st3f0o

Čisté, emotívne, skutočné. Pripomienka dôležitosti hodnôt ľudskosti v dnešnom cynickom svete, toho ako veľmi záleží na živote každého človeka. Bez ohľadu na to, kde sa v tomto svete nachádzame, nemôžeme uniknúť tomu, kým skutočne sme. Silné posolstvo slúžiace ako maják pre všetkých, ktorí sú odlúčení od svojich rodín, no stále veria, že nájdu cestu domov.

Komplikovaná téma spracovaná precízne a predovšetkým ucelene, drží diváka v napätí a zároveň ho vyvádza z komfortnej zóny. Zanecháva silné emócie, myšlienky s pozoruhodným významom pre každého, kto si neuvedomuje humanitárnu krízu dodnes odohrávajúcu sa nielen na poľsko-bieloruských hraniciach. Realistická introspekcia na základnú otázku, sú si všetky ľudské bytosti skutočne rovné? Agnieszka zaťala do živého, je to také malé víťazstvo empatie nad hrubosťou a podľa mňa jej vôbec najlepší film.

„List prasaťu“ ako memento doby, odkaz budúcim generáciám. Navonok pôsobí ako priame skúmanie generačnej priepasti a nedostatku porozumenia medzi tými, ktorí znášali hrôzy holokaustu a tými, ktorí vyrastali ďaleko od jeho následkov. Vzhľadom na abstraktné rozprávanie a nočnú moru v druhej polovici, môžu diváci dospieť k rôznym interpretáciám. Vrcholné scény symbolizujú, ako sa tí, ktorí prežili traumu, môžu nechať pohltiť svojou bolesťou a nenávisťou, čo vedie k nekonečnému cyklu násilia alebo pretrhnúť reťaz a začať odznova.