rexino

Slovami captaina Holta z B99 "Oh damn, oh damn, oh damn". And that is three oh damns.  Že od Kosinského dostaneme bezchybný vizuál a príbeh, ktorý nie je otravne komplikovaný, ale krásny v jeho jednoduchosti, to som čakal. Ale že Kosinski vie hrať takto na emócie, to je na tie 3 spomínané Oh damns. Ukážková definícia "filmu, čo má všetko". Že to bude doják... to sa z komentárov dalo vyčítať. Ale pozor! Nie je to lacná žmýkačka na emócie. Pre mňa bola výborná aj prvá polka filmu, kde sa investuje potrebný čas na motivácie a nastavenia mysle ústredných postáv. Pohľad do duše chlapa v totálnej jednoduchosti. Josh Brolin v roli tvrdého spravňáka a Miles Teller ako troska, čo si chce upratať život excelovali. Chémia medzi všetkými ústrednými postavami bola kľúčová a dotvorila záver. Špeciálne posledná scéna v telocvični a aj následná konfrontácia medzi Jennifer a Milesom bola napriek krátkosti pre mňa neskutočne silná a pred hercami smekám. Kosinski ide do obľúbených.

Trip plný nostalgie. Ak si fanúšik prvej časti vymyslí v najbujnejšej fantázii, čo všetko by čakal od sequelu, to tam uvidí. Ak si kritik prvej časti povie, čo by urobil, aby bola lepšia, to v tomto filme bolo tiež. Všetko to doprevádza Hansov "nečakane" bezchybný soundtrack, ktorý sa Faltermeyerom nie len inšpiruje... on z neho žije. Príbeh je úplne jednoduchý a priamočiary. Všetko tu existuje iba a len pre poslednú pol hodinu, ktorá prezentuje absolútne akčné audiovizuálne orgie, ktoré sú prešpikované nostalgickými odkazmi na prvú časť a zakončené presne tak cheesy a sweet, ako to len na akčnák odkazujúci sa na 80. roky môže urobiť. Pre fanúšikov povinnosť vidieť na čo najväčšom plátne. Kosinski sa u mňa radí každým filmom vyššie a vyššie. Vie zvládať veľké rozpočty. Vie produkovať jednoduché príbehy, ktoré napriek tomu zasiahnu a hlavne vie ako potešiť človeka, ktorý chodí do kina pre audio-vizuálny zážitok.

Tie blbé recenzie mi paradoxne pomohli si viac užiť nefalšovanú low-brain popcornovú zábavu. Zápletka bola jasná a marvel mal v rukáve (čo je absolútne výnimočné) dobrého záporaka, ktorému bohužiaľ dal pomerne stupídne motivácie, ktoré sa ale nejak dali prežiť. Popravde som radšej za toto, ako keby pokračovali v hintnutej línii s Mordom na konci prvého Strange. Hororový styling bol fajn a veľmi potešil Raimiho rukopis (Campbellove cameo top), ktorý dal niekde v strede stopáže hlavnému villainovi naozaj cheesy horor look. Naznačený potenciál multiverse bol fajn, aj keď čakal som, že z toho vybijú ešte viac, ale aj tieto camea potešili. Lazy writingu je tam samozrejme dosť a pomáhajú si ním v kľúčových chvíľach, lenže celkový dojem z filmu to pokazilo minimálne.

Dúfal som, že dostanem debilnú ale epickú podívanú. Dostal som iba debilnú, ale tá debilnosť ma až prekvapila. Tak tupý scenár si už dávno nepamätám. Akčné zábery vôbec nepôsobia epicky, ale skôr ako keď  Uwe Boll používal každú minútu vo svojom filme bullet time. Príbehová linka už od začiatku nudí a je urobená strašne tuctovo. Hlavný hrdina si v 3/4 kompletne prehodnotí hodnotový rebríček a nie je vôbec ani len naznačené prečo. Takže aj "emocionálne" finále vlastne nepôsobí nijako. Ešte aj finálne "hekovanie" kde heker zmení premennú s ľuďmi na LEGAL pôsobí ako paródia od Leslieho Nielsena. Ak chcete post-apokalyptickú chuťovku, ktorá ma oveľa lepší vizuál, oveľa lepšiu hudbu, príbeh ktorý neuráža mozgové bunky a má oveľa lepší spád, radšej siahnite po Oblivione.

Začiatok Bayovsky dobrý. Efektné pohľady, smooth predstavenie všetkých hlavných aktérov a samozrejme plán krádeže tak debilný, že si môžete byť istý, že Míša je vo svojom živle. Prvá hodinka naozaj baví, má gule a over-the-top scénky (operácia cez telefón) si u Míšu viete vyslovene užiť. Lenže po prvej polke začne filmu dochádzať tempo a to nekonečné naháňanie sanitky už pôsobí nie len debilne, ale aj nudne a už aj vás napadne viac spôsobov ako ju zastaviť. Tá stopáž zrazu začne pôsobiť oveľa dlhšie a uvedomíte si, že pozeráte 90 minútový film roztiahnutý na 136 minút. Začnú sa objavovať nové a nové postavy, ktoré pôsobia občas zbytočne a kazia ucelenosť prvej polovice. Koniec je vpodstate mix rôznych plot-twistov a je to taký bordel, čo ma prinútilo zamyslieť sa, či Bay nedostal iba prvú polku scenára, povedal si - pecka, toto musím začať natáčať hneď. A druhá polovica sa dopísala niekde na kolene na pľaci. Hlavné trio je fájn, Jake sklamať nemôže, Yahya je ako bad-good guy presvedčivý a Eiza je nenútene badass.

DCčku začínajú stand-alone komiksovky vychádzať a je vidieť, že pri nich dostávajú tvorcovia potrebnú slobodu. Batman je so svojou neskutočnou dĺžkou na hranici komerčnej únosnosti naozaj risk. V prvom rade je Batman hlavne kriminálka a atmosférická vec. Akčných scén tu napočítame na jednej ruke, ale sú za to absolútne luxusne natočené, čomu vďačíme absolútne perfektnej kamere Greiga Frasera a duniacému batmanovskému motívu od Michaela Giacchina. Battinson funguje a jeho herecký kolegovia ho dobre dopĺňajú. Zvlášť Paul Dano si tu ide svoj už tradičný psycho výkon. Aj keď pacing bol správne nastavený a film nemal hluché miesta, ja osobne som tých 176 minút už cítil a nebolo to málo. Taktiež koniec bol prekvapivo oveľa menej akčný, ako by človek čakal a až na pár exkluzívnych akčných záberov to bolo skôr o posolstvách Gothamu.

Slabšie 3 hviezdy. Bohužiaľ, Kingsmani idú s každou časťou o hviezdu dole. Kým pri prvej časti bol intenzívny wow efekt s majestátnymi nápadmi, tu sa príbeh ťahá naozaj zbytočne do zabudnuteľného finále. Ak by sa tvorcovia radšej zamerali na misiu s Rasputinom a tam to aj skončili, tak by to bolo zrejme efektnejšie, lebo to bol jediný charakter s charizmou okrem Fiennesovho hlavného hrdinu. Dejové zvraty pôsobili skôr divno-smiešne.

Má to plotholes? Určite má. Je to natočene nejak výnimočne? Nie. Je tam nejaká extrémne zapamätateľná akcia/muzika? Nie. Tak prečo to má sakra tak vysoké hodnotenia? Lebo to je pure fan service obrích rozmerov done right... love letter pre fanúšikov Spidermana. Toľko postáv, memečiek, momentov, ktoré pochytí iba reálny fan na meter štvorcový nenájdete v žiadnom inom filme s takým rozpočtom. A ono to funguje, baví to a zlepší náladu. A to sa v týchto časoch dá sakra oceniť.

Eternals spojili zaujímavý cast, príbeh, ktorý ponúka veľa zamyslení o ľudstve a pomerne zaujímavé vizuály. Všetky tieto ingrediencie sa ale zmiešali do veľmi dlhej a nekompaktnej Marvelovky, kde nakoniec nefunguje vôbec nič. Emócie, ktoré majú byť kľúčom k záveru tu nefungujú, pretože Superman z wishu nakoniec až tak veľmi nevie hrať a padá to na jeho plechovom výkone. A hlavnej hrdinke, ktorá má byť kľúčom k záveru, sa po úvodnom predstavení a malom tripe neponúkne do záveru už vôbec nič. Schválne som ju sledoval po zvyšok filmu až do endingu a ona tam naozaj iba čumela. A to zo začiatku mi ako postava celkom zaimponovala. Ostatné postavy boli viac, či menej zaujimavé, ale ani jedna nefungovala poriadne. Najzapamätateľnejší je nakoniec indický comic relief. Problémom je ale neskutočne premrštená stopáž, ktorá podľa mňa nie je vôbec odôvodnená. "Team up" trval vyše hodinu a pol a bolo tam kopu scén, ktorých zmysel som nepoberal. Všetko toto je ale zaklincované v samotnom záverečnom akte, kde nefunguje už ani to, čo zostalo zo scenára. Posledná pol hodina je zbierka náhodných scén, ktoré niekto nakoniec pospájal pomocou kopu lazy writingu a iných "mumbo-jumbo" skratok do konca, ktorý nedáva ani logiku a ani nejaký pocit zadosťučinenia. Nič. Možno len absolútne nečakané, priam debilné správanie pár postáv, ktoré sa z ničoho nič správajú úplne inak ako po zvyšok filmu. Ako keby film v treťom akte bojoval sám so sebou. Film nevytiahol ani soundtrack, ktorý bol s výnimkou pár momentov na konci takmer úplne zabudnuteľný.

Denis Villeneuve dokázal dnes takmer nemožné. Natočil blockbuster, ktorý je prekvapivo ne-blockbusterový. Zvlášť musím pochváliť prístup k špeciálnym efektom, ktoré sú majestátne a minimalistické v jednom. Pliage dnešného Hollywoodu pchať všade efekty, lebo je to lacnejšie a umordovať ľudí od vizuálnych efektov k smrti, Denis odoláva. V dunách je človek naozaj ako v dunách, exteriéry fungujú a sú naozaj efektné a vesmírne lode nepôsobia ako cutscene z novej hry od EA (pozerám na teba JJ), ale pôsobia absolútne skutočne (špeciálna pochvala za lode s krídlami ako muchy). Tento vizuálny perfekcionizmus dopĺňa Zimmer so svojim najkvalitnejším soundtrackom posledných rokov. Ak niekomu nechutila posledné roky jeho tvorba, tak toto je full scale "Zimmering" a je z toho veľmi cítiť jeho vzťah k predlohe. Odporúčam v IMAX, alebo aspoň Dolby Atmos kine, keďže sound mixing je v tomto filme absolútne spot on a ak má hudba či zvukové efekty zaDunieť (pun slightly intended), tak to spraví. Predlohu som nečítal, ale po pár minútach mi bolo jasné, že lore Duny musí byť zlatá studňa a môžeme byť pri zrode nového komerčne úspešného univerza. Určite bolo správne rozhodnutie nesnažiť sa nahustiť celú knihu do jedného filmu. Bola z toho ale cítiť "seriálovosť", kde sa veľa veci ponecháva na ďalšie časti. Majestátnosť sveta je ale určite veľké lákadlo na ďalšie časti. Jediná väčšia výčitka voči filmu je možno pacing, ktorý v istých častiach filmu trocha pokrivkával. Absolútne žeriem ideu ísť na to pomaly a svet duny "prežiť", ale predsa len niektoré pasáže sa zdali byť o niečo menej fungujúce a ona seriálovosť spôsobila, že zo záveru sme mali tak trochu anti-záver, kde sľubovaný epic ending, ktorý sa v takýchto blockbuseroch pýta, bola paradoxne zrejme najmenej "kulervouci" pasáž.  Záverečné hodnotenie za mňa 8.5/10 s tým, že sa možno ešte zmení, lebo test filmu, čo zostane v hlave, Duna určite spĺňa a okrem nedočkavosti na ďalšiu časť ma možno prinúti siahnuť aj po predlohe.