Acrobat

Ako jednoznacne uvodna znelka, ktora navnadi na nove dobrodruzstva Maca. Svizna s vybornym rockovo popovym nadychom. Pamatam si na casy zaslej slavy, ked som sa mal zucasntit krajskeho kola chemickej olympiady amali sme sa stretnut s chemikarkou uz skoro okolo 6:30 ci kedy to bolo. A prave vtedy zacala Markiza davat opatovne tento serial ale s vysielacim casom 04:55 zaciatok. Samozrejme noc predtym som natocil budik, a so zlepenymi ocami o piatej rano som chytal nejake tie napady, ktore by mi pomohli na olympiade :), ale nie, islo o to pochytit atmosferu serialu, vynaliezavosti MacGyvera, ktora by mi snad pomohla na olympiade, normalen som tomu veril a tak som doveroval sikovnemu agentovi, ktory nema rad zbrane. Na olympiade som sice pohorel :), ale mal som radost ze som videl jednu cast. Rano som totizto uz urcite o piatej nevstaval. Celkovo ide o podareny serial, ktory sa nesnazi dat moralisticky odkaz ze len bez zbrane sa daju veci vyriesit, ale ze je to jedna z moznosti. a ona funguje, tomu chlapovi to zeriete, zasnete nad tym kolko fyziky je okolo nas. Neodmyslitelnou sucastou je svajciarsky nozik, ktory pod silnym vplyvom tohto serialu, som si aj kuriozne zaobstaral. Dodnes ho mam, nehrdzavi, cisty, ostry, kedykolvek pouzitelny. Celkovo mal ten serial na mna v destve dobry vplyv. Musim vsak povedat je prva polovica serialu je ovela lepsia. MAcGyver si vybera cudzokrajne lokality, bojuje s vascim poctom nepriatelov, scenarista vali jeden napad za druhym. Toto tempo aj mnozstvo a sikovnost pouzitych napadov sa uz ku v druhej polovici serialu akosi vytraca, serial nepatrne sklzne aj do niektorych nudnych epizod, kde MacGyver nepouziva napady, ale diplomaticku rec. Pestrym ozivenim je aj nehynuci protivnik (neviem teraz jeho meno), ktory sa vzdy zahadne objavi a MAcGyver ho nevie odstranit. Vzdy zostanem fanusikom tohto serialu, z ktoreho si odnasam do zivoata aj nejake suveniry, ci moznost nenasilneho riesenia problemov:). A nezabudnut spolahnut sa aj na vlastnu hlavu :)

Moj absolutny vrchol serialoveho neba. Je mojou Severkou. Ak sa stratim v mori rias serialov, ktore sa na nas valia s kazdej strany, vzdy si pomyslim na Frasera, co by robil on. Vosiel do skrine a ocitol sa pred nim uplne iny svet. Domov. Je Pokojom. Je Inspiraciou. Je Modlitbou. Je Vychovou. Je Ukazovatelom. Je Nadherou a Cistotou. Fraser bol moj prvy v podstate filmovy idol, ktoremu som sa chcel podobat. Slusnost, pevnost, dobrodruznost, vytrvalost, gentlemen. Kto by nim nechcel byt? :) Okrem toho ved len ta podstata - kostra pribehu. Kanadan, vlk (dobre mozno polo...ale ja som vzdy vravieval ze je to vlk) po jeho boku, navyse k tomu hluchy a American - so vsetkym co k tomu patri. Ich vzajomna interakcia na poli osobnom ale aj profesnou je vrcholom scenaristickych orgii a ukazkovy model toho, ako to moze vyzerat medzi dvoma odlisnymi hlavnymi postavami. To doplnanie sa, hadky, spolocny postup, podpora v akciach, vymyslanie si, priatelske gesta, odlisne nazory, nahlady, myslienky, zaroven pevneho priatelsva su jasnym dokazom vynimocnosti Haggisa, ze velmi dobre vie kam svoje postavy vedie. Scenar je absolutnou devizou tohto serialu a doteraz pre mna neprekonanym pribehom. Vsetky casti su pretkane skvelou a opojnou hudbou Sary MacLachlan, bez hudobnej odozvy ktorej si neviem atmosferu tohto serialu predstavit. Hoci akcia sa neprejavuje v buracani budov, masivnej strelby a nahanaciek s demolaciou polky mesta, na ackiu sa tesite, vychutnate si ju. Je uprimna a cista, nemoze byt nezavisla od ducha serialu, musi kracat s nim. Je potrebne vnimat kazdu epizodu s pokojom, s radosotu, s takym tajomnym ocakavanim mysticizmu, ktory uzasne doplna Frasrou mrtvy otec. Je humorny prvok, ale zaroven nevyhnutny pre dokazanie Haggisa udrzat tajomny vanok vanuci celym serialom.Tento sreial nemozno pozerat len z nudy, lubovole, ako nahradu za cosi ine. To by mysticno degradovalo. Postupuje takto: Pevne sa zakrutim do deky ako Inuita, zalejem zeleny caj, ulozme polovlka spat, nabijem Winchester ´73 a tuzobne ockavam prichod dalsieho skveleho pribehu.

tazko sa k tomu nejako optimalne vyjadrit. Ide o vysoko profesionalne urobeny inteligentny serial plny vynikajucej prace s charaktermi postav a uzasneho, originalneho, trefneho humoru. V ziadnom pripade nejde o prvoplanovu zabavu na akomsi humore urcenom pre deti. Vo vascine pripadov je plny sarkazmu, ironie, nihilizmu a kazda cast je pohladom do psychologie vo vacsine americkej spolocnosti, ktoru tvrdo kritizuje, ale niektore epizody pomozu odhalit aj nase spravanie a zmyslanie. Preco by sme tomu nemohli uverit? Je to urobene nenasilnou, privetivou formou, ktora je uprimna. Je inteligenta a nevulgarna na rozidel od ucelovo vulgarneho a nic neriesiaceho South parku, ktory je urceny menej vyspelym divakom, ktory riesenie problemu vidia len v kope nadavok. Kazdu postavicku mam rad, kazda ma svoje miesto, kazda sa zjavuje a opat straca podla toho, ako je potrebne vypovedat problem a nasledne ho riesit. Zo Springfieldom zijem aj ja. Vzdy tento serial zachrani nudu a odpady vaznze tvariacich sa serialov, ktore nas chcu s kamennym ksichtom presvedcit, ze oni su vypovedou a riesenim. Siahnite kedykolvek po akejkolvek casti (ja si vyberam nahodne) a zistite, ze polhodina pri tomto serialy je skutocne plnohodnotne stravenym casom, ktory Vas mozno aj nieco nauci.

PROLOGUE: Ženská smrteľná (a nesmrteľne dokonalá J.A.) Vrana. Spojenie s hlavnou hrdinkou v dokonalých metamorfózach. Krvavé oči, kožená pásová bunda, mokré stredne dlhé vlasy. Čo viac si má hriešnik a luhár priať viac. Baby, priblíž sa, doráňaj ma saskou tradíciou, pošli do parareleného sveta, vyžmýkaj emócie a city. Nemyslím, nejem, bdiem, bojujem. Dark Angel action. Neviem čo robiť, žalúdok zviera pocit strachu. Pristupuj tvrdo a citlivo zároveň. Pomykov, približuje sa ako duch E.A. Poea. Kriste, tá červená. Páni, krvacajúce pery, maskáče do snehu? nerob zo mňa posadnutého. Šaliem. To nie je dobré. Odchádzam. Watch tower to Alba. http://www.youtube.com/watch?v=B8_pgxLU5Q8&playnext=1&list=PL41482C1C7B588CFB&index=65 // ALBA DESCENDS: Ak vychádzam s Poeovej filozofie skladby (na naše účely) nielen básne ale všetkého, umocnenie pocitu jednak beznádeje, trúchlenia a na druhej strane rešpektu, bojaschopnosti vyvoláva seattleský anjel. Netuším, či anjeli budúcnosti, ktorá je vždy zdecimovaná, takto konajú a vyzerajú, v nebi však takíto povedzme presne spievajú, či lietajú. Teda v to dúfam. Pomykov a strádanie všeobecného, nutkanie zažiť spirituálny nádych, osvojenie si myslenia a pocitov X-452 mi nedáva potrebné odpovede na otázky „ako zachrániť svet“, nutká však vzkriesiť pocity blahosklonnosti k nevinnej žene (slečne), ktorá nie je reálna a preto spôsobuje to prekliatie uvedomenia si obrovskej diaľky, ktorá medzi nami je. Môžem ju ako Vrana pozorovať zo striech, z okna môjho dobre skrytého domu, je to ale dobré na jednu vec – ešte viac sa zmáram a nutne otváram ďalšiu fľašu lacného Beaujolais. Ľahostajnosť, NIE však k DUCHOVNÝM otázkam, nezbednosť, krajná nedospelosť, trúfalosť 452ky nesú v sebe inšpirácie pohľadu ďalej, za horizont. Vymyslená obludnosť a charakter nemôže mať vplyv na zmýšľanie v súčasnosti, a hoci som nebol na napr. Aljaške, viem že existuje. Neopunková anarchia je vstrýcnym momentom možného usporiadania budúcnosti, zasiahla(ne) ale celý svet? Chlieb a hry sa zmenia na boj o vodu a chlieb, no ja neviem či zvíťazím. Po nociach ju sledujem. Tomu stvoreniu, ktoré vymyslel otec T-800, nemôžem byť na príťaž. S bratmi dominikánmi mám priateľské vzťahy, našťastie, inak by som nemal kde spať, a tí mi občas poradia hľadať odpovede v kaplnke. Často som tam, pár krát tam zašla aj ona, no ako som si ju ukotvil v hlave, je aj vtedy ak unikám nočnými ulicami pred bandou opilcov. Zvládol by som ich, ale nemôžem riskovať. Nechať ju tu opustenú....sám nemám usporiadané myšlienky. Nepotrebujem od nej úklony, uznania, pohladenie, stačilo mi ak som v čase jej súboja 1 na 1 stopol v bočnej ulici 3 ďalších, ktorí jej mali nakopať jej fantasticky tvarované telo. Stopou sú vždy zuby pri soche Nepoškvrnenej Panny Márie. Vtedy sa niečo stane, a hoci sa väčšinou ubrániť vie, snažím sa byť na pomoci niekde blízko. Za stĺpom ma v kaplnke nemôže vidieť, hoci som tam párkrát v jej prítomnosti bol. Ju nezaujíma nehospodárnosť atrapy štátu, hladní a opustení...K nej ešte len spejeme. Nie rýchlo, načo sa ponáhľať, rozvrat však nemáme pod kontrolou. Prudko mystickú ženu (slečnu) dokáže na určitý čas zatlačiť naučená skladba Verdiho Nabucca, tá krvavá stopa na jej perách, kožené rukavice bez prstov spúšťajú stav mantichorskej mysle, pocity zjavujúce sa odnikiaľ, a opäť zanikajúce len čo utekám pred betlehem. Psychický vzruch je krátky ale o to intenzívnejší, pohlcujúci, že netrénovaný a neveriaci by som iste upadol do stavu marazmu. Keď prší je najlepšie. Vtedy sa cenťákom odvďačujem človeku na okraji spoločnosti menom Orwel, ktorý zmočeným prstom ukazuje na vševidiace oko. Je nad cintorínom. Hm. V duchu si hovorím - rovní sme si len pri narodení a smrti. Ak prídeš, ty bezcitná smrť po ňu -452ku alebo po mňa, stretneme sa niekedy? Obávam sa odpovede čierneho stvorenia, s beznádejným veru nie. ANGEL NEVER: Neboj sa vrany, som priateľ. Darovať srdce jej nemôžem, nech akokoľvek by som chcel. Kliatba Ecovho kyvadla je neústupná, a jedinou útechou zostávajú špinavé pozadie stien, ulíc a domov odkiaľ ju môžem sledovať. A kaplnka....nezabudni na kaplnku....//

„Nezahrávaj sa so mnou“ spomínala často než umrela. Divák chytrý, smelý, veľkohubý, posvätný. Sčítaný a scestovaný. Hocijaký. Novoobjavený ako inak britský klenot , ktorý sa nemohol dívať na prevrátené váhy necudnej sochy spravodlivosti a vyvažuje odpadlisko seriálov (od CSI napríklad...). Prináša rovnováhu, duševnú pohodu, myslenie. Bavia sa ľudia v práci, v autobuse, v čakárni, malí aj veľkí, pracujúci aj naposledy jeden milý dôchodca, ktorý sa nevedel nabažiť toho že je streda. Afrodiziakum, triaškové stavy, ocenenie aj v snoch. Každý sa bál, všetci načítané knihy, napozerané seriály, celovečeráky z 80. a 90. rokov. Nič z obáv sa nepotvrdilo. Sherlock a súčasný stále špinavý Londýn? Mobily? Škoda Octavia v zábere? Snáď sa už všetko len recykluje? Facky od filmov väčšinou nedostávam, no Vianočné vytriezvenie z úvodného Sherlocka pustilo rozum, myseľ a dušu na špacír v okázalých i grandióznych šiestich dejstvách. Nič videného, nič predvídavého. Všetko majstrovského a pre mňa jednoduchého hlupáčika originálneho až dojemného. Ó Bože, kde ste všetci spravodliví? Kde sú reči predkov o Božom súde? Nechaj ma ešte tu na Zemi, užívať si slasti ženského plného tela, dymovú chuť vína a ...a teraz aj Sherlocka! (videné 6 dielov - stredy na STV1)

Zaručený "vyprošťovák".