rexino

Ja som našiel horor, z ktorého som sa skoro dosr....kakal. Zbožňoval som, ako každý pohľad kamery bol symetrický, presne v strede izby, chodby atď. Kubrick má asi rád symetriu. Každopádne tento film ma presvedčil o Kubrickovej genialite. Tá kamera a hlavne tá hudba k tomu. Mrazivé. Viac zatiaľ nenapíšem. Možno časom.

Au. Všetká bolesť(fyzická) išla z tej obrazovky, až som mal husiu kožu. Ak ste niekedy počuli o pojme trypophobia, tak vedzte, že ten film sa vám bude pozerať ešte horšie a mám pocit, že režisér to vedel. Ako každý Aronofskeho film, aj tu to v prvú hodinu vyzeralo na mierny, ničím nevyčnievajúci priemer a až ku koncu sa to psycho začalo zakrádať vo veľkom. Možno aj samotný film by sa, ako samotné labutie jazero, dal rozdeliť na 4 časti. Časť prvá - Začiatok. Mierny strach že film bude iba o balete. Časť druhá - Po istej prelomovej udalosti v živote hlavnej postavy to s ňou začína hýbať. Stále normál. Časť tretia - Do života hlavnej postavy sa začína zakrádať Mila Kunis priam démonickým spôsobom. Časť štvrtá - GRANDE FINALE. Ak som čakal na moment, keď ma presvedčí Natalie o oscare, tu to bolo. Jej tanec čiernej labuti bolo niečo famózne. Aj keď možno niektoré tanečné kúsky robila dablérka, tak ten jej pohľad. Brrr normálne ma striaslo. A samozrejme vlastne všetko, cez predstavenie až po posledný tanec bolo niečo, na čo sa pozeralo perfektne. Určite to radím k tým filmom, ktoré niečo zanechajú. Také filmy, na ktoré myslím ešte týždeň po pozretí a nemôžem ich dostať z hlavy. A ak sa niekomu podarí natočiť takýto film, tak má môj obdiv. Väčšinou takým filmom dávam 4 a postupom času(nie všetkým) pridám piatu hviezdu. Tu to možno urobím naopak. Skúsim to s tou piatou a uvidím, či aj o týždeň o tom budem presvedčený.

Prvá časť ma namotala tak silno, ako žiadny iný pilot. Lenže ďalšie 3 časti klesali priam exponenciálne kvalitou(aj keď s odstupom času to hodnotím inak) a už som očakával, že to dopadne ako ďalší moderný seriál, ktorý som nevydržal po pár častiach pozerať. Ani som netušil akú chybu by som spravil, keby som s tým sekol. Ďalšie časti(špeciálne 8 a 9) totiž boli až príliš dobré na seriál. Sám som sa čudoval(som asi najväčší kritik niektorých dnešných seriálov, nie som veľmi "seriálový" typ).

Treba pokladať za vzácne že takýto film s touto citlivou tématikou vznikol. Dnes by to už "moderní" filmári potrebovali "osviežiť" šokujúcimi scénami a určite, nie tak nezaujatým postojom, aký ponúkol tento film. Je ale pravda, že film si išiel od začiatku po jasné finále a počas tejto cesty k finále sa uňho nenašlo nič, čo by si zaslúžilo aj tú piatu hviezdu. Ale aj tak si myslím, že ide o hodnotný film.

Nemám rád neuspokojivé konce, ale toto nebol tak úplne neuspokojivý, skôr WTF??!! koniec. Ono je to perfektne prešpikovaný príbeh, zabalený do perfektnej atmosféry, ale bohužiaľ, aj do nudy. Denis v tomto prípade podľa mňa uletel až príliš.

Záľuba v matematike a záujem o filmy D. Aronofskeho ma dostali k tomuto filmu. Niektoré pasáže pochopí podľa mňa len ten, kto už niekedy zažil chronický záchvat migrény a občas som veľmi cítil s hlavnou postavou(aj keď on to mal o dosť horšie). Mnoho tvorcov by ale malo vedieť, že taký záchvat migrény môže spôsobiť aj dlhé sledovanie niečoho čiernobieleho. Síce to bolo určite kvôli rozpočtu (dúfam!!!!), lebo také niečo som bol ochotný prepáčiť iba Spielbergovi v Schindlerovi a Nolanovi (s veľmi ťažkým srdcom) vo Followingu. Neviem no, čakal som možno nejaký záverečný plot twist, ktorý by vyjasnil nejaké veci vo filme, aj keď si neviem predstaviť ako.

Meno Kubrick som nikdy nevnímal, až do zhliadnutia 2001, kedy som ho začal brať ako malú záhadu. Chcel som zhliadnuť viac z jeho tvorby a keďže teraz mi vojnové filmy celkom sedia, výber bol jasný. Možno na rozdiel od iných sa mne viac páčila druhá polovica. Hlavne kameru som si priam užíval. Aj keď prvých 40 minút nekonečného kriku stáli tiež za to. Lenže, ako hovorím, videl som viacero vojnových filmov poslednú dobu a tento nejak nevynikal. Na veľké meno Kubrick by som čakal niečo údernejšie, silnejšie, niečo viac na zapamätanie. Zaujímalo by ma hodnotenie tohoto filmu, ak by sa tam neobjavilo jeho meno. Možno pre porovnanie s druhým filmom z Vietnamu. Ak sa ma známy spýta na Platoon - "To si určite pozri, je to pecka, fakt silný film" a spomeniem si na pocity, ktoré som mal pri pozeraní toho filmu. Ak sa ma známy spýta na Full Metal Jacket - "Meh, pozri si, je to celkom v pohode film."

Určite budem zhejtovaný a označený za moralistu. Síce to bolo celkom štýlové a malo to šmrnc, ale približne v polovici narazil ten film na moje morálne dno. Chcel som to vypnúť, ale nejak som sa premohol, aby som to nemusel pozerať ešte raz. Scénka odvykania síce stála za to, taktiež dobrý bol výber hudby, ale to nič nemení na tom, že toto išlo strašne mimo mňa. Príbeh ma nijak viac nezaujal. Možno si to raz pozriem s nejakým promile v krvi a vtedy mi to príde zábavné, husté a nekonečne cool.

Fantasy dojem z prvej časti už nie je tak intenzívny. Ako dlho som sa nútil pozrieť túto časť, tak dlho trvala prvá polovica tohoto filmu. Uvažoval by som vôbec o hodnotení 3 hviezdami(ak vôbec), lebo čas do konca som naozaj kontroloval takmer každú minútu. Dejová línia s Frodom a Samom bola jednoducho nezáživná. Čo ale tento film zachránilo bol príbeh v druhej polovici s absolútne epickou bitkou.

Dôvody, prečo to mám v obľúbených - 1. Scénka z Vietnamskej dediny, je asi tá najodpornejšia scéna, ktorú som kedy videl. 2. Scénka s vztýčenými rukami k nebu bola jednou z TOP čo som kedy videl. 3. Tá scéna bola TOP, lebo (nielen) v nej hrala absolútne perfektná pesnička Adagio for Strings. 4. Najdrsnejšie vyobrazenie vojny, čo si pamätám. ... Ak je pravda všetko, čo v tom filme bolo, tak už vieme prečo sa vojna vo Vietname tak naťahovala. //EDIT po dlhšom čase po pozretí... film sa zarezal do hlavy na nesmierne dlhu dobu.. výhrady odišli a tento film dávam bez výčitiek svedomia do TOP 10 obľúbených... a odkaz pre ďalších režisérov... DOBRA HUDBA JE ZÁKLAD!!!!! vďaka Adagio for Strings sa ten film tak zaryl do hlavi. "I think now, looking back, we did not fight the enemy; we fought ourselves. And the enemy was in us."