RoyBatty444

Ťažko sa píše komentár k najobľúbenejšiemu filmu. Nakoľko to vždy skončí len pri tom: Och!... to bolo super a Ach!... bez toho by som si to nevedel predstaviť. Napriek tomu sa pokúsim s malou dávkou nadhľadu (lebo musíte pochopiť je to srdcovka) prizrieť na jeho strastiplnú cestu na plátna. V dokumente o vzniku filmu Dangerous Days: Making Blade Runner sa dozvieme, že film bol vo svojich verziách (doteraz sú celkovo štyri) dotváraný tak, aby sa sprístupnil čo najširšiemu publiku. Nakoľko jeho ranné verzie neposkytovali dosť informácií pre diváka neznalého predlohy Snívajú androidi o elektrických ovečkách/Do Androids Dream of Electric Sheep Do Androids Dream of Electric Sheep? aby pochopil dej a tak mohol zdielať nadšenie a uspokojenie z diela ako celku. Išlo predsa o dielo, ktoré nebolo ľahko stráviteľné ani v jeho knižnej podobe a o to sa postaral jeden z najlepších spisovateľov Sci-Fi Philip K. Dick. Úpravy sa diali vkladaním komentárov na hovorených Harrisono Fordom alebo vystrihovaním scén, ktoré boli mätúce poprípade ich dorábaním. Nič neobvyklé poviete si, ale v tomto prípade sa dorábanie na krátkosť času dialo bez prítomnosti režiséra, ktorý na dôvažok s komentármi od začiatku nesúhlasil. A prečo? Lebo zasahovali do pasáži, určených na nasávanie atmosféry vychádzajúcej z prebiehajúceho deja a dominovanie scény hudbou. Samozrejme sa umelci ako Ridley Scott, snažia ako sa len dá vyhýbať vmešovaniu do ich umeleckého zámeru. Nakoniec, ale film vyšiel a čo sa nestalo nemal ten úspech ktorý si zaslúžil. Stačil, ale osloviť dosť ľudí aby sa vytvoril kult, pretrvávajúci dodnes. Samozrejme film je hodnotný po všetkých stránkach a ovplyvnil veľa začínajúcich režisérov ako je Guillermo del Toro, ktorý tvrdí, že mu zmenil život. Ako aj mne.

Opera medzi filmami. Takisto to nie je ľahké sústo ale jej veľkoleposť ma uchvátila a v konečnom dôsledku si ju vychutnávam.

Pre mňa ako fanúšika sci-fi, dobrej akcie a filozofie veľké potešenie a pri každom zhliadnutí, ktorých bolo už nespočetne. Vždy silný zážitok.

Zatiaľ ničím neprekonané komorné dráma o zodpovednosti a spravodlivosti. Jeden sa postaví všetkým a dokáže zvrátiť ich nedbalý prístup a predsudkami vedené myslenie. Napriek pomalému tempu tohto snímku sa dá napätie doslova krájať, čo pretrvá až do konca. Brilantne zahrané a rovnako brilantne natočené. Som nesmierne rád, že sa toho zúčastnil aj herec z našich končín. Každé zhliadnutie je zážitok a verte bolo ich už nespočetne veľa. Takto silný príbeh nie je asi ani možné natočiť zle, čo dokazujú aj dve neskoršie spracovania. Aj keď ruský počin naberá balast z regiónu a dáva filmu jemne svojskú príchuť s vojenským podtónom číslo dvanásť do jeho názvu patrí právom. Teším sa na opätovné stretnutie v telke tak aj v kine (ak by bola možnosť).

O vojne sa natočilo veľa dobrých ale aj tých druhých filmov tento je na špici tých prvých. Samozrejme na tom má veľký podiel skvelý režisér ale aj charizmatický Kirk Douglas ako aj ostatné nezabudnuteľné postavy stvárnené Georgeom Macreadym ako nekomromisný gerál, Timothy Carey ako intrigán a pózera.

Balet na japonský spôsob vykreslený Kitanom ma vtiahol na toľko, že som si ho s radosťou pozrel už niekoľko krát. Celý film mi prirástol k srdcu, ale keby nebolo konca prišla by kinematografia o to najlepšie zakončenie aké som kedy videl. Film opisuje komplikované sudy svojich protagonistov napriek tomu si zachováva ladnosť a sviežosť vo vyprávaní. Po zliadnutí tohto filmu sa stal Kitano jedným z mojich najobľúbenejších režiséro/hercov. Svojim nezameniteľným štýlom sa vie dostať človeku pod kožu a to ako bizarnými osudmi svojich postáv tak spracovaním svojich filmov. Konečnému výsledku dopomáha skvelý hudobný doprovod a strih.

Sci-fi zo starej školy so silným príbehom, tajomnými postavami a pohľadom na dystopiu, ktorá zamrazí. Herecké výhony uhranú svojim chladným a na opačnej strane vnímavým a tolerantným prístupom.

Klasika vychádzajúca z ešte väčšej klasiky Shichinin no samurai (1954) s nezabudnuteľným hudobným doprovodom a niekoľko krát znásobeným bojom dobra zo zlom.

Vtipné, nostalgické ale aj bombastické a svieže. J.J. vie čo sa páči a aj keď je to často cez hranu tak sa na film dobre pozerá a neomrzí.

Výborná komédia so skvelým obsadením a nezabudnutľnou piesňou ˝šáma šáma kelmanke máma˝. Vtipov na prý byt priehršte a hádka, z ktorej si môže ktorákoľvek manželka brať príklad.