jayman

Výborne dramaticky vystavané, no tá treťotriedna zápleteka a teda celý setting filmu to ťahajú dole. Je ťažké nechať sa vtiahnuť, keď sledujete svet s primitívnymi pravidlami.

Nalejme si čistého vína: Bay umí spektákl, nejde mu sofistikovanosť. A toto je pritom jeho snáď najsofistikovanejší film a ajtak by potreboval viac testovacích premietaní a tím ľudí, ktorí by odhaľovali "wtf momenty". Tých je tam dosť, hoci, aby som Michaelovi nekrivdil, všeličo aj dodatočne vysvetlí. Ale príbeh nerozpráva len scenár (aj strih). Priemerík.

Disturbia má na to, aby sa stala teenagerským Mlčaním jahniat, dovolím si uviesť niekoľko rád, ktoré keby bola bývala dodržiavala, stalo by sa to. 1. Prekopať záver; kompletne vymazať celú happyendovú pasáž alebo pridať klišé znepokojivý odkaz na záver. 2. Pridať 20 minút, ktoré lepšie uvedú Turnera, jeho background a možno motívy a vytvoria schopný rámec. 3. Donútiť hercov napozerať teen horory, aby pochopili, ako vyzerá zúfalá a zlomená bezmocnost ocitnutia sa v rukách vraha. 4. Vymazať maximálne trápny záver dvíhania sa garážových dverí, namiesto toho vytvoriť kombináciou všetkých troch predošlých bodov poriadnu divácku katarziu.

Keby bol rok 2003 a mal by som 15 rokov, pravdepodobne by som si myslel, že xXx je ultra frajerina. Žiaľ, žiadne z týchto tvrdení neplatí. Dnes je xXx priemerný televízny film, v ktorom poctivo používali český komparz. 2 a pol.

Nerozumiem kultovému statusu, toto je 80% času stužková s ohranými fórmi; kde-tu prebleskne výborný anglický humor, ale je ho zúfalo málo.

Najintenzívnejší vojnový film doteraz. Košaté spektrum postáv akoby schválne zabraňovalo si k nejakej z nich vytvoriť divácke puto, pretože všetci tušíme, že by netrvalo dlho. Kopec skvelých hercov v minirolách akoby ukazovalo, že vo vojne nejestvuje hlavný hrdina. Záverečný beh je zvláštne katartický a počas filmu som mal niekoľko krát slzy v očiach. Skvelé.

Všetko to, čo ste mali radi na originálnych Prcičkách (a že toho nebolo veľa), je tu v oveľa menšej miere. Ostali vlastne len nejaké tínedžerské hity a pocit trápnosti. Ktovie prečo som ale bol celkom chytený tou nostalgiou, šablónovitým happyendom a Talom Bachmanom na na konci. Nechápte ma zle, toto iracionálne dvojhviezdičkové hodnotenie ako vínko nemá s filmom nič spoločné. Reflektuje len ten prchavý pocit pri titulkách; pocit, ktorý ste niekedy dôverne poznali a z času na čas sa zjaví a zježí vám chĺpky na krku. Diki za to.

Nailbitter. Ako ubiehali minúty a rozuzľovalo sa dianie na plátne, dostával som sa do toho viac a viac a niekde v poslednej tretine som si uvedomil, že nechcem, by to skončilo. Veru, Kráľovstvu by pokojne slušal seriálový formát; tak by aj tá záverečná sentimentalita bola opodstatnená. Povinný odkaz na záver bol pomerne jasný a očakávaný, tak ako aj smrť ne-amerického hrdinu, čo ma ako jediné na tomto filme naštvalo. Inak super.

Už-už som chcel začať ďakovať hollywoodskym bohom za skvelý záver, keď prišiel skutočný záver a najslizkejší žmurk v dejinách kinematografie. Vince Vaughn je tak odporný, že svojej postave vdýchol niečo výborné a celkovo to vôbec nie je tragédia a ako niekto v komentoch poznamenal, dokonale výstižné... len ten záver.

Výborný cast. Výborná zápletka. Skoro výborné celé, chcelo to len trochu viac hĺbky postáv a možno máličko viac akcie. Napätie ale fungovalo výnimočne.