majo25

Príbeh sa síce už nejakú tú časť výrazne dopredu nepohýňa, ale zdarile sa doklepávajú načaté mikrolinky. Aj táto epizóda je dostatočne akčná, stále sa v nej niečo deje a plusom je zakomponovanie závisti medzi dvoma kamarátkami v hlavnej úlohe.

Stretnutie po rokoch. K'Ehleyr poslednýkrát na scéne a ja hovorím, dobre. Dva či trikrát stačilo. Opäť nahliadnutie pod klingónsku pokrievku a opäť sa divák dozvedá viac o klingónskom svete. Čerečniškou v závere je (zradca) Worf a jeho pomstou vyvolaný súboj na život a na smrť s iným Klingónom, a musím povedať, že veľmi zdarilý. Worfov syn bol ale už zbytočnosť.

Ani mačacie oči Meg Fosterovej nezachránili tento vyvražďovací triler odohrávajúci sa niekde v zapadnutom kúte Grécka. Hlavne kvôli slabému záporákovi a trochu divnému priebehu. Ale ani Fosterová nie je žiadna výhra - nie je sa na čo pozerať. Vietor je zavádzajúci názov, pretože hrá asi takú rolu ako mucha na stene v politickom dokumente. Snáď je iba dôvodom, prečo v celej dedine nikto nepočuje uprostred noci hluk, streľbu a kričiace postavy. Pritom atmosféra je ok, aj trilerových prvkov je dosť, ale z priemeru to nevytrhávajú.

Začiatok so vstupom do vojnového konfliktu na nejakej planéte nevyzeral ktovieako zaujímavý, resp. nebol ničím originálny, ničím, čo tu už nebolo. Ale postupom času aj vďaka zrade ktorá visela vo vzduchu a čiastočným zameraním sa na Datu a jeho vnímania ľudí a ich emócií to dostalo správnu šťavu a dej dobre odsýpal. Nechýbalo veľa a Datu by pretiahla aj druhá sestra z rodu Yarových.

Všemožné úteky a pretrvávajúce napätia z odhalenia to stále držia na vysokej laťke a hoci pokus o krádež jadrových zbraní z 20. do 25. storočia vyznieva úsmevne, stále je to viac než fajn.

Prichádzajú také prvoplánové spojitosti medzi rokom 2500 a 3000, ale keďže ide o rodinný žáner, idú bez problémov prekusnúť. Na druhej strane, napäté chvílky a akcia neustále pretrvávajú.

Dej filmu sa odohráva uprostred talianskych revolučných časov, aj keď Rím samotné boje ešte len čakajú. Zatiaľ tu máme mladých revolucionárov, ktorí sa snažia zvrnúť to, čo je staré. Nahliadnuť do predrevolučných časov je síce zaujímavé, ale spracovanie témy pokrivkáva. Na jednej strane mu nesvedčí odľahčené, miestami až komediálne stvárnenie cirkevného sudcu, ktorý perlí všade, kde chodí ("typický" cirkevný hodnostár), na druhej strane humor sám o sebe je vo filme asi to lepšie, čo sa vydarilo. Kritika do cirkevných radov je miestami prvoplánová a málo vierohodná - napr. keď kňaz za protislužbu žiada povýšenie do biskupského stavu a pri tej príležitosti nezabudne zmieniť, že sa takúto poctu by zaprel aj vlastnú matku.

Pomocou aplikovania časovej brány sa postavy z prítomnosti a budúcnosti opäť stretávajú a dej chytá dobrý náboj, v ktorom nechýba ani humor.

Epizóda zameraná na doktorku, aj keď ona bude riešiť väčší problém ako len medicínsky. Až do vyzradenia pointy je to jednoducho magnific - ako sa postupne stráca čoraz viac postáv a nikto si ich nepamätá a ešte to zazeranie kolegov - šibnutosť visí vo vzduchu. S pointou to síce mierne klesá a už sa rieši iba ako z toho von, ale aj tak parádna jazda.

Silverthon sa nezdá a stíha zamotať hlavy svojim nepriateľom nielen vo svojej dobe, ale aj v minulosti. Časová brána dáva seriálu nový prvok.