dudo24

Prvých sedem epizód malo anime našliapnuté na plné päť-hviezdičkové hodnotenie. Veľmi sa mi páčila tragická téma samovraždy a postáv ktoré sa snažia vysporiadať so životom. Každá hrdinka s inou krivdou, ale so vzájomnou podporou idú za rovnakým cieľom, pohnúť sa vpred a zbaviť sa pocitu viny. Čo robí toto anime unikátne a originálne je fantazmagorický akčný svet kam tieto dievčatá v snoch utekajú a kde bojujú proti nepriateľom, ochraňujú bezbranných, a spoznávajú samé seba. Kombinácia týchto fantazijných elementov a dobrého vývoja sympatických postáv a ich vzťahov, dávalo tomuto anime špeciálne čaro. Problém prišiel vtedy, keď sa tvorcovia rozhodli, že to celé, čo sa tam deje, musí dávať nejaký logický zmysel. Kompletne sa zmenil pocit akým som doteraz seriál vnímal. Upustilo sa od osobných životov postáv a prestalo sa riešiť ich kamarátstvo a ich spoločný posun za nejakou lepšou budúcnosťou. Všetko sa zameralo na novú tému vysvetľovania príčiny celého diania. Ironické je, že sa mi toto nové rozuzlenie veľmi páčilo, ale malo dva problémy. Prvý problém je, že to kompletne narušilo dej, príbehy charakterov, žáner, a surreálno-psychologickú atmosféru. Druhý problém je, že to otvorilo neskutočne komplexnú problematiku s kopou otázok, ktoré bohužiaľ neboli zodpovedané. Koniec bol tým pádom extrémne neuspokojivý, lebo to čo sa budovalo na začiatku sa nejako vytratilo a nová problematika nebola nie, že uzavretá, ale ani poriadne načatá. To, čo by malo u mňa úspech, by bolo, keby anime pokračovalo v tom čo začalo, čiže v rozvíjaní postáv, ich životov, ich vzťahov. Vôbec nebolo potreba racionálneho vysvetlenia snových scén a ich dopadov na realitu. Ešte poznámka k tomu racionálnemu zvratu, bolo to tak zaujímavé a dobre spracované, že by si to zaslúžilo vlastné anime a nie miešať to sem. Epizóda 8 je sumár a taktiež prvá polovica 13. OVA epizódy, takže kľudne sa to môže preskočiť, nie je tam nič nové.

Predbežná recenzia od začiatku seriálu po koniec Swordsmith Village Arc. Anime je zasadené v sympatickom očarujúcom svete, akoby koniec feudálneho Japonska, jednoduchý život ľudí, pekná architektúra a príroda, a to hlavné, bojovníci s katanami využívajúci komplexné magické bojové štýly na boj proti démonom. Vybudovanie sveta aj hnacie mechanizmy a motivácie za všetkým veľkým dianím je skvelé. Vizuál je krásny, hlavné postavy Tanjirou a Nezuko sú veľmi obľúbiteľné, bitky sú rozmanité, krv a končatiny lietajú kade tade, a takisto nechýba napätie z odkrývania neobjavených tajomstiev a nejasnej minulosti. Pomocou retrospektívy sú nám priblížené, aspoň čiastočne, hlavné aj vedľajšie postavy, čo dosť pomáha aby som si ku každej vedel vytvoriť nejaké puto. Taktiež démoni dostanú priestor na vysvetlenie svojho charakteru, čo je veľmi prínosné na pridanie šedosti do celkového príbehu. Seriál má naozaj skvelé momenty, scény kedy sa hrdina vyvinie a posunie vpred, strhujúca a vizuálne prepracovaná akcia, situácie plné súcitu a emócií. Bohužiaľ, seriál pre mňa nie je konzistentný, čo sa kvality týka. Odhadol by som, že ku všetkým dobrým kvalitným zaujímavým scénam je dva krát toľko priemerných alebo dokonca až otravných scén. Frekventovaný stavebný materiál epizód sú interné monológy alebo dialógy pri konfrontácii medzi slayermi a démonmi. Interné monológy všeobecne sami o sebe sú v poriadku, používajú sa na posun deja, vysvetlenie motivácií postáv alebo objasnenie ich ďalších krokov. Interné dialógy v tomto anime sú však veľa krát titulky pre nevidiacich. Nedá sa to brať ani ako zhodnotenie situácie, sú to detailné opisy toho, čo sa práve stalo alebo sa momentálne deje. Chápal by som vyslovené myšlienky typu, „Nestihol som zablokovať úder.“ alebo komentár na topiaceho sa slayera, „Dýchacie techniky sú ti teraz k ničomu.“, miesto toho však dostaneme, „Zmenil smer útoku na poslednú chvíľu, bol som pomalý, kvôli tomu som nestihol zablokovať úder a teraz mám zranenú ruku.“ alebo „Si ponorený vo vode, takže nemôžeš dýchať vzduch, kvôli tomu nevieš používať svoje dýchacie techniky a preto ma teraz neporazíš lebo mi nie si schopný zasadiť žiadny úder.“. Vo výsledku to teda vyzerá tak, že sa stane akcia, potom sa všetko zastaví a dostanem opis toho, čo som práve videl. Ďalej, konkrétne démoni majú problém, že väčšinou jediné ďalšie vety ktoré vedia hovoriť sú o tom akí sú neporaziteľní a ich súperi slabí. A čo to ešte horší, je opakovanie tých istých myšlienok dokola, plus v závislosti od démona, ich niekedy neskutočne otravné hlasy. Tieto všetky rozprávania, či už dobré alebo zlé, vyúsťujú potom do naťahovania a pasivity deja, aj keď nie je to tak vždy. Keď už som pri otravnosti, treba spomenúť dve dlhodobo pôsobiace postavy, Inosuke a Zenitsu. Každá postava má nejaké svoje definujúce správanie, tak to platí aj pre tieto dve. Inosuke je zúrivý a stále chce so všetkými bojovať, Zenitsu je bojazlivý a stále narieka. Je to vtipné, chvíľu, problém je v tom, že to robia stále, do takých rozmerov, že je to k nevydržaniu. Odtiaľto by som sa rád pohol ku obsahu mimo bojovania. K tomu len toľko, že udalosti a dialógy v takýchto pasážach sú okej, priemerné, moc nevynikajú ani v humore ani v rozvoji vzťahov ani v iných oblastiach. Podľa mňa bola dosť škoda, až príliš rýchle tempo Tanjirouho prvotného tréningu, bolo to veľmi dobre spracované a zaslúžilo si to viac častí. Jedna z vecí, čo sa mi najviac páčia, sú transformácie Zenitsu a Nezuko, a odriekanie názvov štýlov používaných pri boji. Celý seriál okrem prvej sezóny je podelený na príbehové linky, každá s rovnakou štruktúrou: obmena vedľajších postáv slayerov, obmena démonov, zoznamovanie sa so situáciou, útok démonov, gradujúci boj medzi slayermi a démonmi, ukončenie boja, zhodnotenie situácie. Chcem tým povedať, že je to repetitívne, svet ostáva statický, a postrehnuteľné trvácne zmeny sú viditeľné viac menej iba na pár opakujúcich sa postavách. Na kontrast dám príklad Attack on Titan alebo Fullmetal Alchemist, kde každý krok vpred, ktorý protagonisti spravili, otriasol pohľad na svet a jeho chápanie. Vrchol celého anime je Red-Light District linka, aj keď teda prvé časti by boli vhodné na filler epizódy. Najzaujímavejší démon, najepickejšia akcia, najrýchlejšie tempo, najviac rôzneho diania, a najmenej otravností. Na konci tejto sezóny som si povedal, že sa anime pohlo o level vyššie. Bohužiaľ, ďalšia linka Swordsmith Village si neudržala túto úroveň. Celkovo som spokojný. Napriek nekonzistentnej kvalite je seriál pútavý a baví ma, takže sa teším na ďalšie sezóny.

Keďže prvá sezóna skončila tam kde končila manga, druhá sezóna vyobrazuje náhodné udalosti odohrávajúce sa pomedzi dej prvej sezóny. Všetky vyobrazené dejové linky by stále mali byť kánon, ktoré sa nezmestili do prvej sezóny. Epizódy vyzerajú ísť chronologicky, ale je len veľmi málo ukazovateľov ak vôbec nejaké, ktoré by ich zaraďovali na presné miesto v časovej osi prvej série. Prišlo mi, že väčšinou sú to všetko náhodné samostatné odľahčené udalosti, ktoré veľmi málo, ak vôbec, vyvíjajú postavy a ich vzťahy. Takisto chýbal hocijaký rámcový príbeh, takže táto sezóna je naozaj iba pohľad späť na našich hrdinov a ich obyčajné životy. Určite som sa bavil a kopu toho nasmial. Áno, občas sa stalo, že sme dostali hlbší pohľad na nejaké postavy, aj Hori a Miyamura mali zopár svojich chvíľok, ale naozaj treba očakávať len náhodné poväčšine komediálne scény.

Toto anime je čistý skvost. Pohladenie na moju dušu. Neskutočne nádherná vec. Toto dielo je precízne vybalansované, kamarátstva, láska, životné nešťastia, každodenný bezstarostný život. Z každého trochu, prepletené skvelým humorom, ktorý prevláda počas celej sezóny. Veľmi neštandardné je, že hlavné postavy Hori a Miyamura sú frekventovane posúvané na vedľajšiu rolu, aby urobili priestor pre ďalších vyše desať postáv. Najskôr ma chytili obavy, pretože samozrejme som chcel aby dej rozvíjal hlavne Horimiya duo. Ukázalo sa však, že aj toto je dobrá cesta ako ísť dopredu so seriálom. Áno, nedostali sme ten najhlbší prierez našich dvoch hlavných hrdinov a ich vzťahu, ale vynahradilo sa to vytvorením kolektívu ľudí so všetkými ostatnými, čo vyústilo do úžasne príjemnej až utopickej spoločenskej atmosféry, ktorá ma chytila za srdce. Animácia je krásna, možno práve vďaka dizajnu postáv za ktoré dávam veľké plus. Ich saturovaná pestrofarebnosť, ktorá zoberie pozornosť už na plagáte, má unikátny štýl a pekne so všetkým ladí. Mňa anime úplne vzalo a neviem sa dočkať ďalšej série.

Príjemné anime s peknou kresbou. Každá epizóda bola vyplnená na sto percent bez hluchých pasáží a všetko čo sa tam dialo pekne tematicky k sebe zapadalo počas celého seriálu. Zo začiatku bolo vsadené na ecchi humor a trápne momenty medzi postavami a dosť som sa na tom bavil. Postupne sa ale z týchto tém a komédie upúšťalo a dej sa sústredil na jednotlivé postavy a ich úsilia či už v kariérnych cieľoch alebo vo vzťahoch. Jednotlivý hrdinovia boli sympatický a rýchlo som si ich obľúbil, takže som sa rád o každom dozvedal viac. Bolo tu ale veľa nedostatkov čo spôsobilo, že anime je síce príjemná jazda, avšak plytká, emočne neuspokojivá, a príbehovo zabrzdená. Bolo načrtnutých viac zaujímavých tém, ktoré vychádzali z vplyvu umeleckej školy a kreatívneho prostredia, ktoré postavy okupovali. Napríklad, snaha verzus talent, snaha a úspech, pocit menejcennosti voči druhým. Problém bol v tom, že každá postava disponovala okrem jednej životnej strasti aj jednou klasickou klišé anime charakteristickou vlastnosťou vytočenou do extrémnych levelov. Napríklad, jeden obyvateľ Sakura-sou má štyri priateľky s ktorými striedavo spáva a druhý spolubývajúci odskočí s krikom meter späť keď sa ho dotkne nejaká žena. Čiže výsledok bol taký, že každý si išiel to svoje, nič medzi sebou poriadne neriešili a napriek všetkej logike postavy po sebe len kričali, utekali pred sebou, a mlčali keď bolo treba rozprávať. Síce sa všetci jednoznačne postupne pohli vpred, boli to ale buď veľmi malé kroky, veľký skok, alebo introvertná chôdza mimo kolektívu. Chcem ešte raz zdôrazniť, že toto všetko na mňa nepôsobilo negatívne, ale skôr nedostatočne na to aby som v tomto anime videl niečo viac. Takže, bavil som sa, vcelku som spokojný, určite som namotivovaný pracovať na svojich kreatívnych projektoch, a teda škoda, že anime neostalo ako šibnutá komédia až do konca a/alebo že to nešlo viac do hĺbky. Ešte som zabudol vyzdvihnúť príhovor pri promóciách, to bola veľmi pekná a emotívna scéna.

Recenzia obsahuje všeobecné ľahké spoilery o charaktere príbehu a deja, nič konkrétne ale neprezrádzam. Toto anime je neskutočná epická pecka. Pri hodnotení ho rozdelím na dva tematické celky, prvé tri sezóny a finálna sezóna s jej všetkými dielmi. Oba celky majú spoločné prvky, sú akčné, drsné, krvavé, smutné, občasne humorné. Taktiež, aj keď najviac je to ukázané v prvom celku, element kolektívnej družnosti medzi postavami, ktorý sa len prehlboval každým bojom a ako išiel čas, je určite niečo čo mi hralo na dušu. Skupina ľudí, kamarátov, bratov v boji, s rovnakým vyšším cieľom nad všetko ostatné, ochotní položiť život jeden pre druhého, byť tam pre seba navzájom v najťažších chvíľach alebo smiať sa spolu pri jedle a zaslúženom oddychu. Prvý celok je pre mňa na plný počet hviezd. Atmosféra predindustriálnej doby, provinčných miest a vidieka spojených s idylickou prírodou je úžasná. Obrovským faktorom príbehu sú tajomstvá a mystériá daného sveta. To bolo určite to hlavné čo pre mňa ťahalo celý seriál, otázka: čo sa tam sakra deje? Postupne sa nám odkrývalo viac informácií, koniec každej epizódy som hltavo pretáčal na začiatok ďalšej, aby som sa čo najrýchlejšie dozvedel všetko o veľmi dôvernom nepriateľovi ľudstva, avšak plne neznámom v jeho pôvode a úmysle. Prichádza na scénu štvrtá sezóna, finálna sezóna podelená na tri časti. Karty sú vyložené na stole, takmer všetky záhady sú zodpovedané, nepriateľ ukázaný v plnom svetle. Nastávajú zmeny, odkrývanie mystérií tohto sveta je preč, atmosféra predindustriálnej doby a malebných regiónov je preč, a celkovo napriek stále zotrvávajúcim fantazy prvkom, kvôli náture, teraz už dozretej, hrozby a okolia, seriál mal pocitovo bližšie k reálnemu svetu. Ako náhrada slúži nové prostredie, nové postavy, a komplikovaná dohra celého konfliktu zaťažená na akciu, stratégiu, politiku. Anime teda našliaplo na plyn vo veľa aspektoch, stratilo však pre mňa to čaro ktoré som si zamiloval. Napriek tomu, že už prvý celok anime bol drsný a temný, bol to iba slabý odvar zúfalstva ktoré prišlo v druhom celku. Väčšina z toho čo sa vybudovalo prvé tri série sa začalo búrať a štiepiť. Zatiaľ čo predtým som mal, tak ako hlavní hrdinovia, pozitívnu motiváciu, videl som prospekty lepšieho sveta a budúcnosti, teraz som bol naplnený úzkosťou a obavami, že budúcnosť nie je. Bolo jasné, že dej takýchto rozmerov a zložitosti neuspokojí žiadny jednoduchý záver. Tak sa aj stalo, do hry sa zapojili posledné mechaniky tohto nešťastného sveta a dostali sme finále ktoré treba naozaj nazývať vyvrcholením a nie dohrou. Som naozaj neskutočne spokojný s tým ako to skončilo. Samozrejme, niektoré detaily, by som si možno prial inak, viem si aj predstaviť, že zopár vecí by bolo zmenených dosť, ale vcelku sa to nemohlo podariť lepšie.  Strašne veľmi fandím tomu, že sa ku koncu toho dosť ešte udialo a že nebolo všetko do detailu vysvetlené. Nechalo to tým pádom trochu voľného miesta na interpretáciu podľa toho čo každému divákovi sedí viac. Odporúčam pozrieť si zopár videí na YT o vysvetlení konca, zistiť ako to vnímajú iní, môže to pomôcť prísť na elementy príbehu ktoré mohol divák prehliadnuť alebo dokonca celé nové teórie o úmysloch a konaniach postáv. Treba pochváliť kresbu a animáciu, aj keď s tým je to komplikovanejšie keďže sa menili štúdiá v strede vysielania. A, oh, tá hudba je niečo neskutočné. U otváracích a kreditových piesňach je to u mňa tak päťdesiat na päťdesiat, ale snáď celý Attack on Titan OST je úžasný. Jeden nedostatok by som ešte našiel, chýbal mi lepší vývoj niektorých charakterov, myslím, že na to bolo dosť epizód aby sa išlo hlbšie s viac hrdinami. Netreba zabudnúť aj na OVA časti, ktoré sú celkom relevantné, možno okrem poslednej ôsmej, a prinášajú k rozvoju postáv alebo príbehu. Aj keď teda pre mňa finálna sezóna stratila to spomínané čaro z predošlých sezón a hodnotil by som ju horšie, stále to bola pecka, ktorú som si naplno užil a precítil. Toto anime si nezaslúži nič iné ako plných 5 hviezd. Skoro som zabudol spomenúť najinšpiratívnejšiu postavu, Erwin Smith, jeho kamenné pohľady a nesmrteľné „SUSUMEEEEE!!!“.

Veľká škoda tohto anime je jeho, až moc, statická animácia. Viem si predstaviť, že by som sa cítil viac vtiahnutý do príbehu ak by bola lepšia. Trvalo mi pár epizód kým som si na ňu zvykol. To je snáď ale jediná výhrada ktorú mám. Hlavná téma deju je síce romantika, ale seriálu určite dominuje komédia. Veľa som sa nasmial, humor mi sedel. Neustále doťahovanie sa hlavných postáv, ich zrkadlové šibnuté správanie, a po tisíc krát znejúca urážka aj od ich kamarátov v podobe slova „aho“ (hlupák). Vedľajšie postavy ešte väčšinou dopĺňali humor vlastným špecifickým správaním. Keď prišli emotívne romantické scény, tak narazili tvrdo, doprevádzané skvelou hudbou, síce tou istou stále dokola, ale vôbec mi to nevadilo. Mal som to ako Pavlov reflex, keď zazneli prvé tóny, moja hlava už bola pripravená. Páčil sa mi prístup s postupným pomalým napredovaním postáv miesto dramatických dejových zvratov. Takáto pokojnejšia atmosféra na mňa pôsobila veľmi príjemne. Mám predsa len ešte malú pripomienku k pár posledným dielom. Bolo v nich menej humoru, romantiky, boli také chladnejšie. Možno to bolo tým, že ubudlo interakcií medzi hlavnými postavami a celkovo som čakal emočne silnejšie záverečné epizódy. Každopádne, som veľmi spokojný s týmto anime.

V prvom rade, humor v seriály je skvelý. Snáď každú epizódu som sa nahlas smial. Ľahko som si obľúbil svojské sympatické postavy. Romantika fungovala dobre tiež. Na úrovni mi prišli aj vzťahové problémy, ktoré neboli predramatizované, aj keď občas len tak tak, a boli za nimi vcelku rozumné dôvody. Moja výhrada sú jedine posledné epizódy, ktoré boli pomalšie, s málo humorom, a pre mňa osobne, menej zábavné a zaujímavé ako tie predošlé. Bolo aj divné, že v poslednej epizóde chýba jedna z postáv. Narušilo mi to celkovú harmóniu ich skupiny a nemal som až taký hrejivý pocit na duši na konci seriálu aký by som chcel. Jedny z najobľúbenejších scén sú jednoznačne prvé stretnutie Ryuuji a Taiga na chodbe školy, a neskutočne intenzívna sekvencia bitky a priamo na to naviazané doznania v 16tej epizóde.

Hru som nehral. Konečne sa dali zohnať titulky na japonské audio, tak som s oneskorením konečne pozeral. Veľmi so si prial aby sa mi tento seriál páčil. Nebolo to zlé, ale bohužiaľ iba priemerné. Chýbala tomu hĺbka a súvislý príbeh. Najväčší rozvoj postáv a vývoj vzťahov sme mohli vidieť podľa mňa v prvej epizóde, potom sa na to akosi zabudlo. Väčšinu času riešili nejakú aktuálnu zákazku, mimo toho bolo málo interakcií medzi postavami ktoré by ich individuálne alebo spolu posunuli niekam ďalej. Unikali mi tým pádom aj nejaké hlbšie vysvetlenia ich motivácií, nedávalo mi ich správanie úplne zmysel. Toto celé vyústilo do mojej slabej empatie k nim. Najzaujímavejší príbeh, minulosť Lucy, na ktorom kľudne mohli založiť celé dianie v seriály, bol úplne premárnený a prebehnutý epizodicky ako všetko ostatné. Dej v poslednej epizóde mi tiež neprešiel pod kožu, ale zase zmyselnejšia alternatíva zrejme nebola keďže sa nedalo stavať finále bez predošlého budovania. Animácia a dizajn postáv sa mi páčili. Mám ale výhradu, a to, že som necítil atmosféru toho sveta tak ako by som mal alebo chcel. Neviem to úplne identifikovať, ale mám podozrenie, že to bolo kvôli nedostatku pohľadov na väčšiu mierku. Prišlo mi, že všetky scény sa odohrávajú v moc izolovaných priestoroch kde som nemal možnosť plne nasať atmosféru toho mesta. Ale nie som si istý. Zobrazenie brutality a naturálnosti je určite pozitívum, vždy potom seriál alebo film pôsobí viac reálne. Čo treba jednoznačne pochváliť je hudba a špeciálna nebeská pochvala pesničke “I Really Want to Stay at Your House“. Takisto otváračka aj kreditovka boli super ako po audio tak aj po vizuálnej stránke. Škoda teda, že sa celkovo seriál nedotiahol na kvalitu jeho hudby.

Bol tam obrovský potenciál, zopár skvelých scén, nostalgia so starým Batmanom, a pecková Supergirl. Stále ale platí to, že nemám rád vyobrazenie Flasha v tomto DC univerze, lebo kazí všetku serióznosť ktorej sa DCU držalo prvé filmy. Kredit ale tomu, že v tomto príbehu prešiel hlavný hrdina premenou na viac znesiteľnú postavu. Páčilo sa mi, že si z tohto vývoja charakteru sám film urobil srandu. Taktiež platí, takisto ako pri Marveláckej Endgame, že film o cestovaní v čase ktorý si berie ako zdroj scén predošlé filmy, je nezaujímavý, lebo neprináša nič nové čo som ešte nevidel. Našťastie tu bolo toľko obmien a v podstate nových postáv, že týmto syndrómom film netrpel až do takej veľkej miery. Neustále som mal však pri pozeraní horkú pachuť v ústach, lebo, moje dávno, do podvedomia utlačené, sklamanie z nenaplnenej budúcnosti o hlbokých temných drsných dramatických DCU filmoch sa znovu vyplavilo na povrch. Miesto toho aby sme v tomto filme videli Flasha putovať späť do minulosti aby varoval Bruce Wayna nech zastaví Supermana ktorý decimuje planétu Zem, sme sa pozerali na to ako Flash putuje do minulosti aby zastavil svoju mamu pred smrťou. Čo samo o sebe neznie ako zlá alternatíva, ale hoď do toho dvojnásobne otravného druhého Flasha, zopár pritupených spolubývajúcich, horiace spodky, lietajúceho psa, a výsledok je, že mi je do plaču. Potom z toho vznikne táto polo komédia polo ktoviečo-Marvel-štýl zlátanina. Ako samostatný film je to dosť obstojné. Ako film od ktorého som chcel to čo mi dal Man of Steel a Batman vs. Superman je to veľká slabota.