Acrobat

Zošalel sa. O tom nebolo pochýb, lebo vykrikoval len jej meno a blúznil o artefaktoch. Taktiež odmietal veľkú trikovú bázu a chcel takú živočíšnosť a rezné rany. Pády a povstania. Nemohol som si odoprieť nehrať takú veľkú vec ako brázdiť neznáme i známe svety a prerastaný duchovným oblekom odhaľovať nejaké to dobrodružstvo v ženskej role (schizofrénia na chlapoch od vydavateľstva). Do okruhu 4 hier ktoré som hrával do vyčerpania sa s gloriolou radí aj toto tu. Šteklenie na brušku a sťahovanie zadkových svalov bolo očakávanie filmovej podoby. Zošalel sa na druhú. Po opatrnom zhliadnutí neskákal blahom, lebo to by bolo pod úroveň. On už spriadal plány, čo na seba, kedy návšteva armyshopu a prečo sa nerysuje brucho sakra. Prečo plačeš sa už nikto nepýtal, lebo som to hodil na klímu v kine. Od dôb minulých ťažko nájsť film, kde by som sa tešil na každý ďalší záber a chcel aby skrátka trvalo to všetko do nekonečna. A pritom nejde o nič extra. Lenže to je v rovine psychologickej. Vyslyš nás, lebo Nór Roar nejde cestou obrovských trikových demonštrácii, ale pomaly na istotu prízemného človečenstva. Využije ich striedmo a tam kde treba. Znalosť hernej predohry je si myslím ešte väčšou výhodou, viac si pospájate, nepotrebujete sa sústrediť na vysvetlenie. Vychutnávate si herecké kreácie Alicie, ktorá bez pátosu hrá v takom uvoľnení a zanietení, že nemám výhrady a môže si písať Autorské herecké práva vyhradené. To zas bude deň. Naliali si všetci čistého vína, urobili na dnešnú dobu málo výpravný film, s pár postavami. Strieľa sa, objavuje, dobíja, uteká a všetko v takom malom. Svet nie je do ničoho zatiahnutý, žiadne americké organizácie. S pokojom, ba až s nevinnosťou sa tu chytá líštička, ktorú by som uchmatol a už nepustil. Je nad slnko jasnejšie, že o objektivite nemôže byť reči, ale v časoch bojovania s monštrami väčšími ako mesto celé, je toto intímne dobrodružstvo balzamom na dušu aj telo a ja v Modrom z neba si želám len pomáhať Lare svojským spôsobom točiť valcami aby sa pred nami objavil vchod hoci aj do neba alebo pekla. Všetko presnoríme, vyhodnotíme, vymeníme si pár pekných pohľadov, zraníme sa a opäť dáme dokopy. Pretože devastácia emócií neprichádza vo veľkom, ale v malom. „Merisi, už ste skončili ?“ „Ani veľmi nie. Ešte pripojím pár špehovacích zariadení do sídla Croftovcom a môžeme ísť.“ A to všetko preto, lebo nikdy ma za parťáka nevezme, ale chcem vedieť všetko o jej krokoch. Šibnutosť na piedestál, potľapkanie Roara, Aliciu a Square Enix. Ani jesť netreba, lebo v podstate len z Tomb Raidera žije človek. (videné 24.03.2018, Cinemax)

Nevedno z akej dimenzie piatej galaxie odmocnenej zo siedmej susednej prišlo, ale toto majstrovské digitálne nekompetentné dielo sa rodí dnes, v tejto dobe, aby mávalo pred očami divákov nejakou nádejou. Falošnou stopou, že je fajn, ak sa na toto dívaš, pretože zrejme ani ten vzduch čo dýcham, slnko čo cítim, vietor ktorý vanie je nereálny, iba umelý. Poviem to na rovinu a nebude sa veľmi klamať, že strih a radenie scén je niečo tak flagrantne odfláknuté, že to robil snáď sám Stephenwolf. Pád na samotné dno nevyvoláva otázky prečo je tomu tak, ale sa opätovne dostavia pocity, kde je Bale s Nolanom. Kde sú tie časy, keď stačil nepriateľ z mäsa a kostí. Niečo je zhnité v štáte Hollywoodskom (William nech odpustí). Vágne zábery reklamného typu na partiu až debilne latexových "hrdinov" vyvoláva vo mne averziu a nechuť, aby ma zachraňoval niekto z nich. Celé zle a je to mojou vinou. Neschopnosť mojej empatie k súčasnému digibordelovému umeniu je veľké, ale pre všetkých druhoradé. Bezduché, naivné, umelé, bezosudové, fádne, premaľované, úbohé, herecky strojené, režijne útrpné. Dovidenia v pekle priatelia. (videné 23.03.2018, BDrip).

Nedostatok latexu prehluší elegantný plášť. Kdesi som zahliadol ponuku ohýbania reality. Po bezkonkurenčnom Wolverinovi, ktorý jediný ako tak supľuje prácu všetkých, je si myslím tento Doktor to najnádejnejšie na filmovom plátne ktorá môže zachrániť filmový svet. Ten reálny samozrejme tieto dristy a žvásty nepotrebuje. Strange je postaa s ovládaním času, kdes skrátka nemôžete reagovať. Inception padá na mňa v každom momente a hoci to nie je scenárová perla ako Nolan, pozerá sa na to tzv. neopotrebene. Žiaden dátum trvanlivosti. Na každý komix z 90% sa zle pozerá a musí sa prekusnúť kdekoľvek čokoľvek. Tu ani nachvíľu nelamentujem. Benedict, Tilda, Mads tu rozohrávajú partesy netuctových ksichtov. Prelínanie reality a hra so zrkadlom, tak magickým prostriedkom, je úchvatná. Sviežosť kde len pozrieš, málo humoru čo je obrovské plus. Dilemy a prednesy sú samozrejme detinskí ale časový paradox a slučky ma z toho dostanú. BEz debaty je jedno. Derricskon odviedol kus práva a Strangea chcem na svojej strane. Niežeby som ho potreboval. Ale príde mi taký ... Dospelý. (videné 23.03.2018)

Tak nejako si človek pri Shadow effecte spomenul na tohto Kondora a objavuje v sebe grimasy De Funesa... Cherubín volá kuřátko alebo Sheen s jeho Orol krúži nad zdochlinou. Pachuť zdochliny cítiť aj v tomto postapo svete, kde nebodaj Števo stojí na čele. Prehnať si guľku hlavou je málo pri abnormálne zle vedenej réžii a hercov. Strojenosť scén je ako skladaný papier A4 v úradníckej tlačiarni a aj t-800 má prejavených viac citov ako títo tu. Pamätám si aj večný odlesk modrej a červenej. Neuveriteľná katastrofa, ktoré atakuje dno Mariánskej filmovej priekopy. (videné kedysi dávnejšie na AMC)

V zapomenutí dávnych bojov dobra a zla z popola vystúpil zabijak, ktorý nechápe prečo Prestížne klony sedia nad záchodovou misou. Ani priateľka veľa nepovie, ani T-1000 a dokonca ani démonický Rhys zo sivým vlasom. Či by jeden nezosivel z tak debilnej kamery a nudného scenára ? Herci sa nepredávajú, rutina kde len pozrieš. CGI krv je povinnosťou, lenže aj výstrely z pištolí. Kde nič nie je ani smrť neberie, no stále lepší zabijak ako Condor. Drvivú, kvalitnejšiu, emočnejšiu rovinu a útok na Vás prinesie Source Code, Edge of Tomorrow a Motýli efekt. (videné 20.03.2018, BDrip)

Je až stále neuveriteľné ako pixarovské veci dokážu nanútiť plné vrece pravých (!) emócií akoby ste sedeli v kresle u psychológa. Pixar je vizitka až urieknutej tvorby, kde funguje na tak malom priestore snáď všetko. Že Ernesto je taký a tamten onaký, twisty hodné zbytočných sošiek Oscarov. Tento snímok potvrdzuje dokonalosť Pixarosvkého univerza, kde je absolútne jasné, že aj keby ste si mysleli, že už nemôžu prísť s niečím drvivým, tak oni prídu. Určite a s ešte s väčšou gráciou. Ríša mŕtvych pre deti ? Bez problémov a kdeže len deti. Ja dospelí na to čumím s takou úprimnou radosťou, že sám seba prichytím rozcitlivený pri babke Coco. Ja vlastne chyby nenachádzam a kreslím si rybu do piesku.... (videné 10.03.2018, BDrip)

Všetky skladby ma minuli ako tak potrebná kométa túto Zem. Vrcholne nesympatický hrdina s perami od bodnutia včelou, pohybujúci sa v spleti automobilového heist. No o vzťahu šofér a auto sa viac hovorí ako koná a okrem úvodného subaru tu vlastne nič nie je. Nemyslím si že ide o rutinný film, no o nadprirodzenosti a výlučnej inakosti nemôže byť reč. Rytmickosť som nútil sa sledovať a pritom unikal dej. On je síce veľmi jednoduchý, miestami však nudí. Lebo je priamy, filmový, romantický. Ak sa Wright snažil o maximálne autorstvo, nevyšlo to u mňa tak, ako to napr. dokáže Vaughn, povedzme v Kingsmanovi. Pri tomto filme je jednoduché udeliť mu status výnimočnosti už pred jeho videním. Je to reklamou okolo, komentármi a pod. Čosi však nehraje tak ako má a zopár krát sa spýtam, čo mu udeľuje punc inakosti? Na konci všetko dobre dopadne a každý si nájde svoje osudové puzzle. Výsledný obrázok však nie taký úderný, emotívny. Prvky solídnej filmárčiny sú tam, no ja ako anjelský šofér, mám rád iný soundtrack. Pri tejto hudbe je mi ukradnuté aj tempo v obci. Pán vodič, vystúpte si z auta prosím, .... (videné 18.03.2018, BDrip)

Výhodou, inak tupého snímku, je pomerne obstojný scenár. U postkomunistických divákov vždy zaberie ruský syndróm, všetko rýchlo odsýpa a na trápne momenty tak nezostane veľa času. Nič svetoborného sa v oblasti herectva, akcie či zážitkov nekoná, no stále mám pocit, že je to lepšie než iné podobné veci. Netušíte, či to má na svedomí Wenk, ktorému Rusi niečo museli spraviť. Celý film má pomerne civilné lokácie, vyšetrovaniu sa aj dá veriť, ak pominiete ten chlapský postoj hlavného hrdinu - vkročím - vymastím - všetci mi všetko povedia a tak. Nemožno mať pri tomto filme iné než nulové očakávania, no po zhliadnutí veľmi jemne konštatujem, že je to produkcia pri ktorej sa dá vydržať do konca. Na povrchu tak ostane len jemná mizernosť mimochodom s veľmi zlou hudbou a soundtrackom. (videné 18.03.2018, BDrip)

Symbiotic Woman-Shark. Na divadelnom vodnom poli sa odohráva perfektná jednoaktovka, kde postupné zraňovanie hlavnej hrdinky a útok na jej fyzickú a psychickú výdrž má účinky rovnajúce sa rozkoši.... suchého orgazmu... Pútavý Serra!

Priam len Hitchckokovske náznaky vedia urobiť napätie, kde opäť sa potvrdzuje, že výtvor ľudskej mysle a predstavivosť, že sa niečo ide diať, je Ďaleko vyčerpávajúcejšia než gore. Zubom času možno nedotknuté, pre mňa, ktorý nemá rád vodu desivé, miestami nudné (!) a vysušené.