whack

Územie Kosova sa nachádza nad piatym najväčším uhoľným ložiskom na svete. Je taktiež najznečistenejšou krajinou v Európe. Dokument, spolu so v súčasnosti plánovaným poskytnutím uhoľných rezerv a práv na výstavbu tretej továrne na uhlie pri hlavnom meste zahraničnému investorovi, prešetruje ekonomickú, zdravotnú a environmentálnu cenu uhlia, ako aj hľadá možnosti využitia alternatívnych energií v Kosove. Kto bude profitovať z uhoľného projektu "Nové Kosovo"?

Rozmedzie lokálneho životného prostredia a globálnej ropnej krízy spája množstvo príbehov rôznych ľudí, ktorých sa priamo dotýka najväčší industriálny projekt v histórii ľudstva – dechtové piesky v Kanade. Dokument ukazuje kolísavú rovnováhu medzi urgentnou potrebou chrániť a uchovať zdroje čistej vody a závislosti na produkcii ropy a zároveň sa pýta, čo je dôležitejšie: voda alebo ropa? Môže hon za ziskom zatieniť úsilia za záchranu verejného zdravia a životného prostredia v najbohatšej provincii Kanady?

Reportéri televízie CNN a Animal Planet prešetrujú súčasný stav našej planéty, pričom sa zameriavajú na štyri hlavné problematiky: globálne otepľovanie, preľudnenie, odlesňovanie a vyhýnanie druhov. Svoje bádateľské skúsenosti a zdroje využívajú v širokých lokalitách, od Brazílie, Madagaskaru, juhovýchodnej Ázie po Aljašku a Yellowstonský národný park, kde dokumentujú dopady populačného rastu, stúpajúcich teplôt, pytliactva, ilegálneho obchodu so zvieratami a mnohých iných, vrátane životného prostredia globálne. Špecifické oblasti, o ktorých pojednávajú, sú konflikty v delte Nigeru (ťažba ropy) a La Oroya v Peru (industriálne znečistenie).

Krátky dokument ukazuje skupinu environmentálnych aktivistov, ktorí po boku indiánov z Minnesoty pracujú na zastavení presmerovávania hlavnej cesty cez posvätné územie pôvodných obyvateľov tak, že okupujú zem a stromy označené na výrub.

V marci 2006 federácia domorodých komunít FECONACO oslovila organizáciu EarthRights International, aby podnikla misiu k povodí rieky Corrientes v peruánskej Amazonke, s cieľom vyšetriť sociálne, environmentálne a ľudskoprávne dopady na viac ako 30-ročné aktivity ropnej korporácie Occidental Petroleum.

India je domovom asi 60% svetovej populácie divo žijúcich slonov ázijských. Slony boli v Indii storočia uctievané. Napriek tomu ich prežitie dnes čelí vážnym hrozbám. Umlčaný svedok (Silenced Witness) sa pokúsi vysvetliť, akým.

Environmentálni aktivisti, riskujúc zranenie a uväznenie, narúšajú holorubné ťažby v posvätných starých sekvojových lesoch tak, že sa usadia na malú plošinku 30 metrov vysoko pod korunami stromov. Dokument ukazuje prvé tri roky stanovania na stromoch v tejto lokalite, čím prináša podrobnú reflexiu o živom obraze života na stromoch a neúnavnom odhodlaní aktivistiek a aktivistov.

Malajzia je domovom jedného z najbohatších ekosystémov na Zemi. V štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia boli tri štvrtiny malajskej časti Malajského polostrova znovuzalesnené. Dnes zostala z tejto plochy nezničená asi polovica. Ide o biologicky veľmi významný les prírodnej rezervácie Temengor, nachádzajúcej sa v malajzijskom štáte Perak. Tento dokumentárny film je varovným volaním pre všetkých, ktorí držia kľúč k prežitiu Temengory, a predstavuje bežným ľuďom dôležitosť biodiverzity a jej rolu v poskytovaní čistého vzduchu, čistej vody a životy zachraňujúcej medicíny.

Na periférii mesta Bodø na severe Nórska je miesto, ktoré sa nazýva Gopia. Žijú tam dvaja mladí ľudia vo svojej malej jednoduchej chatrči, ktorú si sami postavili z materiálov, ktoré iní ľudia vyhodili. Podobným spôsobom získavajú aj jedlo, ktoré vyberajú z kontajnerov pri obchodoch. Títo ľudia nie sú bezdomovci; rozhodli sa žiť mimo konzumnej civilizácie dobrovoľne. Príkladne ukazujú, ako ľahko sa dá v Nórsku žiť z "odpadu", ktorý táto civilizácia vyprodukuje.

Vyšetrovanie kožušinového priemyslu odhaľuje desivé utrpenie vo fínskych kožušinových farmách. Medzinárodná organizácia Animal Defenders International (ADI) publikovala správu a zábery, ktoré odkryli strašné podmienky na tridsiatich fínskych farmách. Toto tajné vyšetrovanie malo za následok kontroly fariem inšpekciami, po ktorých boli niekoľkým farmám odobrané licencie.

Video dokument Svetovej spoločnosti pre ochranu zvierat (WSPA), opierajúc sa o najnovšie vedecké výskumy dokazuje, že zvieratá sú cítiace bytosti a nie stroje určené k manipulácii ľuďmi. Toto zistenie platí pre všetky stavovce (cicavce, vtáky, plazy, obojživelníky, ryby). Dokument ponúka argumenty popredných odborníkov v oblasti welfare zvierat a celkovej úrovne životných podmienok zvierat v Brazílii a vo svete, a to nielen zvierat hospodárskych, ale aj spoločenských, chovaných pre kožušiny, pre zábavu (zoo, cirkusy) a voľne žijúcich.

Pochopenie exponenciálneho rastu ľudskej populácie ako základnej príčiny globálneho otepľovania, deštrukcie životného prostredia, vyčerpania zdrojov, ničenia úrodnej pôdy, prehlbujúcich sa sociálnych nerovností a bojov o suroviny. Táto prezentácia založená na štatistikách predstavuje problematiky preľudnenia.

Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, čo všetko treba k výrobe steaku, ktorý máte na tanieri? Tento dokument vám rozmýšľanie uľahčí. Priblíži proces, ako sa zo zvieraťa na farme stáva produkt, ale hovorí zaujímavo aj o ekologických, ekonomických a etických aspektoch konzumácie zvierat. Celkovo pojednáva o dopadoch konzumácie mäsa (rýb, červeného mäsa, kurčiat, bravčoviny) na zdravie ľudí a životného prostredia. Ide údajne o najlepší brazílsky dokument o mäsovom priemysle.

Zábery veľkolepých Álp a talianskych alpských predhorí získané časozbernými kamerami ukazujú mohutnosť, pohyb a zmenšovanie sa oblakov. Video je podfarbené hubou Felixa Mendelssohna.

Nasledujúc tradíciu Gándhího a hnutie Chipko, hnutie Appiko praktizuje priame akcie v snahe zachrániť lesy Západného Ghátu. Dokumentárny film prináša inšpirujúci príbeh tohto nenásilného environmentálneho hnutia, ktoré sa rozrastá v dedinských oblastiach južnej Indie.

Na Madagaskare je požiar darom od boha. V moderných spoločnostiach je požiar ekologickou katastrofou. Pre horský domorodý kmeň Tanala je požiar viac než len zdedený spôsob, ako získať pôdu na pestovanie ryže. Je to pre nich spojenie s bohmi. Madagaskar je dnes známy aj ako Červený ostrov, kvôli jeho typickej červenej zemi, ktorá vďaka úbytkom pralesov vyniká na čoraz väčších plochách územia. Dokument ukazuje úplne rozličné vnímanie prírody vysokohorských Malgašov a amerických vedcov, ktorí chcú "zachrániť svet".

Dokumentárny film rozpráva príbeh kmeňa Marind-anim z horskej osady Zanegi na indonézskom ostrove Yos Sudarso. Táto skupina ľudí zomiera, kým hektáre ich lesa miznú. Multimiliónový projekt MIFEE navrhnutý vládou a ťažobnými korporáciami mal za následok zničenie všetkých lesov, ktoré sú domovom a zdrojom potravy domorodcov. Tisíce ságovníkov bolo spílených a nahradených agátovými a eukalyptovými sadmi. Toto je iba príklad mašinérie vlád ohrozujúcich vlastných obyvateľov, ktorí sú častokrát aj vraždení pod záštitou rečí o rozvoji.

Obrovská časť Brazílskych hustých dažďových lesov bola zničená ľudskou chamtivosťou, ktorá celé regióny premenila na odlesnené územia zničenej pôdy, a zanechala po sebe iba exotické zvieratá bojujúce o prežitie. Levík zlatý, pavučiak muriki a viaceré druhy malých kosmáčov sú na pokraji vyhynutia. Mnohé druhy unikátnej brazílskej prírody vyhynú skôr ako ich vôbec objavíme. Dokument predstavuje ľudí, ktorí sa snažia zachrániť opice Brazílskeho pralesa.

Dokumentárny film o domorodcoch hovoriacich jazykom Truká. Ide o etnickú skupinu, ktorá bola takmer vyhubená a dnes žije na ostrovčekoch pri rieke São Francisco na severovýchode Brazílie. Ich príbeh je podobný ako osudy domorodých ľudí po celej Zemi – je to príbeh kolonizácie, útlaku, ale aj odporu a odvahy.

Krátky poetický dokumentárny film O lese a vodě natočila produkcia Escape to Nature pre Správu Krkonošského národného parku (KRNAP). Snaží sa priblížiť divákovi krásu krkonošských lesov a význam vody pre celú prírodu. Ide o netradičné spojenie záberov krajiny, vodného prostredia a zvierat, ktoré v okolí vody a v lese žijú. Vznikol v rámci projektu Jedny hory, jedny lesy, ktorý je spolufinancovaný z európskych zdrojov prostredníctvom Euroregionu Glacensis.