj tak mi epizódy prišli neprepojené. Nakoniec sa ani nič nevyriešilo. Možno sa predpokladalo s ďalšou sériou. Posledná a vlastne aj celá zápletka s hlavným antagonistom bola dosť o ničom a naozaj mi nedala žiadne potešenie. Čo bolo snáď najviac mimo na tomto seriály bola hudba. Žiadna skladba sa mi nehodila ku scéne kde bola umiestnená. To platí aj pre úvodnú znelku, kde pieseň sama o sebe bola kvalitná ale atmosférou úplne inde a kreditovú pesničku, ktorá znela ako niečo zo stredoškolskej tínedžerskej komédie z 90tych rokov.

Veľmi pohodový bezstarostný film. Stretneme tam viacej jemne divných ľudí a pár neštandardných situácií. Cítil som sa neskutočne príjemne a občasne nostalgicky pri pozeraní ako hlavná postava prechádza z jednej nenadväzujúcej situácie do ďalšej. Nečakajte žiadnu kriminálku, ale naozaj len obyčajných pár dní jednej stredoškoláčky plus nejakú tú divnotu pomedzi to. Druhá polovica filmu mi trochu pripomínala hru Life is Strange, malo to podobný atmosférický nádych. Priveľmi realistická rotoskopická animácia scén ma dlho odrádzala od pozretia, ale za chvíľku som si na ňu zvykol a aj sa mi to zapáčilo. Fakt som si film užil a je dosť pravdepodobné, že si dám reprízu v budúcnosti. edit (18.11.2020): Pozreté druhý krát. Je to naozaj skvelé. Celkom som sa nasmial na všetkých tých bizarných a trápnych situáciách. Zvyšujem hodnotenie na plný počet.

Bolo to fajn, ale v tomto prípade by som bol radšej keby boli magické a mystické prvky znížené na minimum a dej sa viac sústreďoval na bežný idylický život v prímorskom mestečku. Dosť sa mi páčilo Lisine šoférovanie, za to dávam plus.

Páčilo sa mi to. Jednoduché a občasne naivné, ale zato veľmi pohodové a oddychové. Malo to neskutočne príjemnú atmosféru vďaka prostrediu plného umenia, formálnemu oblečeniu, slušnému vyjadrovaniu a neustálemu popíjaniu kávy a čaju. Monológy o starožitnostiach ma bavili, dúfam, že si nevymýšľali fakty. Záhady ktoré sa riešili boli také obyčajné a nenechávali ma dlho v napätí lebo sa väčšinou o pár minút vyriešili. Najviac sa sústredilo na dve hlavné postavy, Holmes a Aoi, ktoré sa postupne viac a viac otvárali, ale nešlo to úplne do hĺbky. Romantika bola pekná, ale viem si ju predstaviť viac výraznú. Vcelku som spokojný, tá umelecká atmosféru u mňa urobila veľa, tak hodnotím slabými štyrmi hviezdami.

Aj napriek slabšiemu scenáru, prvé epizódy boli dosť dobré. Nie skvelé, ale krv, násilie, nahota, sex, a mysterióznosť s ktorými seriál intenzívne pracoval, vytvárali veľmi unikátne dielo. Celá atmosféra, dej, a postavy boli aj v úplne bežných situáciách pritiahnuté za vlasy, niekedy až surreálne – skvelá postava Ryou bol tohto stelesneným prototypom. Keby to tak pokračovalo do konca, tak zrejme by som hodnotil štyrmi hviezdami a bol veľmi spokojný so zážitkom. Lenže niekde v polovici šiestej epizódy sa dej začal odkláňať od nálady predošlých dielov. Prestalo sa sústreďovať na lokálne dianie a celá situácia nabrala príliš obšírne smerovanie. Postavy sami o sebe išli viac do úzadia a svoj priestor využívali skôr na vysporiadavanie sa s novými spoločenskými a globálnymi nástrahami. A toto bol problém. Ja som chcel vidieť detailnejšie rozobratie ich vzťahov a psychiky, viac prepracovať tú tajnú organizáciu a ich motívy a všetko to spojiť nejakým sofistikovaným plánom od Ryou. Čo som ale dostal, bol Rezident Evil skrížený so Záhradou pozemských rozkoší od Hieronymus Boscha prepletený zlou gradáciou a klišé.