Lookass

V poslednom období som videl niekoľko autobiografických filmov, ktoré sa snažili zmeniť uhoľ pohľadu na konkrétnu osobu formou deštrukcie mýtu a ideologizácie postavy. Jesse James je asi najlepší príklad. Salles postupuje kulinček opačne a Guevaru sa snaží vykresliť ako trojrozmernú postavu s hlbokým sociálnym cítením, ku ktorému sa mladý Che dopracuje po osobných skúsenostiach s biedou na cestách po Latinskej Amerike. Čakal niekto od adaptácie (jednosmerne podaných) Guevarových osobných denníkov niečo iné?Tá konfrontácia s nespravodlivosťou a utrpením mi prišla miestami opodstatnená (aj keď je čiastočne prvoplánová), jednak pravdepodobne odráža vtedajšiu situáciu, ktorá tak na Guevaru vplývala. Na druhej strane mi prejde mráz po chrbte, keď si predstavím, za čo všetko bol neskôr Che zodpovedný a ako poprel svoje ideály. Je dobre, že zmienka o jeho neskorších zverstvách vo filme nebola spomenutá (myslím že ide o všeobecne jasný fakt) vzdelaný človek si predsa musí dať do súvisu dve rozdielne veci a vyvodiť si vlastný "mravný súd" nad človekom, ktorý je zodpovedný nad tisíckami ľudských životov. Možno sme si v poslednej dobe zvykli vo filmoch na jednoduché nalinkovanie a delenie postáv na dobrých a zlých bez hlbšieho poznania ich zámerov, ktoré sa často spreneveria svojmu pôvodnému motívu. Horšie na celej veci je fakt, že režisér sa nesnaží o 1,ucelenú charakteristiku Guevarovej postavy 2,zobrazuje iba pozitívne súvislosti a to často povrchne 3, necháva sa zbytočne unášať sociálnym kontextom (hlavne druhá polica filmu)Takže ide o mytologizáciu, alebo snahu o (objektívno-kritickú) dobovú výpoveď a ozrejmenie formovania politických názorov mladého revolucionára?Najvýstižnejšie hodnotenie filmu asi spočíva v kombinácii oboch zložiek s ignorovaním obsahu, ktorý som uviedol v zátvorkách.. Viva la revolucion! 7/10

Tak takéto sklamanie som rozhodne nečakal. Pritom prvá tretina filmu ma príjemne prekvapila a trochu vzdialene (tematicky) mi pripomenula Coppolov Rozhovor (1974). Potom nastal zlom, ktorý každou ďalšou minútou degradoval Ostermanov víkend do kategórie podpriemerných filmov. A pri tom išlo o adaptáciu novely R. Ludluma Samom Peckinpahom. 4/10

The crossing guard má pomalé tempo, ale na rozdiel od režisérovho neskoršieho projektu - Prísahy (2001) - nie je nudný. Penn ako scenárista potvrdil, že má talent na detailné vykreslenie charakterov. Pohral sa so zaujímavou témou, mierne si zafilozofoval o vine, treste a odpúšťaní a v hereckom obsadení stavil na osvedčenú istotu - Nicholsona. Výsledok je príjemný. Nie je to nič svetoborné, skôr taký "malý veľký" film na poobednú depresiu. Ale ako liek to nezaberá.. Skôr naopak.. (čo je v prípade drámy dobrá vizitka)

Lions for lambs je film, ktorého výnimočnosť sa ukrýva hlbšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Redford si vystačí s niekoľkými lokáciami, inteligentnými dialógmi a vhodne vybranými hercami. __ Protagonistami filmu sú ľudia, ktorí sa z idealistov postupom času stali súčasťou systému, ktorý sa v minulosti pokúšali zmeniť k lepšiemu. Niektorí z nich rezignovali úplne, iní sa len prispôsobili krutej realite. Meryl Streep napríklad priznáva, že ako reportérka sa snažila vydobyť si väčšiu autonómiu v komerčnej televízii. Postupne sa z nej stáva iba nástroj na sprostredkovanie informácií, bez akéhokoľvek osobného vkladu do spravodajstva, ktoré publikuje. Cruise bol v minulosti nádejou republikánskej strany, po niekoľkých rokoch strávených plánovaním vojenských stratégii priznáva určitú zodpovednosť na chybách v Afganistane. Snaží sa Streepovej dokázať spoluzodpovednosť na súčasnej situácii, ktorú médiá zo začiatku podporovali. (Cruise: "mení sa s verejnou mienkou aj smerovanie a názory médií?") Cesta späť každopádne neexistuje. Druhý Vietnam je neprípustný. Cruise je spolu s Redfordom asi najlepšie ("trojrozmerne") vykreslená postava na plátne. "Doc" Malley (Redford) sa ešte stále snaží zmeniť spoločnosť a študentov, s ktorými prichádza do kontaktu ako akademický profesor. Ľudia by mali podľa neho viac participovať - pokúsiť sa o zmenu spoločnosti k lepšiemu. Kritika nie je na mieste tam, kde neexistuje snaha o zlepšenie situácie. Jeden z jeho obľúbených študentov úplne rezignoval na spomínané skutočnosti.. Má vôbec význam pristúpiť na presvedčujúcu "hru" profesora Malleyho?__ Redford predkladá zaujímavé otázky. Nekritizuje nikoho bezhlavo, skôr sa zamýšľa nad spoločnosťou - kam smeruje a prečo je tomu tak. Divák je nútený angažovať sa a v konečnom dôsledku sa aj zamyslieť nad svojim prístupom k politike a veciam verejným. Hrdinovia a zbabelci sú filmom o nachádzaní (spolu) zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Je to film podaný veľmi inteligentným spôsobom pre letargickú spoločnosť. Je to film, ktorý sa snaží diváka vyprovokovať k tomu, aby mu nebolo jedno, kam smeruje jeho krajina a aby sa pokúšal - aj keď na prvý pohľad možno bezvýznamnou - participáciou ovplyvniť chod spoločnosti. Treba to skúsiť a až keď človek neuspeje má nárok čiastočne rezignovať.. 7/10

Lawrence, Smith a Goldsman. Silná komerčná trojka, z ktorej v I am legend dominujú hlavne prví dvaja. Spojenie L + S funguje aj tu. Pre mňa osobne je posledný menovaný výrazne najslabším spojivom v pomyselnom reťazci režisér-herec(i)-scenárista. Uznávam, námietky voči jednoduchosti scenára sú čiastočne na mieste. Veľa tiež záleží od prístupu a očakávania. Netreba zabúdať, že Som legenda je v prvom rade blockbuster, ktorý vsádza na akčné sekvencie, post apokalyptickú atmosféru NYC, CGI triky a charizmu Willa Smitha. A to Lawrencovi pomáha odpútať pozornosť od prostého scenára. Krycia stratégia. A na mňa zabrala.. 8/10

Vizuálne progresívna, ale scenáristicky málo prínosná romantická komédia. Za obrazovú krásu sa dá veľmi ľahko skryť obsahová prázdnota. Cashback to robí s ľahkosťou hodnou génia. Súdiac podľa komentárov ostatných. Súhlasím, že to je miestami zábavné ako komédia. Ale tá romantická línia?Tá je klišeovitá a už som ju videl najmenej desať krát v iných filmoch spracovanú oveľa lepšie. Celé je to jednoduché, ale našťastie krásne vizuálne spracované a chytľavé. S príjemnými hercami. Zaujímavo použitou hudbou. A s originálnou réžiou. Fucking shit, ono si to naozaj pýta 4 hviezdy..

Predstavte si film, ktorý mení žánrové konvencie, má inteligentný scenár a strhujúci záver. The Sentinel je potom opakom vašej predstavy.

Vizuálne pôsobivá krimi dráma, ktorá sa priživuje na pár rokov staršom Fuquovom Training day. Gooding trhá rekordy v používaní slova fuck a Collins sa snaží vysporiadať s morálnou dilemou. Inak to je celkom pekne natočené, vidieť že strihač má napozeraného Tonyho Scotta.. - 6/10

OK, De Palma vzdáva hold velikánom á la Hitchcock, alebo Kurosawa. Steadicam používa častejšie ako herecké vedenie Rebecci Stamons. Viditeľne odkazuje na noir. V tomto smere sa pán režisér vyhral dokonale. Ale je De Palma režisér rovnako invenčný a prínosný ako De Palma scenárista? Sotva. Prvé spomenuté vedie. Po bezchybnej úvodnej pasáži na MFF v Cannes začína Femme Fatale trochu nudiť. Sám neviem čím to je, ale niektoré scény tam boli imho vsunuté účelne len pre pobavenie/satisfakciu tvorcu. Pri tom čiastočne zabudol na diváka. Škoda, lebo pri zhode viacerých premenných to mohol by nezabudnuteľný film. Takto len nadpriemer. 7/10

Príbeh o strate ideálov, naivite a priateľstve dvoch outsiderov. Polnočný kovboj zbytočne neplytvá emóciami. Film si drží od diváka odstup presne tak ako zo začiatku Voight od Hoffmana. Obaja sú na sebe najskôr závislí iba materiálne (spoločný byt). Postupne si uvedomujú, že sa stali priateľmi, ale nie sú ochotní si to priznať. Hoffman imho predviedol jeden z najlepších hereckých výkonov,aké som mal od neho zatiaľ možnosť vidieť. A Schlesinger sa zaujímavo pohral s flashbackmi z Voightovej minulosti. Budili vo mne zmiešané pocity (najčastejšie hrôzu) - pomocou nich som lepšie dokázal pochopiť Voightovu motiváciu. 8/10