reygadas

Tento film ani komentár nepotrebuje, lebo taký Ed Wood je aspoň vtipný vo svojej naivite.

Neviem či tu niekto vie aj ohodnotiť kvalitný film a až ma zaráža, aké ratingy tu na čsfd majú niektoré naozaj vynikajúce snímky a zasa naopak, aké preceňované sú niektoré filmy. Nádherná kamera v réžii Caleba Deschanela, ktorý si dá na obraze filmu veľmi záležať. Stačí spomenúť film Mela Gibsona The Passion Of The Christ, kde sme mohli vidieť, ako to vie Caleb s kamerou a potvrdil to už dávno predtým, aj v tomto jeho snímku z osemdesiatych rokov natočenom voľne na motív slávnej knihy od Daniela Defoe. Krásny a farebný snímok s úžasnými zábermi na dokonalú vegetáciu krajiny priamo v lone panenskej prírody niekde na zabudnutom ostrove, v spojení s nádhernou emotívnou hudbou a minimálnym počtom dialógov, robí z tohto filmu úžasný poetický a obrazový zážitok.

Skutočne brilantný snímok, ktorý dostane človeka svojou tragikou a dojemnou a až miestami intímnou atmosférou, ktorá skúma životy troch postáv, ktoré sú si zdanlivo cudzie, ale v jednom momente sa ich životy pretnú a spoja. Z tohto výsledného celku vznikne tragický okamih a film ponúkne divákovi aj odpustenie a ľútosť, ktorá je tak úprimná, že sa dotkne najhlbších miest v srdci človeka. Jeden z najkrajších filmov v celej bohatej histórii kinematografie.

Musím povedať, že postava Františka z Assisi ma fascinuje od nepamäti a hlavne po prečítaní jeho biografie z pera Anacleta Iacovelli-ho a tento snímok od Franca Zeffirelli-ho je suverénne najlepším filmom o tejto veľkej postave dejín. Zeffirelli skvelo vystihol osobnosť a veľkosť tejto postavy a jeho celej filozofie. Vynikajúci výber do hudobnej zložky filmu, ktorú napísal a naspieval sám Donovan, hudobník tzv. vlny flower power. František žil v absolútnej harmónii s prírodou a so všetkým živým tvorstvom a všetko čo robil a konal bolo prevedené do čírej dokonalosti. František predbehol svoju dobu a jeho posolstvo je stále živé ešte aj dnes a povedal by som hlavne dnes. Dá sa parafrázovať na neho termín hippies stredoveku v tej najčírejšej a najčistejšej podobe a práve preto bolo spojenie tohto životného príbehu spolu s nádhernou kamerou a hudbou to najvydarenejšie, aké som videl.

Film Umučenie Krista Mela Gibsona vyvolal prudké a vášnivé diskusie ešte pred samotným uvedením filmu. Skutočne obrovská kampaň v médiách a nepretržité diskusie, ktoré tento film rozprúdil, zanechali na ňom pečať kontroverzie pre jeho údajné antisemitské nálady. Film však nič také nevyvoláva a ani neponúka. Sám Mel Gibson vynechal preklad do titulkov práve tej inkriminovanej vety z Matúšovho evanjelia, kde židovský zástup pred Pilátom zvoláva: "Jeho krv na nás a na naše deti!" (Mt 27,25) Skutočné nedostatky filmu sú skôr historického charakteru, ako napríklad scéna so židovským veľkňazom vystupujúcim na prvé schody smerom k Pilátovi. Filmu chýba autoreferenčnosť, čo je problém pre diváka, ktorý nepozná pozadie života Krista z evanjelia, alebo iných dostupných prameňov. Pre takého diváka môžu vyznieť tieto surové pašie, ako to poznamenal aj Umberto Eco, ako "fašírka na mäso." Zaujímavejšie však na tomto filme sú jeho analógie. Napríklad filmová scéna ukrižovania ponúka priam fascinujúcu podobu na Isenheimský oltár od Matthiasa Grünewalda, kde zobrazenie ukrižovaného Krista z jeho azda najznámejšieho diela, je absolútne dokonalým spodobnením. Nejedná sa len o rozorvanie údov a tela z krutého bičovania, ale aj o podobu samotného zobrazenia kríža, ktoré je na pohľad neopracované a surové a práve tento kríž dojem z obrazu a aj z filmu ešte viac vo svojej surovosti umocňuje. Matthias Grünewald spojil neskoro-gotický a silne expresívny spiritualizmus s renesančným citom pre vzťahy postáv k priestoru a preto jeho dielo vyvoláva veľmi silnú sugestívnosť. Vo filmových obrazoch cítiť aj Gibsonovo ovplyvnenie Caravaggiovským chiaroscurom. Inšpiráciu Gibson nehľadal len v dielach starých majstrov a štyroch evanjeliách, ale aj v knihe mystických zjavení Anny Kataríny Emmerichovej, ktorej obsah mu poslúžil hlavne v scénach mučenia. Nemal by som opomenúť ani vynikajúcu obrazovú zložku, kde neraz vynikol Gibsonov zmysel pre detail a hudba Johna Debneyho v spolupráci s indickým virtuózom Ravi Shankarom sa zarezávala doslova až pod kožu. Tieto extrémne surové a naturalistické pašie ponúkajú ten najautentickejší obraz umučenia.

Los Angeles, New York, Paríž, Rím a Helsinky. Čo majú spoločné? Iba jednu (ne)obyčajnú noc v živote taxikárov a ich pasažierov. Úchvatný a vtipný a miestami dojemný scenár robí z tohto minimalistického Jarmusch-ovho filmu skutočný zázrak. Naozaj sa na ňom zveziete a po takej dokonalej jazde vám spadne po pozretí, alebo skôr prejazdených tých pár kilometrov sánka. V jednoduchosti je krása.

Podľa môjho subjektívneho názoru je tento film veľmi nudnou freskou do skrytého podsvetia ovládajúceho hazard v Las Vegas. Film je zbytočne rozvláčny a príliš dlhý na to, aby zaujal. Najslabší Scorsese-ho film, aký som zatiaľ videl.

Pekne vykreslený príbeh dvoch svetov sestier, kde sa snúbi realita s imaginatívnym svetom snov. Jena Malone v úlohe ťažko chorej mladšej sestry, ktorá uniká z reálneho sveta do sveta svojich nádherných predstáv a ako protipól jej staršia sestra žijúca v drsnej realite tohto sveta, kde sa snaží zarobiť peniaze prostituovaním na drahú operáciu sestry. Jednoduchý a citlivý príbeh vykresľujúci krehkosť života a bytia, v tomto egoistickom svete, aspoň s malou kvapkou nádeje na lepší život.

Film na motívy rovnomenného románu od Ken Kesey-ho. Autor, ktorý je ako Charles Bukowski neoficiálne zaraďovaný k beatnickej literatúre. Tvorba obidvoch autorov prevažne vychádza z filozofie beat generation, aj keď oficiálne nepatrili do tejto skupiny autorov, ale ich vyjadrenie túžby po úplnej slobode a neviazanosti a odcudzeniu sa spoločenským kritériám, pravidlám a neuznaním autority sa pričinili o rozšírenie z radov autorov ovplyvnených bítom. Dej príbehu je situovaný do nemocničného prostredia na psychiatrickej klinike, kde je ustálený rád a poriadok, ktorý zaviedla na svojom oddelení vrchná sestra Ratched-ová a ktorý sa usiluje striktne udržať na oddelení. Po príchode nového pacienta R. P. McMurphy-ho sa zabehnutá inštitúcia mení na chaotickú a McMurphy je od začiatku silne konfrontovaný s vrchnou sestrou a jej pravidlami, ktoré sa snaží úplne potlačiť a zaviesť akýsi druh svojskej anarchie. Knihu som čítal ešte skôr, ako som videl film a po pozretí tohto Forman-ovho skvostu a reflektovaní s knihou som prišiel k záveru, že som ešte nevidel filmové spracovanie, tak dobre a verne sa pridŕžajúce pôvodnému dielu. Naozaj dokonalé.

Kto chce spoznať psychoterapeuta zamilovaného do ovečky, starého dedka transvestitu, ženu obľubujúcu adrenalínový sex na verejných miestach, alebo neurotickú spermiu? Je to stále málo? Tak Woody vám naservíruje aj Frankensteinovo monštrum v podobe unikajúceho a obrovského monštruózneho ženského prsníku a veľa, veľa ďalších odpovedí na tak závažné otázky z našich intímnych životov. To bude znova ďalšia príjemná jazda.