Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Horor
  • Thriller

Recenzie (339)

plagát

Vianočný škriatok (2003) 

Veľmi milá a zábavná komédia, ktorej sa dá s radosťou odpustiť typické americké moralizovanie. Plus ako bonbónik čarovný Will Ferrell.

plagát

Smrť na diaľnici (2004) 

Klišé, klišé a ešte raz klišé. Klišé úvod, klišé jadro, klišé koniec. Harmon je síce schopný režisér, má svoj vlastný rukopis, avšak s takým scenárom, kde je všetko od samého začiatku jasné, čo sa bude diať, nezmôže nikto nič. Ba čo viac, hlavné tromfy príbehu sú vyložené ešte v polovici filmu, takže ostatok sa len pretrpí, pretože napätie je fuč. Herecké výkony sú úmerné k postavám béčkového scenára. Jim Caviezel ma opäť nepresvedčil, že je schopný herec, ba ani charizmy nemá na rozdávanie. Inokedy výborný Colm Feore sa trápi presne tak, ako jeho postava. A tak jediným potešením pre mužské oko zostáva zaujímavá Rhona Mitra. Inak som z toho všetkého šedivý aj ja.

plagát

Tajomné okno (2004) 

Romány Stephena Kinga sú filmovo lákavé, avšak zriedka dopadnú aspoň spolovice tak dobre ako sú samotné knihy. Tým nechcem naznačiť, že Kingova tvorba neobsahuje aj slabšie diela, no v každom prípade samotné filmové prepisy úspešných kníh ešte úspešnejších autorov sa často minú účinkom. Už poviedka "Tajomné okno, tajomná záhrada" z Kingovho súboru poviedok "Štyri po polnoci" samo o sebe originalitou neovplýva. A tu sa nachádza hlavný koreň problému. Štandardný psychologický príbeh o úspešnom spisovateľovi nachádzajúceho sa v životnej a profesnej kríze je síce z Kingovho pohľadu možno zaujímavá a do značnej miery osobitá, ale na rozjazd napínavého príbehu je trochu prislabá. A preto nastupuje bujará fantázia nielen tvorcov ale predovšetkým samotného autora, ktorá vedie nepravdepodobne vyvýjanú dejovú (a za vlasy poriadne pritiahnutú) líniu k udalostiam, ktoré sú len nastavovaním umelo vytvorených situácií. Poviedku som čítal pred mnohými rokmi, a nemôžem povedať, že by ma neoslovila, ale chýbala mu akosi šťava, ktorá sa vie dostať čitateľovi viac pod kožu. Ešte väčší problém je potom so samotným filmom. Nejde ani tak o príbeh, dokonca ani atmosféra nie je zlá, ale rádoby šokujúci záver filmu po zhliadnutí snímok ako napríklad Šiesty zmysel (a po ňom ďalšie trháky) až taký prekvapivý nebol. Aj priemerne inteligentnému divákovi, ktorý sa do deja dostane, môže po polovici filmu dôjsť, kam sa dej filmu poberie a akým jediným možným spôsobom môže skončiť. Nepredpokladám, že by sa na tento naviják tvorcov veľa divákov chytilo. Nepríliš skúsený režisér David Koepp, ktorý sa v Hollywoode preslávil najprv ako scenárista buduje príbeh pozvoľna, vedomý toho, že netočí film podľa románu, ale podľa poviedky, ktorá je na poldruhahodinový film predsa len prikrátka. A tak sa snažil postavám dať vierohodnejší rozmer, no napriek tomu zostali ploché. Najmarkantnejšie je to práve na hlavnom hrdinovi, s ktorým by sme mali, ale predsa nesúcítime. Johnny Depp zvezený na úspechu Pirátov z Karibiku sa do tohoto typu veľmi nehodí, alebo lepšie povedané, moja predstava o jeho postave z knihy bola predsa len iná. Naopak, John Turturro svojho imaginárneho Shootera vybavil presne tými vlastnosťami, akými som si ho ako znalý čitateľ predlohy predstavoval. Ale to si divák uvedomí hlavne v závere (ak nie skôr). Ostatné postavy sú len do počtu, príbeh neposúvajú dopredu, skôr vadia. Preto by tento komorný psychologický príbeh vystačil len s dvoma účinkujúcimi, to znamená, že by s trochou predstavivosti mohol byť aj divadelnou hrou. Takto je to len priemerný film, ktorý diváka neosloví, ale ani ho vyslovene nenaštve.

plagát

Drž hubu! (2003) 

Prvú polovicu možno nazvať horskou dráhou plnou skvelých gagov. Druhá je už viditeľne slabšia, predovšetkým posledná tretina je tak trocha nudnejšia a zráža celkový dojem z filmu. Hlavnému hereckému duu niet čo vyčítať, hlavne Depardieu sa v tejto roli doslova našiel. Že by vlastná skúsenosť?

plagát

Protivné baby (2004) 

Existenčná teenegerská komédia v hlavnej úlohe s Lindsay Lohan. Napriek tomu, že Lohan film povznáša nad priemer, stále sa jedná o tuctovú komédiu určenú mladým, predovšetkým ženského pohlavia. Sem tam som sa zasmial, sem tam sa uškrnul, občas som si zívol (ale nezaspal), občas aj zamyslel. Je to asi tak, že vychádzajúce hviezdy sú na začiatku svojej možnej oslňujúcej kariéry viazané nevýhodnými zmluvami. Ale aj to je cesta k lepším zajtrajškom. Nakoniec, nie každé zlato čo nájdeme, musí hneď žiariť.

plagát

Osada (2004) 

Nečakal som, že to bude to, na čo sa to snažilo tváriť v traileroch. A možno aj preto som bol veľmi spokojný. Koniec bol viacmenej logický, pre mňa určite nie šokujúci. Pre niekoho obrovské sklamanie, pre mňa však katarzné rozuzlenie, ktoré dáva celému príbehu a vôbec filmu úplne iný význam, no napriek tomu ho nekazí, ale povznáša. Shyamalan je skvelý filmár, vie dostať diváka tam, kam potrebuje. Hoci, neviem, či tam každý divák práve chce. Pomáhajú mu v tom herci, zaujímavo čudná hudba a hlavne atmosféra, ktorú vie natisnúť, keď treba. Scenár už menej. V každom prípade to je zaujímavý film, rozhodne nie zbytočný.

plagát

Súmrak mŕtvych (2004) 

Skvelý rozjazd s geniálnymi nápadmi a niekoľkými nezabudnuteľnými hláškami s typycky britským humorom. Len škoda toho gore záveru. Mal som dojem, ako by to robil iný režisér...Napriek tomu, pozitíva prevládli.

plagát

Necronomicon (1993) 

3 filmy v jednom, podľa poviedok H.P.Lovecrafta. 3 rozdielne príbehy z troch rozdielných dôb od troch režisérov s troma odlišnými pohľadmi na Lovecraftovo dielo. Prvá má skvelú atmosféru, a keby film vydržal v tomto nastúpenom smere, bol by to skvelý zážitok v tradícii Lovecraftových chorobných predstáv. Druhá poviedka je výrazne slabšia, obsahovo nezaujímavá a neoriginálna je aj jej forma, ktorú zavŕší samoúčelná, trikovo mizerná sekvencia. Tretia je typycká béčkovina, jasný Yuznov rukopis, t.j. rozporuplná. Pre jeho fanúšikov skvelá, avšak pre fanúšikov H.P.Lovecrafta je to päsť na oko.

plagát

Eurotrip (2004) 

Veľmi dobre rozbehnutá komédia, ktorá asi od polovice stráca výrazne dych, a spočiatku vydarené vtipné scény sú postupne nahrádzané nevydarenými trápnymi gagmi. Akoby scenáristom došiel dych. Bratislava v očiach amerických scenáristov je však k popukaniu zábavná, ale scény ako s malým pochodujúcim Hitlerom sú doslova otravné a nevtipné. Herci neokukaní a sympatickí. Nájdeme tu aj jednu známu medzinárodnú hereckú tvár, jednu britskú hereckú hviezdu a jednu svetovú megahviezdu (vo vydarenej miniúlohe). Inak, ako som v úvode spomínal, škoda nevyužitého potenciálu, mohla to byť ešte väčšia sranda. Takto je to len máličko nad priemerom.

plagát

Pojedač hriechov (2003) 

Veľmi zaujímavý, filozofický, teologický a hlavne atmosferický film, ktorý žiaľ nie je určený pre bežného diváka. Bizarne spracovaný s minimom využitia hudby, kde sa kĺbi mytológia, romantika, mystika, filozofia, thriler, horor aj komédia. Naozaj len pre fajnšmekrov !