Desperado

Záležitosť pre režiséra, ktorú poňal po svojom.

Ach jaj! Johnson to zase spackal, ale teraz to už spackal úplne! U Daredevila som mu ešte prižmúril oko, ale u Ghost Ridera mu to natriem naplno. Niečo tak nezáživného a neatmosferického, čo komiks pripomína len z veľmi veľkej diaľky, som sa nestretol veľmi dlho. Johnson nevie režírovať, aspoň tie komiksy mu minimálne idú zjavne mimo. Mal by sa vrátiť späť k režírovaniu televíznych detských projektov, no keby to záležalo na mne, ani tam by som ho nepustil. Ale nebudem k nemu taký krutý, taký Teletubbies by ešte zvládnuť mohol, ale Uwe Boll sa už pozerá cez ramená, aký sok ho doháňa. Johnson nevie natočiť poriadnu scénu, ani dramatickú, ani romantickú ba ani akčnú, metalovými zmeskami podopretým soundtrackom tomu dáva korunu na hlavu, lebo to nefunguje ani ako extradlhý videoklip. Je to bez nápadu, bez fantázie, bez štipky napätia či aspoň zaujatia. Ghost Rider mi bol ako postava za celú dobu ukradnutý a nebyť démonického Petera Fondu a záhadného Sama Eliotta, nedopozeral by som to. Nicolas Cage je rovnako bezfarebný ako celé zostávajúce osadenstvo na čele s extrémne trápnym Wesom Bentleym či dekoratívnej Evy Mendes. Tfuj, jeden z najhorších komiksových filmov!

Ďalší filmový návrat. Návrat historických veľkofilmov. Ridley toho viac ponúkol než pokazil, trebárs neokukaného Crowa, či úvodnú skvele nasnímanú bitku, alebo coolové gladiátorské súboje. Pre mňa však bol väčšou hviezdou než samotný Crowe predstaviteľ Commodusa River Phoenix.

Priznám sa, k tejto Carpenterovej záležitosti som sa staval spočiatku skepticky. Nikdy ma nelákali filmy o vraždiacich maniakoch. A aj keď prvé zhliadnutie som absolvoval pred takmer štvrťstoročím na príjemnej dovolenke pri mori, v dnešnej dobe ak si predstavím slasher, vybaví sa mi práve Halloween. Viac než samotný príbeh ma oslovila tá jemná mystifikácia ústrednej zápornej postavy a aj keď som ďalšie pokračovania nevidel, trúfam si tvrdiť, že bez tejto svojej mytológie by sotva zožal úspech. Je to jednoducho klasická vyvražďovačská šablóna vo filmoch, ktorá nestarne a aj dnes vyvoláva napätie. Tu sa Carpenter predstavil ako schopný hudobný skladateľ, jeho ústredný minimalistický motív je už taktiež nezabudnuteľný.

Thomas Harris sa zbláznil ! Chcel by som vedieť, odkiaľ prišiel na typické litovské mená Hannibal a Míša (neskutočná kombinácia), či odkiaľ pochádza rod Lecterových? A čo tá do očí bijúca inšpirácia s osudmi najslávnejšieho masového vraha a kanibala (diktátorov nerátam) povojnových dejín, ukrajinského Čikatila? Neopísateľná hrôza a trauma z detstva (sestra vs. rodičia v II.svetovej vojne), šľachetné povolanie (doktor a učiteľ)... Neuveriteľné osudy mladého monštra Lectera s takmer dobrodružným nádychom a naivne vykresleným posolstvom, že ľudských netvorov si vytvárajú ľudia sami. Nebolo by na tom nič zlé, keby Harrisova predloha neovplývala s tak príšerným vykreslením postáv a deja, a filmový scenár neponúkal tak hlúpučké dialógy ("I ja som stratil svoju rodinu" , "aj vám rodičia zahynuli v Hirošime" - och bože, toľko náhod, či "Hannibal Lecter zomrel v 1944, to čo zostalo z neho teraz, nie je Hannibal, ale netvor"). Peter Webber odviedol svoju robotu dobre, na nič viac sa s takýmto "rozchodeným" scenárom nezmohol. Rovnako aj herci, typologicky zaujímavo obsadený Rhys Ifans, fyzicky obdarená Li Gong alebo industriálny psychopat Gaspard Ulliel. Jeho Hannibal však postráda tú typickú nonšalantnosť Hopkinsa, celý film sa tvári ako šialený anjel pomsty. Ulliel síce pri mordoch naozaj vyzerá ako vyšinutý pako, ktorému by som pri jeho pohľade to zamestnanie na patológii veril ihneď, a zjavne si užíval skony svojich obetí, no Hopkinsom stvárnený Lecterov šarm by som na ňom hľadal márne. Skrátka, ako samostatný film o pomste sa to dá považovať za priemerný thriller, ale ako rozvinutie kultu Hannibala Lectera? Hmm... Thomas Harris ho stvoril, Thomas Harris ho aj zničil.

Nevyrovnané. Miestami geniálne, miestami trápne. Salvy smiechu striedajú zívačkové pasáže. Mel Brooks, krstný otec modernej paródie, svoj skvelý nápad využil len polovične. Brilantný úvod vystriedala konverzačná nuda prešpikovaná svetlými momentmi, hlavne s vydarenou muzikálovou scénou s inkvizítorom. Škoda, že sme sa nedočkali v závere avizovaného pokračovania. Taký "Hitler na ľade" by bol možno k popukaniu zábavný.

Vzhľadom k tomu, kdo sa na tejto komédii podieľal, či už za kamerou alebo pred kamerou, som z celkového výsledku sklamaný. Zvučné a ostrieľané mená lákali na konečne vkusnú satirickú komédiu, ale po zhliadnutí som mal veľmi zmiešané pocity. Nemilo prekvapený som bol aj z hereckých výkonov, kde napr. Dennis Quaid parodoval skôr estrádneho komika, ktorý paroduje prezidenta najmocnejšej krajiny, než samotného prezidenta a rozhorčený som bol aj z Mandy Moore, ktorá len opäť dokazuje, že najlepšie zahrá Mandy Moore. Najuveriteľnejšou postavou, ktorá sa ani nehrá, že prejde akýmsi zázračne naprogramovaným vývojom, bola postava znudeného moderátora a hviezdy show, v podaní Hugha Granta. Tvorcom sa možno podarilo do filmu dostať všetko, čo chceli, ale obávam sa, že veľa z toho, čo chceli povedať sa cestou k divákovi akosi vytratilo. Ukázať na niečo prstom a povedať k tomu vtipnú no zároveň aj trpko pravdivú poznámku, je ako sa už neraz ukázalo, pre filmárov ťažké sústo. Problémom je, tak ako aj v tejto komédii, že filmári nevedia ako z dobre nahodenej mozaiky rôznorodých a v skutočnosti reálnych, avšak do seba vôbec nezapadajúcich hrdinov, dostať akési logické a pre diváka prijateľné vyústenie v podobe pointy, ktorá sa mi nevysmeje po dvoch hodinách do xichtu s tým, že to takto tvorcovia vidia a ja im to mám zožrať aj s navijákom. Pretože tá záverečná katarzia bola ako šplechnutie do tváre 100 ročným vínom.

Začiatok je hustý, naturalistický, možno až samoúčelný. Ostatné je depresívne, atmosferické a napínavé. Veľmi zvláštne natočený horor, ktorý je zaujímavý tým, že je zasadený do nezvyklého obdobia a hlavní hrdinovia majú od klasických hrdinov poriadne ďaleko. Kamera je veľmi sugestívna a réžia je nápaditá, celkový dojem umocňuje aj mrazivo-strhujúca hudba. Monštrá sú odpudzujúce, hlavne keď sa ukazujú len v sekundových ľakačkách, ktoré doslova chytia za "srdce". No v niektorých scénach sú príliš počítačové. Veľmi dobrý horor, ktorý sa v mojom hodnotení pohybuje medzi **** a *****. Ale za tú inteligentnú záverečnú pointu mu pridám tú polhviezdičku navyše.

Óda na život! Pixar je bezkonkurenčným kráľom na poli animovaných filmov a mám pocit, že každý ich počin je čím ďalej, tým dospelejší a pritom nezabúda ani na detské osadenstvo. Je to dojímavé, zábavné, vtipné, poučné...toľko dospelých životných tém pokope medzi tak rôznorodými charaktermi a postavičkami v animáku, hmmm. Jedným slovom nádherné! Takmer 100 minút som bol Karlom Fredriksenom, sníval som jeho sny a myslel na milovanú Ellie. Takáto živočíšna postava v animovanom svete ešte nebola! A na staré kolená pôjdem k Vodopádom snov :)

Nečakal som, že sa Morel po obrovskom úspechu 96 hodín vráti späť s takouto nenáročnou akčnou komédiou, ktorých je vo francúzsku hafo. Na druhej strane okrem extrémne nelogického deja ponúka hláškujúceho Travoltu, ktorý aj na staré kolená dokazuje, že je ešte stále chopný byť cool a jeho odstraňovanie protivníkov v štýle počítačového shootera proti botom je vskutku zábavné. Meyers je tu zrejme proti svojej vôli, inak si neviem predstaviť, čo ho drží za celý film tak upjatého a nervózneho. Pridám už len klasicky Morelov politicky (zase tí špinaví arabi a prisťahovalci) a genderózne (ženy sú len šlapky, nafúkané snobské slepice či zradkyne) provokujúco nekorektný podtón a máme tu priemernú akčnú zábavu, ktorá síce hanbu neurobí, ale Morela ani nikam neposunie.