batik

Svojho času išlo o veľký kasový trhák v ktorom podľa mňa absentuje klasický filmový dej. Takmer celý film sa odohráva na 4 svadbách a jednom pohrebe. Tieto pre človeka významné udalosti navštevuje hlavný hrdina Charles, pričom na prvej svadbe stretne svoju vyvolenú. Okrem dvoch ústredných postáv tu máme aj výrazné vedľajšie, ktoré reprezentujú priatelia Charlesa. Problémom je, že vzťahy medzi nimi sú predstavené len v náznakoch, viacej informácií sa o väčšine postáv vôbec nedozvieme. Akože v zmysle čo robia, keď práve nie sú na svadbe a pod. Z toho plynú isté logické nedostatky a tie sa najviac prejavia na 3 svadbe. Ešte by som pochopil, že Carrie na svoju svadbu pozvala Charlesa, aj keď to bolo od nej dosť zvrátené vzhľadom k ich predchádzajúcim stykom, ale dobre. Len nechápem, prečo sa na nej zúčastnili aj priatelia Charlesa, lebo nikde som nepostrehol, že by sa s Carrie alebo jej nastávajúcim bližšie poznali alebo boli v príbuzenskom vzťahu. Film pôsobí nesúrodo a je rozkúskovaný na niekoľko epizód. Po každej epizóde (svadbe) sa len dozvieme po koľkých mesiacoch sa odohráva ďalšia epizóda (svadba). Na komédiu je vo filme málo vtipných momentov a na drámu pôsobí veľmi odľahčene, takže nám zostáva nakoniec len romantika. Pri tej mám problém s ústrednou dvojicou zaľúbencov. Hugh Grant nikdy nebol mojím obľúbencom, ale Andie MacDowell mi nebola sympatická a možno to bude vyzerať ako klišé, ale ich príbeh ma vôbec nezaujal. Ako tak bol film pozerateľný, keď bola na scéne Charlsova partia a hlavne nešťastne zaľúbená Fiona v podaní okúzľujúcej Kristin Scott Thomas, ktorá za svoj výkon právom ziskala cenu BAFTA. V konečnom účtovaní sú z môjho pohľadu 4 svadby a 1 pohreb slabota, ale za Fionu sa prikláňam k vyššiemu hodnoteniu. 50%

Satirická komédia v ktorej si bratia Coenovci zobrali na mušku pokrytectvo v žensko-mužských vzťahov (hlavne manželských) vo vyšších kruhoch v Beverly Hills. Zároveň zosmiešňujú zbohatlícku vrstvu ako takú. Film stojí na perfektných dialógoch, skvostne vybrúsených charakteroch hlavných, ale aj vedľajších postáv. Tak isto sa tu nájde niekoľko vtipne ironických scén. Horšie je, že snímka dlho ako keby stála na mieste, príbeh sa nikam neposúval a naraz je z ničoho nič koniec. Určite by to chcelo ešte niečo navyše, jednoducho mi tam niečo chýbalo, aby som filmu dal vyššie hodnotenie. 65%

V mnohých oblastiach bola tvorcom nepochybne inšpiráciou Jana Eyrová, ktorú pre svoj film modifikovali a niektoré charaktery prispôsobili 20. storočiu. Janu Eyrovú tu nereprezentuje hlavná hrdinka, ale vedľajšia postava Constance. Tá je rovnako ako Jana šedou myškou, ktorá je zviazaná konvenciami a len poslušne čaká, či si ju jej švagor niekedy všimne. Naproti tomu Elizabeth je krásna, nezávislá a cieľavedomá žena idúca pevne za svojím cieľom. Takých v Anglicku prvej polovice 19. asi nebolo veľa a svojím správaním skôr predstavuje ženu 20. storočia. Sophie Marceau na seba strháva najviac pozornosti, pričom jej čiastočne sekunduje Dillane. Inak film pôsobí väčšinu času ponurým a chladným dojmom a to nie len počasím, ale aj správaním ľudí, samozrejme okrem úsekov, keď svietilo len svetlo ohňa. Ako pri väčšine filmov aj tu sa sem tam vyskytne pár logických nedostatkov a veľa vecí nie je úplne dobre dotiahnutých. Za najväčší problém považujem záver, ktorý okrem toho, že išlo o totálny doják, je šitý horúcou ihlou a strašne veľa sa v ňom asi tak za 15 minút udeje, pričom väčšina filmu sa niesla v pomalom až melancholickom tempe. Takže buď si to mali lepšie rozložiť alebo pár minút na záver pridať. Hodnotenie je tu veľmi sporné, ale nakoniec sa prikloním k nižšiemu. 70%

Príbeh sa točí okolo dvoch synkov a ich rodín z lepšej spoločnosti v polovici 19. storočia v USA. Severania Hazardovci sú majiteľmi továrne, južania Mainovci zase vlastnia plantáže. Prvá séria sa odohráva v priebehu cca 20 rokov pred začiatkom občianskej vojny v USA. Druhá séria opisuje udalosti počas vojny a posledná sa odohráva po jej skončení. Treba ešte dodať, že záverečnú sériu vo svojom komentári nehodnotím, lebo som ju videl dosť dávno, natočili ju s odstupom niekoľkých rokov a bola oveľa slabšia, ako prvé dve, ktoré boli kvalitou viac menej rovnaké. Seriál sa vyznačuje na TV tvorbu naozaj veľkou výpravou, skvelými kostýmami a kulisami. Kvalitne sú spracované aj bojové scény z občianskej vojny a dali si záležať, aby boli aj historicky verné, napr. južanský vojaci väčšinou nemajú uniformy, ale skoro všetci sú v civile, keďže na rozdiel od vojska severu t. j. armády USA nešlo o pravidelnú armádu, ale domobranu vzbúrencov. Tento fakt je v mnohých filmoch a seriáloch odohrávajúcich sa v čase americkej občianskej vojne ignorovaný a vojaci konfederácie majú chybne všetci do nohy šedé uniformy. V seriály sa objavujú vo väčších alebo menších úlohách naozaj veľmi známi herci, takže je jasné, že peňazí mali tvorcovia dostatok. Aby sme len nechválili, tak ako problematické sa mi zadá, že tu vystupuje množstvo postáv a tie hlavnejšie majú každá svoju vlastnú príbehovú líniu, ktorá má v jednej časti vyčlenených tak 10 minút a preto sa skáče z jednej linky do druhej a seriál tak pôsobí hrozne rozsekano. Problém mám aj s tým ako sú napísané jednotlivé postavy, ktoré sú strašne šablónovité až nerealistické, jednoducho dobrí sú až odporne dobrý a zlí sú naozaj veľmi zlý. Inak sa, ale jedná o vcelku vydarený historický seriál. 65%

Najlepšie vystihuje tento "dokument" výpoveď toho mnícha na konci, keď v podstate povie, že by sa mala inkvizícia zaviesť aj v dnešnej dobe, aby boli všetky duše uchránené od herézy. Inak ide o strašný blábol, paškvil a propagandistickú sračku prekrúcajúcu dejiny, ktorá vznikla v koprodukcii s TV LUX a na Slovensku si ju úplne bez problémov odvysiela aj verejnoprávna televízia. Prezentuje kresťanskú interpretáciu inkvizície ako inštitúcie, ktorá držala novovekú spoločnosť pokope a zachránila európsku civilizáciu pred zánikom. Ale keby točili nacisti dokument o holokauste alebo komunisti o gulagoch, nevyzeral by inak. Akože Gestapo alebo NKVD uchránilo ich spoločnosť pred rozvratom zo strany podľudí alebo triednych nepriateľov.

Koroner: Tak to je on Edward O Leary. Poznaváte ho? Maddie: Nevím, nikdy sme ho nevideli. Koroner: Tak proč ste chteli videt telo? Maddie: Proč sme chteli videt jeho telo? David: My sme soukromí detektivové, tak proto. Koroner: Múžete se podívat na další, když ste tady. Maddie: Ne, náš limit je jeden nebožtík za den. Takéto hlášky sa na diváka valia pri pozeraní Mesačného svitu, ktorý bol jedným z najúspešnejších seriálov druhej polovice 80. rokov 20. storočia. Kombinoval prvky detektívky, komédie a romantiky a jeho hlavnou devízou bolo iskrenie a vzťah medzi ústrednou dvojicou. Hlavnou hrdinkou seriálu mala byť emancipovaná a aj troška namyslená Maddie Hayes v podaní Cybill Shepherd, hviezdičky 70. rokov, ktorej kariéra v 80. rokoch vcelku stagnovala. Sekundanta jej mal robiť ľahkovážny vtipálek David Addison, ktorého stvárnil dovtedy neznámy Bruce Willis. Obaja sa vďaka Mesačnému svitu dostali na výslnie, len Willis sa po Die Hard stal hollywoodskou megahviezdou a Shepherd na podobný trhák šťastie nemala a zostala len seriálovou herečkou. Podľa mňa nebol Willis od Shepherd o toľko výraznejší ako sa traduje. Jednoducho sa vhodne dopĺňali a každý sám o sebe nedokázal seriál potiahnuť, čo sa prejavilo hlavne v 4. sérii, keď sa priestor Shepherd značne obmedzil z dôvodu jej tehotenstva. Prvá, druhá a cca polovica tretej série boli perfektné, len potom pozvoľna začal úpadok, ktorý vrcholil vo 4. a 5. sérii, keď sa z Mesačného svitu stala tak trocha telenovela a tvorcovia ako keby nevedeli ako s príbehom ústrednej dvojice ďalej pokračovať. Dobré časti sa objavili aj v neskorších sériách, ale už ich nebolo toľko ako zo začiatku, kedy sa vyslovene slabá epizóda objavila naozaj zriedkavo. Aj keď treba uznať, že posledná časť bola naozaj originálna. 75%

Čo je to Matrix? Matrix je jeden z najlepších akčných sci-fi filmov posledných dekád, ktorý upútal choreografiou súbojov, perfektnými trikmi, latexovými oblečkami a do istej miery novátorským príbehom. Dej filmu sa dá rozdeliť na niekoľko častí, ale pre naše potreby postačí, ak si ho rozdelíme na časti dve a to na vysvetľovaciu úvodnú a druhú akčnú. Mne osobne sa menej páčila akčná časť, aj keď čo sa týka zvládnutia všetkých tých bojových scén a prestreliek, tak je ich prevedenie na vysokej úrovni. Pokiaľ ide o prvú časť, tak si môžme povedať, že tvorcovia bratia/sestry Wachowské vybudovali svoj príbeh na starej filozofickej otázke, či realita, ktorú nám sprostredkúvajú naše zmysli je aj objektívnou realitou. Podľa mňa však ide len o zastierací manéver a Matrix je skorej podobenstvo našej spoločenskej reality ako i povahy jednotlivcov, keďže sa otázka čo je skutočnosť a čo ilúzia pomerne rýchlo a jednoznačne vyrieši. Keď si k tomu ešte pridáme neskoršie rodové premeny Wachowských, tak niektoré frázy dostávajú ďalší rozmer o potláčaní a hľadaní identity.  A kde nastala povestná chyba v Matrixe? Nastala v obrovských logických nezrovnalostiach, pričom spomeniem len jednu a to tú najväčšiu. Načo vlastne stroje Matrix prevádzkujú? Nestačilo by ľudí držať v umelom spánku bez toho, aby žili alternatívnu realitu.

Po predchádzajúcej časti zaradil Lucas spiatočku a vrátil sa svojím pojatím filmu k prvej časti, pričom jej hlavné negatíva ešte zvýraznil (napr.: C-3PO má ďaleko viacej priestoru). Vo veľa veciach Návrat Jedi doslova ironizuje druhú časť (napr.: smiešny koniec Boba Fetta), aj keď sa aspoň čiastočne snaží zachovať niektoré jej aspekty. Aj tu sa nám príbeh v určitom bode rozdelí na viacej línií. Jedna s Lucom, Vaderom a Palpatinom ako tak zachováva temnejší štýl z Impéria. Druhá, absolútne detinská časť s medvedíkmi predznamenáva akým štýlom sa bude SW vyvíjať v prequelovej trilógii.  Ešte dodám, že aj línia s útokom povstaleckej flotily na Hviezdu smrti pôsobí naivne a nevierohodne, aj keď v tomto ohľade nedosahuje vyslovene trápnu úroveň Vzostupu Skywalkera. Oproti dvojke mi dokonca aj ten súboj medzi Lucom a Vaderom prišiel o dosť slabší. Aj v poslednom filme pôvodnej trilógie sa vyskytujú podarenejšie scény. Úvodná časť s Jabba Huttom je pekne vystupňovaná, a keď sa na scéne objaví Luke, tak je konečne jasné, že prišiel majster Jedi. Tak isto ak je na plátne Palpatin, je zase každému jasné, že ide do tuhého. Čo sa menej podarilo bol prerod Dartha Vadera naspäť na Anakina Skywalkera, podobne ako to bolo v opačnom garde v Pomste Sithov. Z hľadiska trikov a výpravy som žiadne výrazné zlepšenie už nepostrehol a hudba sa mi zdala slabšia, ako v prvej a druhej časti. Z pôvodnej trilógie je najlepšie Impérium vracia úder, nasledujú Hviezdne vojny a posledná časť už výraznejšie zaostáva. Takže zazvonil zvonec, Anakin naplnil predpoveď a nastolil rovnováhu sily, vesmírnej rozprávky mohol byť koniec a všetci mohli žiť šťastne pokiaľ by nepomreli, keby Lucas nepredal Lucasfilm Mišiakovi Mickeymu a Káčerovi Donaldovi. A to sa začali diať veci. 65%

Málo kedy sa stane, že pokračovanie je lepšie, ako prvá časť a v prípade Impéria vracia úder ide o povestnú výnimku potvrdzujúcu pravidlo. Oproti Hviezdnym vojnám sa výrazne zlepšili efekty, výprava a hudba zostala minimálne na rovnakej úrovni, keď aj pre túto časť zložil Williams niekoľko nezabudnuteľných motívov. Pribudnú tu nové dôležité postavy (Lando a hlavne Yoda) a tie pôvodné dostanú viacej priestoru na rozvoj, vďaka čomu nadobudnú charakteristiky, ktoré ich budú sprevádzať v ďalších pokračovaniach. Dokonca si dovolím tvrdiť, že až v tejto časti sa z Darth Vadera stal ten kultový zlosyn. Pričom mu úspešne sekunduje ďalší na dupaný zloduch všetkými masťami mazaný Boba Fett. Okrem lepšej práce s hlavnými postavami je v tomto filme viditeľný ústup od povestných Lucasových infantilností, ktoré poznačili takmer všetky časti SW, ktoré mal kompletne pod palcom. Príbeh je tak výrazne temnejší a má dramatické prvky. Dalo by sa dokonca povedať, že ide o film starej školy so všetkým čo k tomu patrí. Ako v prípade postav aj v prípade príbehu rozvíja svet SW a jeho zákonitosti najviacej zo všetkých filmov pôvodnej trilógie. Keď k tomu aspoň v náznaku pripočítame aj jeden z najprekvapivejších zvratov kinematografie, tak nám z toho vychádza jeden z najlepších filmov (minimálne čo sa týka komerčnej tvorby) svetovej histórie. Dokonca ani C-3PO mi tu až tak nevadil. 85%

Jeden z prvých ak nie úplne prvý blokbaster na svete, vyrobený a natočený v podstate za babku. Vesmírna rozprávka s jednoduchým, priamočiarym dejom o boji dobra a zla, skvelými vizuálnymi efektami a fantastickou hudbou. Medzi hercami funguje dokonalá chémia a jednotlivé postavy sa zaradili medzi legendy filmovej histórie, ktoré pozná snáď každý filmový divák. Jednoducho Hviezdne vojny, ako sa tento film pôvodne volal, než prišiel Lucas s epizódami I, II a III, majú v sebe neskutočné čaro, ktoré filmom z novších trilógií proste chýba. Pozrel som si v priebehu pár týždňov všetky SW filmy (I - IX) a jednoznačne musím konštatovať, že prequelové  ani sequelové časti sa na tento film ani náhodou nechytajú, aj keď sú samozrejme čo sa týka výpravy a efektov na úplne inej úrovni. Jedným z mála negatív sú neskutočne otravní roboti (hlavne C-3PO). Klasický to prejav infantilností, ktoré Lucas forsíroval vo všetkých svojich SW filmoch. 75%