infotext

Ako komédia slušné. Ako romantika neurážlivé. Remeselne pomerne čisté po všetkých stránkach. Celkovo ako film - taký slušný priemer. Možno je to spomienkami na zbohatlícke mestečko v kalifornskej púšti, možno covidovou karanténou (nie nepodobnou stavu hrdinov), možno len slabšou orientáciou v žánrových predchodcoch, a možno tým, že ma fakt dostala expozícia (v ktorej je snáď každá scénka dokonale dvojzmyselná) - ale vlastne ma nejaký film dávno tak nebavil. Láska!

také Almodovarove 8 1/2... Jediný rozdiel je v tom, že toto nie je autorovo opus magnum.

Toto nie je možné hodnotiť ako film - toto je kulturny fenomen! Vďaka nemu som vypil hektolitre gruzínskeho vína a čače! Vďaka nemu sme sa dokonca dostali na gruzínsku svadbu! Stačili čarovné slovíčka - Rača čemi sikvaruli... Ďakujem súdruhovia za túto skvostnú myšlienku, ktorej plody žneme ešte aj dnes...

Čím viackrát tento film vidím, tým ho mám radšej. Pri prvom pozretí som si povedal - fajn. Malo to aj nápad aj to miestami bolo vtipné, ale mal som pocit - že je to také o všetkom aj o ničom... Neskôr som zistil, že práve o to ide - je to film o spomínaní a minulosti, o nostalgii - a spomienky sú vždy veľmi selektívne a subjektívne. Z mnohých vecí ostane len prchavý pocit, impresia, zapamätáme si len nepodstatný detail, presné obrysy reality blednú, skutočnosť a fikcia, mystifikácia - to všetko splýva dokopy a s odstupom času sa na to dívame už len ako na minulosť, niečo nenávratne stratené. Presne toto robí tento film - cez príbeh jednej plavárne ukazuje ako to s tými našimi životmi a spomienkami vlastne je. Robí to hravo, s nadhľadom a láskou k životu, ktorý prináša všeličo, ale závisí len od nás, ako sa naň dívame. Film má navyše veľmi dobrý soundtrack a príjemnú uvoľnenú letnú atmosféru...

Myslím si, že napriek tomu, že nejde o skvelú adaptáciu, tento film stojí za zhliadnutie. Je to totiž veľmi zaujímavá interpretácia Gatsbyho. Napriek všetkej snahe tvorcov o veľké kino v strhujúcom tempe, pri tomto filme je o čom premýšľať. Krásne ilustruje fungovanie, prednosti aj úskalia popkultúry, ktorá sa priživuje na umení, ktoré sa priživuje na skutočnosti. Aká však bola táto skutočnosť? Nie je ten plytký, bezobsažný a umelý Gatsby v niečom oveľa skutočnejší, oveľa bližší podstate predobrazu Gatsbyho (nie z knihy, ale zo "skutočnosti"). Nie je táto veľká ilúzia, ktorá sa tvári, že napodobňuje Fitzgeralda, ktorý sa tvári, že napodobňuje realitu, tým pravým demaskovaním Ilúzie ako takej? Keby Fitzgerald písal Gatsbyho dnes - v dezilúzii nie z vojny a premárnenej mladosti, ale zo zlyhania "konca dejín" - nenapísal by ho práve takto? Podobne ako on hľadal pravé city, hľadá ich (aspoň zdanlivo) aj Luhrman, no tam kde Fitzgerald sám seba (a svojich čitateľov) ešte úspešne klame, Luhrman zlyháva. A nie je krásne, že to robí práve tým istým štýlom ako Gatsby - so všetkou tou prehnanou spektakularitou a veľkými gestami, dokonalosťou formy?

Pomerne nevydarený pokus o Pulp Fiction v Belehrade 90-tych rokov. Prestrelky pôsobia amatérsky, scenáristické barličky na každom kroku, herci ako z daily soapu, réžia detto. Film je navyše hrozne dlhý - pôsobí ako pokus zakomplexovaného študenta filmovej školy pospájať svoje školské cvičenia do nesmrteľného "veľdiela". Prvý príbeh o skinheadovi mal ešte aspoň svetlé momenty - predpokladám, že tvorca ich čerpal zo svojich spomienok, ale potom to už len klesalo a klesalo a klesalo, až mal človek pocit, že hlbšie klesnúť už ani nejde.

Videl som nedávno pár dielov a bolo to prekvapivo dobré. Skutočne je to pre deti - žiadnu Holmesovskú dedukciu nečakajte. Rozprávky sú to však pomerne veselé a vtipné, s klasickými animákovými gagmi a naháňačkami na tisíc spôsobov, výbuchmi a podobne... Naozaj som sa prekvapivo dobre bavil.

toto sa často nestáva, hlavne nie pri dobrých knihách, ale tento film patrí k tým, ktoré sú lepšie ako kniha. A to aj napriek tomu, že knihu som čítal prvú a vedel tak od začiatku "kto je zradca".

Je to film, ktorý ma miestami tiež iritoval, napriek tomu som ho ostal pozerať. Mariu Valverde som doteraz poznal ako celkom zaujímavú herečku, ale tu úplne zažiarila. Spočiatku som jej postavu tiež nechápal a odcudzoval, ale postupne som ju do istej miery začal chápať, respektíve aspoň som jej to uveril (zamysliac sa nad paralelami z môjho okolia). Zaujímavé sú vo filme najmä prvky až thrilleru a odvaha nakrútiť podobný film a neskĺznuť do prilíšnej doslovnosti. Keďže ide o adaptáciu, trochu ťažko sa to hodnotí. Možno je to vynikajúca autobiografická kniha, ktorú sa úplne nepodarilo preniesť na plátno, a možno naopak je to román, ktorý je len lacný a šokujúci a autorom sa za ním podarilo nájsť aspoň nejakú hĺbku. Každopádne, ten obsah by sa dal natočiť aj oveľa menej pôvabne a drsnejšie. Ale zas napríklad aj s hlbším vniknutím do postáv. Jedným slovom povrchné, ale nie úplne márne.

Po prvé: áno, tiež si myslím, že ten film je scenáristicky trochu nezvládnutý resp. je čo sa scenára týka problematický, ale prosím vás - to ste nikdy nevideli žiadny film od dvojice Šulik - Leščák? Čakali ste že dostanete monumentálny príbeh ako z oscarového filmu? Po druhé: nerealistické snové a inak bizarné pasáže. Nemám ich rád, vo filmoch ich priam nenávidím. Priznávam trochu ma cuklo aj tu, pštrosa na konci som odtrpel. Ale budiž. V istých kruhoch sú bájky a legendy normálne. Apropos. Bájky a legendy. Nech sa film tvári akokoľvek sociálne a realisticky - ja by som ho chápal viac ako istý fragment cigánskej Tisíc a jednej noci (nemyslím tým ten turecký seriál) ako "belošskú" sociálnu drámu. Po tretie: fakt OT - kto mi chce povedat, ze bieli nekradnu, nech sa trochu pozaujima o statne podniky, o danove priznannia a zhananie blockov v marci, schrankove firmy, pyramidove sro-cky, eurofondy, firmy co nevyplacaju faktury, marze na niektore tovary, podomovych obchodnikov, uplatky atd. Jeden moj spoluziak zo strednej sa tvaril ako najvacsi kamos dalsieho mojho spoluziaka a pritom mu z pokladne v obchode kradol tisice eur. Po stvrte: Co tym chcel reziser povedat? Podla mna vacsina ludi, co sa pyta tuto otazku zabuda na dve veci - film je fikcia (nech sa snazi vyzerat akokolvek realisticky, ci dokumentárne) a film o romoch nie je povinny riesit socialny problem Romov (teda skor socialny problem nas bielych s Romami). Po piate: preco sa mi ten film vlastne pacil. Preto, ze konecne vobec ukazal ze nejaki romovia na slovensku aj existuju. Preto, ze to neurobil sposobom akym sa k teme stavia vacsina ludi - teda fundamentalisticky a s predsudkami (pozitivnymi alebo negativnymi). Preto lebo nechce nic riesit, snazi sa v prvom rade porozumiet. Lebo priblizuje svet romskej osady - ano vela veci je tam kliseovitych a gycovitych (ale kultura Romov klise ani gyc nepozna), neprinasa nic extra nove co by sme o Romoch nevedeli - ale vediet a vidiet (aj ked cez trochu skreslenu optiku fikcie) je predsa len rozdiel. Jediná vec, ktorá mi trochu vadila, je práve fakt, že v konečnom dôsledku film nezanecháva až taký silný dojem - vďaka tej roztrieštenosti, vďaka tomu, že sa vyhýba riešeniu problémov, vďaka pasivite hrdinu a scenáristickému štýlu, ktorý je podľa mňa problematický, a vďaka šulíkovej poetike, ktorá je vlastne tiež problematická (hoci ju mám, sám neviem prečo, rád - myslím to ťažko prijímané kombinovanie až dokumentárnej autenticity a poetizovania, najrôznejších klišé aj prekračovanie tabu v takú divnú zmes). Skrátka veľmi rýchlo vyfučí z hlavy.