Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 799)

plagát

Capture (2017) 

Duchársky found footage. Sarah sa vracia do rodného Hong Kongu, pretože jej bába skolabovala, a to práve v čase mesiaca duchov, takže čoskoro ju jeden začne prenasledovať - duch jej bývalého spolužiaka, ktorý ňou bol posadnutý a spáchal samovraždu. Znesiteľné herecké výkony, lokácia a dej sú aspekty, ktoré to zachraňujú od najhoršieho, ale celú prvú hodinu ten film strašne nudí. Ožije to až v záverečnej tretine. Na trikoch si ako tak dali záležať (na vizáži ducha vôbec) a okrem poletovania predmetov (a ľudí) toho film veľa neponúka. Navyše to rušivé experimentovanie s kamerou typické pre FF žáner ako rozštvorčekovaný obraz či poruchy zvuku mi už na konci liezlo na nervy. Stále mi to však príde lepšie ako "partia lovcov duchov ide v noci do prekliateho domu za zelenkavého nočného videnia".

plagát

Zombieworld 2 (2018) 

Pokračovanie sledovateľnej zombie antológie. Dokonca mi príde o štipku lepšie ako prvý diel. Začína poviedkou APOCALYPSE od Briena, ktorá toho veľa zaujímavého neponúka, ale ako úvod je to OK. Potom nasleduje PERISHED, ktorá vyšla samostatne, takže nie je až tak celkom neznáma. Klasický survival, ibaže som ju už poznal. Tretia je DISENGAGED od Moora - o žene, ktorá sa stará o nehybných zombíkov (pokým sa samozrejme hýbať nezačnú), konečne niečo originálne. Štvrtou v poradí je Gomézova firemná komediálna kravina THE WORKING DEAD, ktorá nestojí za komentár, našťastie je najkratšia, takže som nemusel dlho trpieť. Záverečná kapitola DEVASTACIÓN od Sáncheza je top celej antológie, síce čiernobiela, ale parádne masky a gore, pekná hlavná hrdinka. Na moje počudovanie spokojnosť.

plagát

Gudsforladt (2015) 

Príbeh o súrodeneckej dvojici a ich traume z minulosti, ktorá sa prenesie do súčasnosti. Anders sa po rokoch stretáva so svojou sestrou Miou. Prepustili ho z väzenia, kde sedel za vraždu svojho otca. Ten totiž svoju dcéru sexuálne zneužíval. No a obaja sa opäť dajú na zlé chodníčky, keďže úplne normálni nie sú. Kasper nám tu predhadzuje viaceré témy, ako sexuálne zneužívanie, domáce násilie, incest medzi súrodencami (však v ich rodine to bolo úplne bežné), drogy, obchodovanie s ľuďmi, takže nás čaká nejaké to znásilnenie a vražda. Lenže viac ako o horor sa jedná o sociálnu drámu, a napriek tomu, že režisér je majstrom v krvilačnosti, v tomto filme to žiaľ neukázal. Pár silnejších momentov to malo, ale čakal som viac.

plagát

Monstrosity (2014) 

Opäť niečo viacmenej bez deja. Sú tu iba dvaja vyšinutý zabijaci a my sledujeme ich vyčíňanie. Čiernobiely filter, ručná kamera, krv, gore. V podstate v štýle snuff filmov. V niektorých scénach sa však ukázal nulový rozpočet a technická stránka filmu je tentokrát úplne mizerná, takže je to o niečo menej presvedčivé ako jeho extrémna prvotina "Madness of Many". Je však jasné, kam sa tvorba tohto severského šialenca bude aj naďalej uberať a mne neostáva nič iné, iba si postupne skompletizovať jeho undergroundovú "diskografiu" :-)

plagát

Chicago Rot (2016) 

Približne takto to dopadne, keď sa niekto s minimálnym rozpočtom púšťa do kombinácie všemožných žánrov. Samozrejme z toho vyšiel zlepenec, ktorý nemá ani hlavu ani pätu, a je naozaj len ťažko sledovateľný. O čo tam šlo, fakt netuším. Začína to ako revenge vyvražďovačka (hlavného hrdinu pustia z väzenia, avšak aj tak mu zabijaci stále idú po krku, tak ich likviduje jedného po druhom), v druhej polovici tam nabehnú alieni a je z toho ešte väčší bordel ako doteraz. Soundtrack hneď v úvode je skvelý, metalová hudba taktiež potešila, sci-fi pasáž zaujme solídnymi maskami, a nájde sa aj množstvo fajnového gore a nezabudnuteľných scén (masaker s vibrátorom vyhráva). Lenže ako celok do absolútne nedrží pokope a zážitok z toho napokon nemám takmer žiadny.

plagát

The Heart and the Six Paintings of Ruth Gardner (2016) 

Tak sa nám Rusi pokúsili o umenie. A výsledok? Neviem, či dobrý, ale zaujímavý rozhodne. Malo to niečo do seba. O hudobný film sa našťastie nejedná, skôr je značne experimentálny, takže najskôr sadne málokomu. Maliarka tu vedie podivné konverzácie s akýmsi archanjelom a snaží sa namaľovať jeho podobizeň. Na tom by ešte nebolo nič zvláštne, no lenže ona tie obrazy maľuje vlastnou krvou. A nie jeden, dokonca šesť! Takže až som bol prekvapený, koľko krvi v sebe tá ženská má. Ale veď jasné, keď si prerazí ruku alebo nohu klincom a vytečú z nej naraz dobré 2 litre, tak bodaj by sa jej nemaľovalo! Najdôležitejšie však bolo dať do toho srdce - a to doslova. Je to síce podivnosť, ale mňa dokáže potešiť, keď vidím v hororovom žánri aspoň občas aj niečo nové a neopozerané.

plagát

Dead Night (2017) 

Keby sa tu jednalo o mutantskú lesnú vyvraždovačku a naháňačku po zasnežených lesoch, dal by som na 100% minimálne 4. Ale takto? Načo do toho pchali všetky tie dokumentárne drísty? Pokiaľ tu chceli divákovi niečo objasniť, mali to urobiť v úplnom závere, a jedna minúta by na to úplne stačila. Týmto to vlastne aj riadne dosrali, lebo sme sa až príliš rýchlo dozvedeli, ako to celé skončí. Mne to skôr pripadalo, ako keby režisér nevedel, čo do tej hodiny a pol napchať, a rozhodol sa pre to najmenej zaujímavé. Dejovo je ten film úplne nezmyselný. Na druhej strane, masky a gore sú vynikajúce. A to je vlastne aj jediné, čo tu môžem pochváliť, z čoho vyplýva, že o to viac ma mrzí konečný výsledok.

plagát

Our House (2018) 

Synáčikovi sa podarilo pomocou svojej čarovnej elektromagnetickej mašinky skontaktovať svojich mŕtvych rodičov. Teda, pokiaľ to sú naozaj oni, ale odpoveď je myslím jasná. Zápletka nie je najhoršia a aj herci celkom ušli, ale aj tak je toho dosť málo. Zľaknúť sa pri tom veľmi nedá a duchovia vyzerajú len ako čierne hmlové obrysy, takže veľmi sa pri tom nenatrápili. Možno by sa to dalo pochváliť, keby aspoň v záverečnej tretine došlo k niečomu neočakávanému, ale očividne tvorcovia (žiaľ opäť) chceli, aby bol horor určený pre všetky vekové kategórie, takže diváka vôbec nič neprekvapí a nie je dôvod sa k tomu ešte niekedy v budúcnosti vracať.

plagát

Resort Paraíso (2017) 

Fajnový thriller v štýle môjho obľúbeného "P2". Manželský párik príde o jediného syna, navyše majú problémy s prácou a s bývaním. Preto sa potajomky presťahujú do hotelového komplexu, kde žena pracuje ako upratovačka, keďže je cez zimnú sezónu zatvorený. Musia si iba dávať pozor na dvoch strážnikov, aby ich neodhalili. A o to viac, keď jeden z nich je psychopat, takže obľúbená hra na mačku a myšku sa bude čoraz viac pritvrdzovať a rozhodne neostane iba pri nekonečnom ukrývaní. Dokonca sa nám to v záverečnej tretine pekne rozkrvaví, vďaka čomu prihodím ešte jeden bodík k dobru.

plagát

Doll Syndrome (2014) 

Sonda do duše psychopata. Pornografické šialenstvo. Síce ma to spočiatku nebavilo, pretože na jednom škaredom plešatom magorovi, ktorý tam každých 10 minút onanuje a ďalších 15 minút šuká do gumovej bábiky, naozaj nevidím nič hororové. No prišli aj scény sebapoškodzovania (to už bolo lepšie), a napokon sa nám debilko rozhodol aj niekoho uniesť, takže záverečné minúty sú už fakt brutál. Jednoznačne najzvrátenejší Cristopharov horor, naozaj iba pre divákov, ktorí obdivujú tvorbu extrémistov ako Marian Dora alebo Lucifer Valentine. Ja si vždy rád takýto extrém doprajem.