ricci.s

No, tak akože... okej. Pre mňa trochu nečakaná variácia na Janka a Marienku. Ale potešila, lebo niečo podobné nevidím až tak často. V každom prípade, môže to aspoň poslúžiť ako dobré ponaučenie pre všetky nezbedné detičky, že nemajú kradnúť koláčiky v cudzích domoch. Konečne krátky horor, ktorý je postavený na morálnom základe :-)

Tak napokon bolo najväčšou výhodou filmu to, že trval len niečo vyše hodiny. Tá hodina bola síce naprosto zbytočná, ale vydržať sa mi to podarilo. Nič ma tu však nezaujalo - ani postavy, ani zabijak, ani gore. Čiže za nejaké obšírne recenzie to naozaj nestojí. V rámci nízkorozpočtových lesných slasherov som síce videl aj omnoho horšie horory, no či sa to dá brať ako nejaké veľké plus...

Wow, to zase bolo niečo. Neviem, či bola zaujímavá hlavná hrdinka, alebo všetky tie fantasmagorické dimenzie, v ktorých sa ocitla. Ja to vlastne celkom odporúčam, pretože takáto kokotina sa jednoducho nerodí každý deň. Akonáhle k "niečomu" došlo, prestal som sa orientovať, či boli všetky tie vtipné postavičky a svety plastelínové, digitálne alebo animované. Aj keď v konečnom dôsledku mi to bolo aj tak jedno, pretože aj keď tam bolo všetko možné, ako celok je to tak neskutočne nemožné, že bez zrýchleného režimu by môj zdravotný stav pravdepodobne načisto zlyhal. Tú jednu neškodnú minihviezdičku dávam aspoň za to, že ma tento "pokus" úprimne rozosmial.

Párik vezme stopárku a vyberú sa na "romantickú" plavbu loďkou, problém je akurát ten, že chlapík je tak trochu psychopat a začne sa teror - či už fyzický alebo psychický. Marian Dora začína byť pre mňa akási ikona nemeckého zvráteného hororu. Po totálnom šialenstve Cannibal a ďalšom chorom (avšak pridlhom) snímku Melancholie der Engel som netušil, kam až bude schopný zájsť. Spočiatku to nevyzeralo nijako extrémne, aj keď tá gorescénka na pláži v úvode mi jasne dala najavo, že režisér sa nezaprie. Potom to pokračovalo v umiernenejšom duchu so spomaleným dejom, takže som si napokon myslel, že z toho žiadne ďalšie šialenstvo nevznikne. Ale to, čo nastalo v závere... už nemienim popisovať, pretože sa to slovami popísať nedá a nemienim riskovať kazenie mládeže (príp. že na mňa nejaký horlivý moralista rovno pošle uja v bielom plášti s kazajkou). Ale predstavte si, ono sa mi to naozaj páčilo, no čo už narobím. Ich will mehrere solche Filme von Marian, und schnell!!!

Charles Band a Full Moon sú už pre mňa predzvesťou zlého filmu, opäť sa to potvrdilo. Že to toho režiséra ešte stále baví... Dvaja policajti zastrelia nevinného negríka, ktorého duša sa prevtelí do debilného čierneho panáka a môže začať jeho trápna cesta po pomste. Ja som od toho teda naozaj nič nečakal, ale prinajhoršom som veril, že to bude aspoň trochu zábavné. Ale nie, bola to nuda na zbláznenie. Vlastne okrem dvoch-troch scén, v ktorých tá lacná figúrka svojou minikopijou vypichla nejakému chudákovi oko, tam nebolo vôbec nič. A to mi už nevadí ani ten opozeraný dej, keďže s vraždiacimi hračkami sa stále dá vymyslieť niečo nové. Charlie, zabaľ to, týmto už pravdepodobne nezaujmeš nikoho.

Je to taká sympatická krvavá troječka, pretože na to, že sa jedná o poloamatérský exotický splatter, sa stále jedná o slušne odvedenú prácu. Nedá mi to ale neporovnať s predchádzajúcim režisérovým debutom Mangue Negro, ktorý považujem za jeden z najlepších juhoamerických splatterov, a z tohto hľadiska je to poriadny kvalitatívny zošup nadol. Dve znepriatelené rodiny sa navzájom odstreľujú a naháňajú po lese, do toho sa pridá jedno zelené monštrum v gumenej maske a môže sa začať masakrík. No, ale to monštrum vyzerá v porovnaní s peknými zombíkmi v predchádzajúcom snímku poriadne trápne a objavuje sa len sporadicky (najmä na konci filmu), a aj keď gore je stále dobré, je ho tu už vlastne o dobrú polovicu menej. A to som sa tešil, že sa na mňa opäť budú sypať všetky možné vnútornosti a liať striekance krvi. Škoda, nadšenie musím tentokrát krotiť. Tak možno nabudúce...

Áno!!! Úžasné to bolo! Teraz mi už neostáva nič iné, len rozmlátiť si hlavu o stenu, pretože toto je presne ten typ "hororu", ktorý ma jedného dňa zabije. Takže kto chce vidieť "horor", ktorý nemá s daným žánrom absolútne nič spoločné, a v ktorom sa od začiatku do konca len konverzuje a vôbec nič nedeje, ten dá možno 5. Ja som išiel od nudy skapať a môžem si akurát dobre zanadávať na všetky tie Avasty či Esety, či čo to vlastne mám, že mi opäť raz nezablokovali jednu neskutočne nezáživnú pičovinu.

Steven C. Miller sa síce v posledných kúskoch výrazne zlepšil, no tento horor určite nepatrí k jeho najvydarenejším. Musím ale uznať, že našliapnuté mal celkom dobre. Po prečítaní obsahu som sa síce zľakol, pretože rodinné horory s detskými hlavnými hrdinami môžu ľahko skĺznuť do úplne iného žánru, najmä keď je hlavným námetom príšera ukrývajúca sa pod posteľou. Našťastie neskĺzlo. Režisér je už očividne dostatočne skúsený, a tak urobil všetko preto, aby to vyzeralo úplne vážne. Bolo mi jasné, že príšerku skôr ako na konci neukážu, takže to celé stálo na slušných hercoch, do toho sa pridali paranormálne javy, hmla, trasúca sa posteľ, lietajúci nábytok a podobne, takže niekoľko momentov bolo naozaj podarených aj z hľadiska atmosféry. A akonáhle sa to začalo rozbiehať aj po stránke môjho milovaného gore, bol som si istý, že pod 4 nepôjdem. Žiaľ, tá záverečná cca. 15-minútovka, odkedy je jeden z bratov vtiahnutý pod posteľ, je tak neskutočne nepodarená a odfláknutá, že to ani nie je možné, a vtedy som si po prvýkrát pripadal, že sledujem detský film. A pritom existovalo XY možností, ako to naozaj efektívne ukončiť. Vzhľad monštra ináč celkom ušiel, takže je naozaj škoda, že sa z toho nevyťažilo maximum.

Napokon celkom OK, a to som sa dosť obával, lebo Henriksenove novšie horory stoja obvykle za hovno a film má pekný plagát, čo už pre mňa v poslednom čase tiež nie je dobré znamenie. Tento horor mi bude ešte pár dní rezonovať v hlave, ale pocity mám dosť rozporuplné. Režisér sa totiž snažil držať hesla "menej je viac" v ukazovaní monštier a prízrakov, čo bol jednoznačne výborný nápad, lebo keby tam priamo na kameru a za denného svetla začali vyskakovať tie digitálne obludy, film by bol okamžite v ťahu. Ale bohužiaľ, tohto hesla sa už nedržal pri flashbackoch, takže ten horor pôsobí tak neskutočne preplácane a chaoticky, až sa mi z toho krútila hlava. Les, príšera, flashback, tma, les, príšera, flashback, démon, búrka, flashback... divákovi aby z toho začalo úplne prepínať. Tá dejová línia v minulosti bola síce dosť dôležitá, ale zase nie až tak, aby ňou museli prerušovať film v takých častých intervaloch a v takej dĺžke. V každom prípade - za atmosféru si horor zaslúži môj potlesk a parádna psycho koncovka ma pripútala ku kreslu. 6/10.

Tu sa veľmi nemám o čom rozpisovať, úplne obyčajné zombie béčko, ktoré nenadchne ani neurazí. Skupinka ľudí, opustený ostrov, zombíci, naháňačky. Čiže presne to, čo sme už miliónkrát videli, ale stále to baví. Teda aspoň mňa. Masky fajn, gore fajn, na jedno pozretie fajn.