whack

Nemecko, 1982. Policajti zakázali miestnym punkerom zhromažďovať sa v meste Wuppertal na námestí pri fontánke. Zákaz mal však opačný účinok a spôsobil, že sa tam začali zhromažďovať punkeri z celého okolia. Policajti na ich vzburu odpovedali silou. Tento čin založil tradíciu protestnej párty Chaostage, ktorá sa odvtedy opakuje každoročne, a to nie len vo Wuppertali.

Seriál rozpráva o španielskom mužovi emigrujúcom do Argentíny v roku 1934. V roku 2001 ukazuje návrat jeho syna do moderného Španielska. Súčasťou historického pozadia príbehu sú anarchistické boje prvej polovice dvadsiateho storočia.

Hlavným hrdinom tohto snímku je Pedro, ktorý sa pripojí k organizácii ETA, lebo sa mu nepáčia španielske represálie a zákony, ktoré postihujú jeho krajinu - Baskicko. Pri jednej akcii skupina unesie mladú Elenu a Pedro ju má strážiť. Avšak keď sa oni dvaja lepšie spoznajú, veci sa začnú komplikovať...

Film nakrútený podľa skutočnej udalosti.
Severné Írsko, 15.08.1998. Paramilitantná organizácia RIRA umiestnila časovanú bombu v aute na preplnenej ulici v mestečku Omagh. Ich varovný telefonát bol nesprávne zaznačený a polícia evakuovala nesprávnu stranu ulice. Následky boli katastrofálne: zomrelo 29 ľudí, 220 bolo zranených. Akcia mala takmer zničujúci dopad aj na samotnú organizáciu. Film ukazuje skupinu ľudí, pozostalých obetí, ktorá tlačí na neschopnú políciu RUC a požaduje potrestanie vinníka.

Dramatizácia vybraných pasáží z ciest nemeckého bádateľa a prírodovedca Alexandera von Humboldta, ktorý skúmal Indiánov, rastliny a zvieratá v Amazonskom pralese. Čisto experimentálny film, založený na čítaní Humboldtových poznámok (najprv v španielčine, potom angličtine) hlavne z jeho plavieb po rieke Orinoco vo Venezuele v roku 1799. Posledná polhodina však obsahuje aj poznámky o Inkoch.

Road movie o yanomamskom chlapcovi, ktorý utečie z misionárskej osady a putuje domov za rodinou do pralesa po rieke Orinoco. Dej sa odohráva v štáte Amazonas, Venezuela.

Dej sa odohráva v polovyprahnutej rozvojovej oblasti severovýchodnej Brazílie v polovici dvadsiateho storočia a spája politicko-sociálne problémy, ktoré vyvoláva armáda utlačovaním dedinčanov, a sily fanatického náboženského mysticizmu.

Film o libanonskom fotografovi menom Benjamin Abrahão Botto, ktorý žil v Brazílii v 30-tych rokoch minulého storočia a snažil sa nafotiť legendárneho cangaceira (brazílskeho banditu) známeho ako Lampião.

Portrét bežných dní v Madride na začiatku minulého storočia. Príbeh sa sústredí na jednu z madridských uličiek, na ktorej spolu býva viac rodín z rôznych sociálnopolitických vrstiev.

Mexiko, 1919. Generál Martínez na smrteľnej posteli spomína na boje po boku legendárneho Emiliana Zapatu. Historický film ukazuje najdôležitejšie etapy Mexickej revolúcie: revolučný odboj proti diktátorovi Porfiriovi Díazovi, ale aj zradu a vraždu Emiliana Zapatu.

V neďalekej budúcnosti zostali po civilizácii už len prázdne zničené mestá. Mladá punkerka Saila prechádza cez miesta, ktoré poznala, a hľadá stratené spomienky. Naráža na svet, v ktorom dominuje násilie, a na spoločnosť na pokraji apokalypsy, kde každý bojuje o prežitie.

Environmentalistka Anna Richardsová cestuje do Washingtonu, aby zabojovala proti plánovanej legislatíve, ktorá by umožnila zničenie posledného útočišťa kriticky ohrozeného Kondora kalifornského. Chce si získať podporu u rytca Johnnieho Adamsa a u Bennetta, ktorý však spočiatku s Anniným zámerom nesúhlasí.

Je rok 1927 a v Northeast Kingdom vo Vermonte má byť postavená veľká priehrada. Drevorubač Noel Lord sa nechce vzdať územia, ktoré celý život obhospodaroval, a teraz má byť zatopené. Stavebná spoločnosť zvyšuje finančnú ponuku, ale Noel ju odmieta. Smeruje Noel ku konfrontácii so spoločnosťou a so zákonom, alebo vezme peniaze, ako mu radí jeho indiánska priateľka Bangor?

Nezávislá fotografka Margaret (Catherine Kellner) využíva najnovšie vládne prostriedky k monitorovaniu ničenia životného prostredia. Jay (Ebon Moss-Bachrach), jej nezamestnaný ex-priateľ, ktorý by sa s ňou chcel uzmieriť, ju sleduje. Keď to Margaret zistí, výlet nevychádza, ako plánovali. Napriek ich vlastným chybám a nedorozumeniam sú nakoniec nútení čeliť svojmu vzájomnému vzťahu k životnému prostrediu aj k sami sebe.

Film o tom, ako sa dá za jeden mesiac postaviť samonosný rodinný slamenný dom a o ľuďoch a zábave pri zhotovovaní ekologického domčeka.

Aktivistický film proti kožušinovému priemyslu, ktorý dostala do daru Sloboda zvierat od Svetovej spoločnosti pre ochranu zvierat (WSPA) pre Slovenskú televíziu. Dokument bol odvysielaný 24.4.1994.

Satirický príbeh Jeremyho "Followa", koho práca v tajomnej korporácii privedie doprostred desivej konšpirácie o zavraždení rebelantského propagandistu.
Jeremy "Follow", mladý naivný hudobník, ktorý hľadá seba i americký sen, je nechtiac vtiahnutý do boja korporácií so skupinou mladých rebelov, ktorí im stoja v ceste. Korporácia, pre ktorú pracuje, zo strachu z protestov vymyslí odvážny plán pre zachovanie pokoja. Keď sa plán začne realizovať, Jeremy si konečne uvedomí to, čo mal vedieť už dávno. To, že v skutočnosti sú všetci ovládaní, manipulovaní a sledovaní.

Grófka Tatjana von Selasinsky nie je ochotná akceptovať environmentálne zásady podnikateľa Maussa. Nielenže kvôli jeho mliečnej fabrike región trpí nedostatkom spodných vôd, ale teraz chce ešte postaviť továreň na výrobu plastov na jedno použitie. Grófka si teda najme dvoch mužov, o ktorých si myslí, že budú schopní zastaviť Maussove plány, a to či už legálne, alebo ilegálne. Čo ale nevie, je to, že obaja muži sa poznajú z demonštrácií proti atómovej elektrárni vo Wackersdorfe spred desiatich rokov. Jeden z nich patril k policajným oddielom a druhý k výtržníckej skupine demonštrantov.

Dr. Moore je talentovaný a uznávaný veterinár, ktorý každý týždeň zachráni desiatky zvierat. Pani Richardsová je bohatá úspešná obchodníčka pracujúca v továrni, ktorá vyrobí každý týždeň desiatky norkových kožuchov. Obaja sa stretnú za neobvyklých okolností, vďaka ktorým sa zachráni veľa nevinných životov.

Pri severnom pobreží Kalifornie bol slzotvorný sprej pravidelne používaný proti pokojným a nenásilným environmentálnym aktivistom sediacim na zemi. Tieto prípady sa dostali až na federálny súd, kde aktivisti vyhrali a tento typ štátnej šikany sa stal nezákonným.