majo25

Košatý príbeh plný trpkého osudu v typicky Wylerovskom spracovaní. Spočiatku sa príbeh javí ako bežná romanca, miestami až silne romantizujúca - naivné vidiecke dievča nachádza vo veľkomeste svoju lásku, ktorá však po čase prechádza do rozbujnelých vzťahov a silných konfrontácií s realitou. Najmä záver je na toto americké obdobie až nečakané trpký. Z hercov by som vypichol Oliviera, ktorý to drží pevne v rukách a na ktorého sa už v tom období dalo viac ako spoľahnúť. Aj keď treba povedať, že rola elegána mu svedčala viac ako to, čo prišlo v závere.

Príjemný sci-fi animák pre deti, ktorého názov síce naschvál pripomína slávny Verneho román, ale príbeh ho ani len nerámcuje. Spojené majú vlastne len to, že sa čiastočne odohrávajú pod morom. Možno je príbeh miestami zbytočne infantilný (detské postavy, jazdenie na rybách,...) a viac by mu svedčalo drsnejšie a atmosferickejšie prevedenie, ale tu treba prizvukovať, pre koho je animák určený. Škoda tiež, že záporák sa o slovo prihlási až v poslednej štvrtine. Napriek tomu oceňujem dobrodružnosť, mysterióznosť a dostatočne fantasktný námet i niekoľko vydarených nápadov.

Tuctový vojnový snímok s odľahčenou atmosférou, aké sa v 40., ale aj 50. rokoch točili desiatky. Nejaká tá indočínska exotika (domorodé sestričky hrajú ale belošky), nejaká tá romanca, ktorá sa raz približuje, inokedy zasa vzďaľuje, no a v čele stojí nehrozený doktor, ktorý sa často dostáva do viac či menej komických situácií. Cooper nie je zlý, ale do podobných rolí sa presne hodí James Stewart. Dramatických scén je pomenej a ak vyskytnú, sú skôr pôrvoplánové. Chválitebné ale bolo, že Američom museli pomáhať iné mocnosti, či už holanský červený kríž a tiež holandské námornístvo alebo britská pechota, inak by sa z toho naši hrdinovia nedostali. V závere nechýba silný patetizmus, ktorý v amerických vojnových snímkoch počas vojny i po nej nesmel nikdy absentovať.

Bohužiaľ, stretlo sa tu viacero prvkov, ktoré spolu neladili. Od toho, že bytosť Q bola dávno otrepaná téma už pred touto epizódou. Cez to, že mladý Piccard je vznetlivý, sukničkár a hazardér, a že život čerstvých dôstojníkov (v dosť mizerne spracovaných uniformách) je plný hier a žien a nie povinností. Až po samotný odkaz filmu, kde sa risk a nezodpovednosť nadraďuje nad zodpovednosťou a múdrosťou. Práve zo zodpovedných ľudí bývajú aj vrchní velitelia, nie z hazardérov, ktorí si svoj život zamieňajú za hru. Ďalšou blbosťou bol fakt, že by bol Piccard tak pyšný a bez pokory, aby sa radšej vzdal života, než by slúžil federácii ako radový vedecký praporčík. To sa na piccarda vôbec nepodobá a nemalo by sa to podobať na žiadneho skúseného dôstojníka Federácie, možno s výnimkou Worfa. A to ešte nevravím o tom, že z Piccarda urobili blbca, ktorý nevie, že aj mladícke nezdary formujú človeka a musí mu to vysvetľovať bytosť Q ako nejakému malému decku. Bez ohľadu, že Piccard patrí medzi vôbec najzaujímavejšie postavy celého startrekovského univerza a že väčšina dielov, v ktorých je dominantnou postavou, je výborných, sa táto moralizujúca epizóda nie celkom vydarila.

Wyler tentoraz v noirovke s milostným trojuholníkom a záhadným listom, ktorý sa nesmie dostať do tých nesprávnych rúk - do rúk prokurátora i manželových. Oceňujem skorý dejový rozjazd, na 40. roky málo vídané, ktorý sa postupne utlmuje a dvíha, utlmuje a dvíha. Presne v štýle jednoduchších dobových melodrám. Bette Davisová typicky v roli rozmaznanej mrchy, ktorá manipuluje ľudmi okolo seba. Škoda, že sa viac prestoru nevenovalo súdnemu procesu, ten je časovo až odfláknutý. Hoci nepoznám americké právo, zdá sa mi prinajmenšom divné, že vrahyňa nejde do väzenia len kvôli tomu, že strieľala v sebaobrane, aby sa vyhla znásilneniu. V európskom práve nemôžte beztrestne zabiť strelnou zbraňou svojho protivníka ani v sebaobrane, ak ten má iba nôž alebo iný menej nebezpečnejší predmet ako vy. A ak išlo iba o znásilnenie a nie o obavu svojho života, je to o to divnejšie, že bol nakoniec verdikt "nevinná". Druhou vecou, ktorá mi nesadla, bola oná činská manželka zavraždeného, ktorú hrala beloška. Pri toľkých čínskych heroch, ktorí hrali, sa nenašla aspoň jedna ozajstná Číňanka? Manželia sú spolu 10 rokov a manžel nevie prekuknúť manželkyne lži a teátro? Tiež nebolo vysvetlené, ako mohol advokát manipulovať s klientovým bankovým kontom bez jeho priameho súhlasu a už len následne ho informovať o vybranej nemalej čiastke. Napriek iba čisto štúdiovým scénam je noirovská atmosféra zachovaná, tam Wylerovi nemôžem nič vytknúť, ale v príbehu bolo niekoľko aspektov, ktoré ma vyrušovali.

Ako sa hovorí, nenávisť je sestra lásky. A ukazuje to aj mladá Bette Davisová, klasicky obsadená do role rozmaznanej mršky (podobne ako biblická postava Jezabel), ktorej všetko prejde a ktorá si lásku zamieňa za niečo iné. Až v závere pochopí, že láska je predovšetkým obeta. Romantiku vo filmoch nemusím, ale tu je podaná originálne a nevtieravo. Druhým atribútom filmu sú rozdiely pohľadov liberálnejšieho severu USA a silne konzervatívneho juhu...a to zasadené ešte pred občianskou vojnou. Fonda sa nie náhodou našiel práve v tejto téme. Všetko je to zaobalené ešte aj do šíriacej sa zákernej vírusovej choroby, ktorá určuje priority postáv a silne dramatizuje celkový príbeh. Wyler odviedol kus poctivej filmárčiny.

Slabšia epizóda, v ktorej treba iba zlikvidovať partičku blízkovýchodných teroristov na americkej základni, presvedčiť bombardujúce lietadlá o mylnom príkaze a najslabším elementom je Parker s mentalitou 10-ročného decka, ktoré nieže nebolo smiešne, ono to bolo trápne. Aj jeho vystrájanie, aj konštrukcia, ako k tomu došlo.

Vymývanie mozgu a následní "spáči" nie nič originálne aj v nie sci-fi seriáloch. Z tohoto pohľadu iba bežná epizóda, v ktorej neprekvaví fakt, ako to už býva - vlastne vždy, že hlavný hrdina premôže silu vymývania mozgu, úspešne sa tomu vzoprie a podobne.

Veľmi zaujímavá zápletka na palube (krásnej) romulánskej lodi, na mostíku ktorej má kreslo a teda môže sedieť iba kapitán. Oceňujem schopné napätie a nazeranie na federačnú loď z trošku iného hľadiska. Aj keď malo to nejaké muchy. Tou prvou bolo, že Deanna sa asi nestihla naučiť všetky móresy Romulánov, keďže bola unesená, ani ich vnútronú štruktúru, kompetencie, a to nehovorím o gestikulácii, mimike, spôsobe reči, prízvuku a stravovacích návykoch. Všetko toto by ju okamžite prezradilo. Druhou vecou či skor nevyužitou šancou bolo zneškodnenie prepravnej lode, ktoré nebolo viac rozpytvávané ako možnosť sabotáže, a teda že žiadny Spok neexistuje a ide len o ďalší z trikov Romulánov. Každopádne aj tak skvelá epizóda.

Geordi sa nám zamiloval (znova). Ale keby tu neboli (vždy ústretoví) Klingóni a tajomná hmota, išlo by "len" o obyčajnú kriminálnu záhadu.