Desperado

Novodobý Peckinpah z Ruska? Môže byť, na druhej strane by som celkom originálnemu príbehu pridal aj nejakú tu logiku a scenár prečesal o pubertiacke frázy. Audiovizuálna forma za tie bubáčiky na výbornú, strih zbesilý, avšak oproti Hliadkam umiernenejší a prehľadnejší. Herci si odviedli svoje, McAvoy aj napriek svojej subtilnej postave dokazuje, že svojim charizmatom dokáže utiahnuť aj väčší film, Angelinu k tomu ani tak nepotrebuje, aj keď je vo svojej úlohe presvedčivá, nie je to ona, čo dáva filmu drajv. Spolu s motherfuckerom Freemanom tu však robia príjemnú starpowerovskú kulisu. Toto je prosím MTV produkt, riadený "šialeným" Kazachom.

Priemerná gangsterka s dobrými hercami. Po režijnej stránke skvelé, po scenáristickej je to hlavne do polovice filmu mizerné až bieda. Miestami až dementné dialógy, schematický nezáživná, ale aj samoúčelná namachrovanosť takmer všetkých postáv (adrenalínové vzťahy takmer medzi všetkými hrdinami, neustále niggovanie a fuckovanie) veľmi podrážajú nohy Ayerovej vizuálnej forme. Našťastie je koniec z môjho pohľadu sofistikovanejší, než som čakal, čo filmu nakoniec nejaké tie bodíky pridal.

Sean Penn sa profiluje ako špecifický režisér. V jeho pomalých filmových rozprávaniach hrá veľkú úlohu kamera. Zábery necháva plynúť buď v sugestívnej hudbe, alebo v tichých panorámach, či už z vtáčej perspektívy alebo z bližších detailov. Nie nezaujímavé je aj Pennovo skúmanie ľudskej duše, charakteru, no predovšetkým nekomfortnej motivácie svojich hrdinov, či už je to v Križovatke smrti, či v Prísahe alebo v Úteku do divočiny. Všetky sa však charakterizujú akousi neopísateľnou atmosférou, ktorou vie dostať diváka do deja. V tomto prípade sa Pennovi naskytla veľmi vďačná a príťažlivá predloha, kde svoje skúmanie ľudského stavu mysli a duše vie využiť dokonale. Sugestívny príbeh, ktorý nedáva žiadne návody, ale ani neberie nikomu ilúzie.

Originálne, na prvý pohľad ťažšie uchopiteľné, avšak v retrospektíve nádherne poskladané filmové puzzle. Skrýva mnoho paralel, ktoré divák môže hľadať každými opakovanými zhliadnutiami, z ktorých si vždy vezme niečo nové. Herecké výkony ústrednej trojice, resp. štvorice tomuto nevšednému zážitku len pomáhajú. David Lynch zbavený temnoty. Silné 4 frčky, zatiaľ.

Atmosféra starých počítačových hier, absurdný humor, napätie, originálne dialógy, nádherne divná hudba Marka Knopflera... Čo iného si priať, než tak trochu netradičnú rozprávku, ktorá sa neberie vážne? Jedna z najlepších amerických rozprávok poslednej dekády, aj keď už dosiahla plnoletosť :-)

Neviem, ako by sa k tomu postavil samotný Bixby, ale pre mňa sa výsledok absolútne minul účinkom. Zobrať nezbytné filmárske zariadenie niekde na chatu a odrozprávať divadelnú konverzačku s druhotriednymi, alebo menej známymi televíznymi hercami sa nemusí javiť ako senzačný jav, aj keď v ruke držíte originálny námet. Toto nie je pionierska oblbovačka, ale seriózne sci-fi, súdiac podľa Bixbyho spisovateľského zamerania. A samotného rozprávania úžasného príbehu sa chopil necharizmatický David Lee Smith, ktorý si pletie herecký minimalizmus s nezáživným podhrávaním. V tom prípade je ťažke sa vžiť do kostrbatého, nelogického a preto aj nefungujúceho príbehu človeka, čo všetko videl, všade a všetkým bol. Miestami to bolo až smiešne. Ba čo viac, film neobstál ani ako inteligentná hra s divákom, ktorú vylúčil samotný záver, kde vážnosťou danej problematiky doslova trhalo srdcia. Neviem, z čoho niektorí užívatelia usudzujú, že sa jedná o prepracovaný a geniálny film. Schenkman na to nepotreboval mať v rukáve nič, a tak aj dopadol. Bez atmosféry, bez iskry, bez nápadu, jednoducho to len natočil. Nič viac, nič menej.

Fessenden dokázal vybudovať veľmi solídnu atmosféru, ktorá mi silne evokovala Andersonov Session 9. Nehľadal by som v tom Vec iba preto, že sa to odohráva na zasnežených, opustených miestach, pretože s tým filmom toho moc spoločné, okrem uvádzaného, nemá. Dej graduje veľmi pozvoľne, postavy sú napísané taktiež dobre, ich vzťahy sú prekreslené určitou tajomnosťou, čo mysterióznosti filmu len prospieva. Jediné, ale o to váčšie sklamanie prišlo až so záverom, ktorý sľubne budovaný mysteriózno-dramatický thriller premenil na kvázi ekologický blábol s nudným posolstvom, a ešte k tomu s mizernými trikmi, ktoré však zhruba priamo zodpovedajú rozpočtu.

Najväčším problémom Invázie sú jeho predchodcovia. Okrem verzie z deväťdesiatych rokov sú všetky niečim inovatívne a záživné, čiže zaujímavé. Najnovšia Invázia napriek prílišnej snahe o ozvláštnenie prevareného námetu a snahe o originalitu tieto prvky postráda. Hercov má prvotriednych, scenáristicky však po sľubnom rozbehu prichádza do cieľa krivkajúc na jednej nohe. A aj keď tu o napätie nie je núdza, atmosféru a depresiu svojím starším "bráškom" môže pokorne závidieť. Zbytočný remake.

Už teraz chápem, prečo sa tento citlivý a ambiciózny projekt odkladal tak dlhú dobu. Nie je jednoduché natočiť film, v ktorom apokalypsa nemá vyzerať ako lacná rekvizita a kde nočné stvorenia by nemali pripomínať zombíkov. Lawrencovi sa to celkom podarilo. Vyľudnený New York, vzťah hrdinu so svojím jediným súputníkom, nočný život, nádej a frustrácia zároveň, to všetko je pretavené do solídnej atmosféry. Lawrence taktiež pochopil, že takýto projekt neutiahne skvelý divadelný herec, ale charizmatická celebrita, ktorou Will Smith podľa mňa je. Žeby americká odpoveď Stalkerovi? Asi nie, ale niektoré nosné body sú veľmi podobné.

Remeselne dobre natočený thriller so slušnými hercami, ale... Ale naozaj musí originalite ustúpiť zdravý rozum, páni tvorcovia? Niečo tak vykonštruovaného, nepravdepodobného a v závere nechutne pokryteckého som už dlhý čas nevidel. Hrať sa na Finchera je veľmi riskantné, hlavne, ak základ stojí na takých krehkých pilieroch, aké v tomto snímku predstavujú dej, obsah, pointa a hlavne postavy. A tak sa v závere môže divák ocitnúť v zmätenej situácii. Komu mal divák akože fandiť, kto mal byť potrestaný, kto je vinný, či ešte trefnejšie, kto je bez viny. Chjaj, taký bič na seba upliesť je zjavné umenie, a to ani nie som sexista alebo podobne mravne "skazený" ako tunajší "antihrdina". Načo sú nám úrady ako polícia, psychológovia, poradne či všelijakí právnici, keď všetko môžeme zobrať do vlastných rúk a vychutnať si sladkú pomstu? Načo? Hlavne, nech je to efektné a zo života. To že sa polarita sympatický-nesympatický hrdina až príliš relativizuje , a až okato nezámerne, je už vec druhá. Niečo tak naivného človek nevidí každý deň.