Brion.y

Keby som ako prvú nechytila do ruky knihu, film by účinkoval možno o stupeň viac. A hoci ani kniha nevyužila potenciál zápletky úplne, šlo jej to lepšie. Viera v Staviteľov, záujem o prírodu a praobyčajný nedostatok všetkého, to nájdete v oboch verziách príbehu, akurát vo filme šli na druhú koľaj, lebo tvorcom šlo skôr o to, vytĺcť akciu kde sa dalo. A tak hlavní hrdinovia, inak rozhodne nadpriemerní herci, behali občas nelogicky kade-tade, hlavne, že to pekne vyzeralo. (nasleduje možno spojler) Čaro z nájdeného odkazu Staviteľov absolútne nulové, hrdinovia ho jednak narozdiel od knihy nemuseli lúštiť...a očividne sa nenamáhali ani raz si ho celý poriadne prečítať :D (koniec možného spojleru)

Myslíte si, že by sai King nechal pobehovať v svojom príbehu nejakého modlitebníčka odnikiaľ a ešte by mu aj všetci verili? Omyl. V knižnej verzii si musel prejsť všeličím, vrátane dohadov, že ho jeho pastor...echm, Kingovi ide vykresľovanie charakterov príliš dobre. Nenahradí ich pár praobyčajných hereckých výkonov a oranžová žiara, keď sa deje niečo magické. Rovnako zničujúce boli snahy o retrospektívne rozprávanie. Celkovo bola Beznádej príliš veľké sústo pre sfilmovanie. Keď už bola potreba niečo zničiť, mohli si vybrať aspoň Strážcov zákona. Vy svoje dve hodiny venujte radšej niečomu užitočnejšiemu než tomuto filmu... napríklad knižnej predlohe :P

Prvú polovicu si hovorím: wtf? Zvyšok filmu som sa modlila, aby neskončil. Úžasný.

Franz Ferdinand. V endingu i na plagáte. Svižné tempo. Pánske košele. Dámske boty (vraj dokonalé, tvrdí najväčší domáci odborník na obuv). Fešný kaderník. Pozreté na jeden šup. Páčilo sa. Maybe thank God (,) I´m a woman :D

No to sa veru nebojte, že zabudnem ohodnotiť Enter the void na csfd.cz. Tento milovaný záverečný kinotitulkový návrh ma jednak pobavil a zároveň mi pripomenul, že mám šupnúť z plného počtu hviezdičku dole a posťažovať sa. Posťažovať sa, pretože to Prázno, ktoré som videla prvýkrát doma len tak na PC (koho by napadlo, že je to novinka v našich kinách?) a od ktorého som dokopy nič nečakala, bolo skvelé. To Prázdno, na ktoré som si následne s nadšením namierila do kina, už také nebolo. Fajn, film občas plynie do prázdna, až unavuje, no dokonalý vizuál ospravedlnil všeličo. Popremietacia štatistika zahŕňa dve znechutené kamošky + 8 (z cca 30) ľudí, čo odišli z kina pred záverom... Kde sa stala chyba?

Kamarátka sa v sedadle prevrátila na druhý bok. Pýtam sa: "Spíš?" O chvíľu sa z jej smeru ozve:"Práve si predstavujem, že by som to musela niekedy v živote pozerať znovu...Nie, nespím." Viete, kedy to ale fakt začalo byť zábavné? Keď sme si uvedomili, že Edward... a Jacob sú si naozaj súdení. Držme im v tom palce.

Ešte nikdy sa mi v kine nestalo, aby chalan vedľa mňa uprostred premietania zavolal kamarátom, nech prídu "aspoň na polhodinu na ten bohovský film". Okej, beriem, bolo to festivalové premietanie, kde ľudia behali hore-dolu film-nefilm. Ale prinajmenšom kamoši spomínaného mladíka došli a neľutovali. A ja už tobôž nie.

Prvých dvoch kovových fešákov som zhliadla v priebehu týždňa. Ten tretí na seba nechal čakať rok. Možno práve preto som sa k nemu vrátila s takým nadšením. Vydržalo pomerne dlho. Modernejšia technika vyčistila obraz a Shinya si to ostatné ustrážil. Farba vačšinou pekne ladí odtiene jedným smerom... a samozrejme, zostala aj šialená kamera, ukazujúca viac obrazov za sekundu, než dokáže mozog spracovať. Na druhej strane, príbeh sa rozbiehal, bežal, bežal... len keď ma pri 70 minútovom filme napadlo pozrieť na hodinky, nebola to asi až taká skvelá jazda. Takisto aktuálna obeť po premene stratila niečo zo svojho obvyklého čara. Je mizerné vidieť premieňajúcu sa megazbraň behať v obleku (!!!) po dome a vykrikovať "Dad? Daaad!"... Až pri "Five years later" som si uvedomila, že sa tentokrát žiadny výplach mozgu nekonal. Tobôž nie game over. Tetsuo III je totiž normálny. Normálny s Nine Inch Nails v soundtrackoch. Preto sa začínam báť. Báť toho, že raz sa dočkám pokračovania, ktoré sa ako akčné béčko bude vrámci komerčnej distribúcie premietať bežne aj u nás...

Môj najobľúbenejší King. Prekvapení? Teda, s Kingom som si pekných "pár" chvíľ už užila, a tak viem, že (reklama) Temná Věž je príbeh, na ktorý nemá žiaden iný. Milión slov ktoré vás bez vášho vedomia menia. Životné dielo, ktoré skrátka sai King napísať musel.(koniec reklamy) Carrie je útla knižočka prečítateľná za jeden večer (len si ju nechajte na pokiaľ možno voľný večer, ak by vás zaujala príliš). Mala kopu krásnych vymožeností, ktorými disponujú, čo si budem navrávať, len knihy. Úryvky z novín, všadepočuteľné myšlienky, všadeprítomný strach... a hoci to film nahradil niekoľkými naozaj peknými scénami, ktoré si zase nemohla dovoliť kniha, som nespokojná. Nespokojná na päť. Inak sa nedá, keď ide o Carrie.

Poézii nechápem, ale fandím. A Valériu som si skrátka chcela pozrieť. Bez očakávaní, bez zisťovania a odporúčaní, len preto, lebo ma nejakým spôsobom lákala. Áno, poetike som nepochopila. No tých 77 minút bolo naozaj plných divov a vydržala by som aj týždeň. Prečo? Lebo každá pasáž, každá scéna, každý záber boli nádherné. Toľko krásy pokope, že som ani na sekundu nepozerala inam. Nedalo sa. Otázka znie: zmestilo by sa jej toľko aj do filmu s riadnym dejom?