Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Horor
  • Akčný
  • Komédia
  • Thriller

Recenzie (287)

plagát

Kocka (1997) 

Kocka je jeden špičkový psychologický thriller/horor, ktorý je zároveň jasným dôkazom toho, že aj za minimálny rozpočet sa dá vytvoriť dielo vysokej kvality. Treba hlavne originálny pútavý nápad, navodenie správnej atmosféry a dobre zvolené herecké obsadenie. Toľko diskutovaný záver samozrejme nasral aj mňa, ale v dobrom slova zmysle, pretože takto to naozaj malo byť – presne v duchu hesla: Nehľadaj dôvod, hľadaj cestu!

plagát

Prepadovka (2011) 

Lákavo vyzerajúci čistokrvný akčný nášup z Indonézie, ktorý však dopláca na celkovú nelogickosť správania sa všetkých postáv. Pri podobných žánroch sa takýto nedostatok zvykne odpúšťať, ale v tomto prípade boli logické lapsusy už dosť ďaleko za istou tolerančnou hranicou - v konečnom sumári teda iba priemerný film na jedno pozretie.

plagát

Smrť krásnych srncov (1986) 

Nemôžem si pomôcť, ale vôbec ma nebavia takéto hlboko poetické filmy. Beriem to tak, že dôvody, pre ktoré sa toto dielo nachádza v rebríčku hodnotení tak vysoko nemôže fanúšik filmového konzumu asi nikdy pochopiť, preto nemá zmysel vymenúvať všetky negatíva, ktoré mi tu prekážali. Hviezdičku dávam iba z úcty k tomu, že tento príbeh má pravdepodobne svoje pevné miesto v českej literárnej histórii, mňa však skutočne ničím nezaujal.

plagát

Cargo - Da draussen bist du allein (2009) 

Inteligentné sci-fi s mierne depresívno-pesimistickou atmosférou a zaujímavou pointou. Poväčšinou pomaly plynúci ale zato napínavý dej, pri ktorom som i napriek dlhšej stopáži ani na chvíľu nepocítil žiadny náznak nudy. Výraznejšie logické chyby som nepostrehol, všetko do seba zapadlo, jedine ma však mrzí, že záver nebol dotiahnutý do úplného konca. I keď podstatné prvky boli vysvetlené a ďalší vývoj jasne naznačený, predsa len by som v tomto prípade privítal jednoznačné zakončenie napríklad i s nejakým optimistickým happy endom.

plagát

Jeepers Creepers (2001) 

Výborný, priam majstrovsky rozbehnutý začiatok so správnou hororovou atmosférou a solídnymi hereckými výkonmi by mal byť slastným zážitkom pre každého správneho fanúšika tohto žánru. Približne po prvej polhodine však nastolený trend postupne slabne a filmu pomaly ale isto dochádza šťava, aby sa v závere definitívne premenil na nudnú, chaotickú a nelogickú zlátaninu.

plagát

Gui si (2006) 

Ázijská hororová scéna opäť raz dokázala svoju silu a veľký potenciál. Miera atmosferickej strašidelnosti síce nebola až tak vysoká ako som očakával, tento nedostatok však s prehľadom vyvažuje netradičná zápletka, originálny prešpekulovaný napínavý dej a čo je najdôležitejšie - dobré herecké obsadenie. I keď samozrejme nemôžeme hovoriť o nejakej hĺbkovej a detailnej psychologizácii, tak postavy boli dobre vykreslené a hlavne sympatické. To je pre mňa podstatné – nájsť si v žánroch, kde je vysoká úmrtnosť, svojich obľúbencov (v tomto prípade obľúbenkyne) a fandiť im aby to prežili. Spočiatku všetko nasvedčovalo plnému bodovému hodnoteniu, ale nanešťastie musím konštatovať, že tento horor mierne dopláca na svoj záver, ktorý sa mi zdal už trošku za hranicou. Niekoľko scénok bolo totiž dosť uletených, akoby vystrihnutých z nejakej paródie – ako príklad uvediem iba jednu: týpek sa ide navečerať do reštaurácie a z taniera vylezie duch ktorý ho zlikviduje a čašník si myslí že sa udusil jeho žrádlom. Podobných rušivých momentov bolo na konci viac. Keď k tomu pripočítam fakt, že v záverečných minútach prišla o život aj jedna z mojich obľúbených postáv, tak musím žiaľ s ťažkým svedomím jednu hviezdičku predsa len ubrať. I Napriek tomu však ide o jasne nadpriemerný nápaditý horor.

plagát

Harry Potter a Dary smrti - 2. (2011) 

Tak si už konečne môžem pomyselne odfajknúť, že som videl všetky diely legendárnej ságy o Harry Potterovi. Rekapitulujúc jej jednotlivé časti, musím skonštatovať, že boli vcelku nevyrovnané. Našli sa vydarené diely, priemerné ale i pomerne slabé. Celkovo za najlepší považujem Polovičného princa (a to aj najmä vďaka jeho výbornému záveru) najslabší bol podľa mňa Ohnivý pohár. Čo sa týka konkrétne poslednej filmovej časti, musím vyjadriť isté sklamanie nad týmto zavŕšením celej série. Odhliadnuc od toho, že boli zamordované moje 2 asi najobľúbenejšie postavy (ktoré by si aspoň zaslúžili o čosi dôstojnejšiu a majestátnejšiu smrť), očakával som spletitejší príbeh, viac dejových zvratov, prípadne nejaké šokujúcejšie odhalenie či rozuzlenie. Celý priebeh bol však jasne nalinajkovaný a dôraz bol kladený najmä na bojové scény a efekty. V tom ale deklarovaná veľkoleposť nespočíva. Skalných fanúšikov série (medzi ktorých sa určite neradím) toto zakončenie pravdepodobne potešilo, moje očakávania ale nenaplnilo. Okrem toho som sa presvedčil, že pre dokonalé pochopenie príbehu je najlepšie pozrieť si všetky časti v krátkom slede za sebou a bez dlhých ročných časových prestávok, keďže som sa strácal v niektorých vedľajších postavách a nemohol som si presne vybaviť kedy a v akej súvislosti sa predtým na scéne objavili, prípadne akú úlohu v celej mozaike zohrávali.

plagát

Minority Report (2002) 

Zaujímavý námet, zápletka aj vizuálne spracovanie. Dokonalý dojem však vážne narúša niekoľko logických dier a nejasností. Podľa mojich hodnotiacich kritérií však i napriek tomu Minority Report považujem za jeden z tých (naj)lepších filmov Stevena Spielberga.

plagát

Nezabudnuteľná cesta (2002) 

Príbeh, ktorý ma spočiatku bavil, ale čím viackrát som ho videl a čím dlhšie nad ním premýšľal, tým som si viac uvedomoval jeho obrovské chyby a hlavne nereálnosť filmového spracovania. Podstata všetkého tkvie v obsadení krásavice Mandy Moore do hlavnej úlohy. Jej postava bola totiž tak veľmi sympatická (čo bol iste zámer ale zároveň dvojsečná zbraň) a okúzľujúca baba, že som si takmer istý, že bez ohľadu na náboženské presvedčenie by v reálnom svete po nej išla väčšina borcov v škole a v celom okolí a nebola by terčom šikany či posmeškov (i keď možno zmýšľanie obyvateľov USA je predsa len niekde na inej úrovni). Keby do hlavnej ženskej úlohy obsadili nejakú totálne škaredú zanedbanú ochechuľu (ale zároveň duševne krásnu) nepoviem ani slovo. Pamätám si ako sa mi dávnejšie spolužiak priznal, že pri tomto filme reval jak malé decko a ja som vtedy uznanlivo chápal jeho citové rozpoloženie, po čase však hodnotím toto dielo ako sofistikované klamanie diváka a s hviezdičkami idem dolu. A nikdy viac tento film už nechcem vidieť, pretože by som potom asi musel ísť s hodnotením ešte nižšie.

plagát

Čierni baróni (1992) 

Frontálny útok na bývalý komunistický režim, pri ktorom sa tvorcovia krátko po revolúcii solídne vybláznili a bolševikom nič nedarovali a riadne im všetko spočítali. Miroslav Donutil je Pán Herec !!!