tartan

Legenda o zmiznutí IX. légie Hispana v Piktskej divočine okolo roku 117 n.l. je zrejme natoľko atraktívna, že sme sa v krátkom čase dočkali hneď dvoch jej filmových spracovaní. Orol pritom na prvý pohľad vyzerá ako priame pokračovanie Centuriona, ide však o dva úplne samostatné filmy, pričom ten prvý vychádza z rovnomennej literárnej predlohy anglickej spisovateľky Rosemary Sutcliffovej z roku 1954. Zatiaľčo však v Centurionovi sledujeme, ako Rimania prišli o svojho Orla (posvätný znak a symbol každej légie, stratiť ho bolo najväčšou hanbou), v jeho nedobrovoľnom pokračovaní sa spolu so synom veliteľa 1. kohorty zmienenej légie (a teda nie jej veliteľom, ako si tu viacerí v komentároch pletú) vydávame po jej stopách na sever, za Hadriánov val, na nebezpečnú cestu za obnovením rodinného mena a osobnej cti. Samozrejme, nemožno oba filmy neporovnávať, ale nemyslím si, že by rozdiel v ich výslednej kvalite bol nejako výrazný. Pri oboch sa jedná o nižšierozpočtové historicko-dobrodružné filmy európskej proveniencie, v ktorých kamera zaberá skôr šírku krásnej krajiny ako početné komparzy účinkujúcich. Pritom práve tá kamera je oveľa lepšia v Orlovi ako v Centurionovi. Scenáristicky a z hľadiska dejovej logiky tiež vyznieva lepšie Orol, herecky je to zhruba vyrovnané, výprava je ľahko zameniteľná a veľkej akcie je poskromne v jednom aj druhom - o (zväčša) brutálnu akciu však našťastie núdza ani v jednom z nich nie je :-). Na Orlovi mi však vadil trochu nepresvedčivý záver (niežeby to v Centurionovi bolo oveľa lepšie), oba filmy sú však veľmi príjemným a navýsosť dobrodružným výletom na okraj vtedy známeho sveta v prvej polovici 2.stor. n.l. Viac takých... ;-) Ešte malá historická poznámka. Deviata légia podľa všetkých indícií nebola určite celá zničená/zmiznutá na severe Británie, ale až o niečo neskôr na Východe, v bojoch s Partmi , alebo počas protirímskeho povstania Bar Kochbu v Judei.

O niečo menej romantické - hoci stále by to mohlo niesť podtitul korzár medzi morom a dvoma ženami ;-) , ale zato dobrodružnejšie a akčnejšie priame pokračovanie Tigra siedmich morí. Oproti predchádzajúcej časti je táto aj viac historickou fikciou a skutočnými udalosťami sa inšpiruje naozaj len veľmi voľne. Oba tieto filmy zo 60. rokov minulého storočia však bezosporu patria k zlatému fondu klasických pirátskych dobrodružstiev a predstavujú príjemný a osviežujúci protiklad k maškarádam typu Piráti Karibiku. Nesmierne ma v nich inak pobavili dve hlášky. V jednej kontruje Surcouf britskému dôstojníkovi, ktorý mu vyčíta, že Francúzi bojujú pre peniaze, zatiaľčo Briti pre česť: "Každý bojuje o to, čo mu najviac chýba!" (toto je inak skutočný Surcoufov výrok, veľmi populárny a často citovaný). Druhá je na úplnom konci a je to potmehúdsky vtípek Francúzov na adresu Angličanov a ich slávneho víťazstva práve nad Francúzmi (a Španielmi) pri Trafalgare. Surcouf oznamuje svojim mužom, že chce zavesiť korzárstvo na klinec, keď mu hlásia, že na obzore je britská fregata. Najskôr reaguje, že nech si pláva. Vzápätí si to však rozmyslí, že si ju teda aspoň pozrie. Prezerá si ju ďalekohľadom a číta jej meno: "Trafalgar. Čo je to za meno? To je jasná provokácia!" "Preženieme ju?" "Nie, POŠLEME JU KU DNU!"

Historicko - dobrodružno - romantický film o jednom z najslávnejších francúzskych korzárov histórie Robertovi Surcoufovi (1773-1827). Filmu dominuje charizmatický hlavný predstaviteľ v podaní Gérarda Barraya, známeho aj z najlepšej a najznámejšej fr. adaptácie Dumasových Troch mušketierov. Film sa v hlavných bodoch pomerne verne drží historických faktov - odopretie koristi guvernérom, následná cesta do Paríža kvôli korzárskemu patentu, návrat do Indického oceánu s novou loďou. Trochu škoda, že nebol väčší dôraz a pozornosť venovaná jeho najslávnejšej akcii - ukoristeniu východoindického indiamanu Kent. Na rozdiel od filmu, kde tie lode boli približne rovnako veľké, v skutočnosti sa 1200-tonový a 38-delový Kent týčil nad 18-delovou Surcoufovou šalupou Confiance ako Goliáš nad Dávidom (http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/9a/Confaince_Kent_fight.jpg). Surcouf, oblečený ako prostý námorník, osobne viedol hákovaciu čatu a Francúzi obchodnú loď ovládli v boji muža proti mužovi. Zaujímavou epizódkou (vo filme nezmienenou, resp. nahradenou inou, vzdialene podobnou) je prítomnosť jedného z cestujúcich - generála St. Johna, na palube Kentu, ktorý sa však "vyznamenal" svojou zbabelosťou. Odmietol riskovať život v boji za majetok Východoindickej spoločnosti a ešte pred bojom sa ukryl v podpalubí, v skladisku na sucháre. Paradoxne, tento jeho čin nemal žiadny vážnejší vplyv na jeho ďalšiu kariéru, každopádne až do konca svojho života bol potom známy ako "generál suchárového skladu".

Už po prvej epizóde je ako rana okovanou päsťou do ksichtu jasné (ono to bolo vlastne zrejmé už po tej 15-minutovej predochutnávke), že je tu ultimatívny fantasy nárez, aký tu nebol od Pána prsteňov, a to sme sa v nej ešte nedočkali ani jednej poriadnej akčnej scény. Od skvelého hororového úvodu (spomínaná 15-minutovka) cez geniálne úvodné historicko-geograficky-architektonické titulky až po mrazivý záver dokonalé. Splnený sen fanúšikov fantasy a televízna udalosť (nielen tohto) roka, ktorá svojou "nabúchanosťou" valcuje aj drvivú väčšinu kinoprodukcie. Po pozretí celej série...Got je jeden z najvymakanejších televíznych seriálov vôbec, ultimatívny fantasy nárez, plný krvi, sexu, násilia, osobných vášní a politických intríg. Ohromujúce a zo začiatku možno aj ochromujúce množstvo postáv, každá je však niečím zaujímavá a každá je perfektne obsadená. Napriek značnému epickému rozmachu a pôsobivej výprave sa dej posúva a napätie buduje a eskaluje najmä prostredníctvom dialógov. Príde však aj na brutálnu akciu, kde kamera neuhne do poslednej chvíľe, tak ako ani pri tých najchúlostivejších scénach. Najmocnejšie rody Siedmych kráľovstiev tu rozohrávajú skutočnú a brutálnu hru o tróny, ktorá je však ničím proti desivej hrozbe starej tisícky rokov, prebúdzajúcej sa na severe, za ohromnou ľadovou stenou... Jediné, čo by som tomuto televíznemu fantasy skvostu vytkol (a čo snáď ďaľšia séria napraví), je absencia väčšej bojovej akcie. Stret kráľov by jej však mal bezpochyby zabezpečiť dostatok ;-)

Veľmi netradičný hrdinovia, aj príbeh, ale dokonalá zábava s množstvom vypointovaných vtipov, prekvapujúco napínavými akčnými scénami a pixarovsky rozumnej dávky emócií.

Historická, takmer dokumentárne pôsobiaca, ale pritom veľmi dramatická a takmer v každom ohľade (herci, výprava, kostýmy) pôsobivá rekonštrukcia jedného nepodareného úteku, ktorý (možno) zmenil či (možno) mohol zmeniť (keby sa podaril) dejiny. Človek sa pri sledovaní tohto filmu neubráni pocitu, že fandí nešťastnej kráľovskej rodine, aby sa im ten útek podaril, aj keď dobre vie (ak si to teda pamätá z hodín dejepisu zo školy) ako to nakoniec celé skončí... Francúzi sa touto sériou naozaj vytiahli.

Pokiaľ existuje niečo ako komorný, romantický a road sci-fi film, tak je to práve tento. Hoci logika v niektorých otázkach pokrivkáva (keď je tatík taký bohatý, prečo pre svoju dcéru nepošle rovno lietadlo?), sústredenosť predstavovanej filmovej fikcie je (pri evidentnej skromnosti rozpočtu) mimoriadna.

Slovami Johna Miliusa: "Jeden z najlepších filmov všetkých čias....natočený geniálnym režisérom, podľa geniálnej predlohy, s výbornými hercami, a s dostatkom peňazí."

Fenomenálny film o fenoméne menom Facebook (nepriamo) a (priamo) o jeho podstatne menej fenomenálnom (teda ako v čom) zakladateľovi/-och. Tak ma napadá, že Facebook rozhodne nie je prvou a určite ani poslednou veľkou vecou, ktorá vznikla ako nemiestny žart. Čím to asi je? (Možnože má Boh naozaj zmysel pre humor.) :-)

Jednoduché, ale roztomilé a dokonale zábavné, navyše výborne zladené s hlavným dejom (filmu Wall-E).