Hedka

DNEŠEK
(1920)

Dnešek je jistě nesmírný zázrak,
dotkl se vám mého srdce znenadání
jak veliká bolest, jak veliká láska -
a hned nastalo slavné zmrtvýchvstání,
mnoho věcí stoupalo na nebe,
každá čisťounká jako sedmikráska,
a moje oči ten zázrak viděly,
ale musely zůstati dole
zrovna jako ti apoštolé,
co potom se rozešli po světě do dáli
a každému radostně říkali,
že Pánbůh se jim zjevil jako člověk.

Stretnutie s amazónskym kmeňom, ktorý nepozná civilizáciu.

V súčasnom kresťansko-katolíckom ponímaní je to nedeľa Božieho milosrdenstva. V minulosti bola  ľudovo nazývaná "nedeľa Quasimodo" - podľa úvodného omšového spevu «Quasi modo geniti infantes, Halleluja, rationabile, sine dolo lac concupiscite» (1. Petr 2, 2)

Quasimodo - je aj známa postava z románu Viktora Huga "Chrám Matky Božej v Paríži". Meno dostal práve po druhej Veľkonočnej nedeli - vtedy ho ako novorodenca našli pri dverách katedrály.

.

 Milí obľúbení užívatelia csfd,

prajem vám a všetkým vašim blízkym krásne veľkonočné sviatky plné Nádeje a Radosti!

Teodor Križka

Vraj ťažko veriť v Boha... Aká veda?
Stačí tak málo, iba – zaprieť sa,
milovať tam, kde sa to vôbec nedá,
a Ježiš si ma berie na plecia,

ovečku, ktorá spadla do rokliny.
Nad nevieru niet priepasti a dna.
Som bohatý, keď nič viac nepatrí mi.
Keď prijímam kríž, aj kríž prijme mňa.

Na Via Dolorosa ktosi padne,
nesúc kríž, smútkom zlomený.
Ale nie ty, to ja som vtedy na dne.
Tak kto z nás dvoch je Šimon z Cyrény?

Dnes sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. 

Není třeba mi dokazovat

že jsem prach

Vím to

Ale jsem také láska

Jsem věncoví cév

starších rok od roku

s krví vždy pomalejší jsem maso jež se kazí

kůže jež se vraští trochu nepravidelné

pulsování kulhavého srdce

Jsem láska

Hlína je moje sestra drobty

atomů a vesmíry prázdna

krouží stejně v balvanech

ruly v kolech Velkého vozu

jako v mé krvi

Ale jsem láska

jsem velice jemný přístroj

s tisíci neviditelných příčin

a závislostí s podstatou nepostižitelnou

Jsem obydlí duše

Jsem tajemství neznám se sám

Jen Ty vidíš mou minulost i mou

budoucnost mou věčnost všechno

na co jsem zapomněl čeho se nenadál

Jsem láska

Ale stačí tak málo

a přístroj leží rozlámán

nádoba zeje prázdná

hmota je rozdrobená

Nelze mne ničím nahradit

mám cenu krve Pro mne

plakal Není nic jiného mezi

sluncem a hvězdami pro co On plakal

Jsem Člověk

Jsem láska

Zašlá uvadlá ale

láska

Jsem záhada která se nepoddá

jsem láska

Není třeba mi dokazovat

že jsem prach

Vím to Tělo patří zemi

Patří hrobníkově lopatě

Ano prach bude rozmetán

písek roznesou větry

děti mých dětí zemřou ani památka nezůstane

Ale jsem láska 

teď a navěky

(Ivan Slavík)

Dnes som dostala  tip na zaujímavý film. A je dokonca so slovenskými titulkami!

Katedrála sv. Alžbety a Michalská kapĺnka

  Košice

Všetkým priateľom a užívateľom csfd prajem radostné Vianoce a veľa príjemných filmových zážitkov v roku 2013.

Na Vianoce si pripomíname narodenie Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Evanjelisti, ktorí opísali život  Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia (Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší). Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. omše, jedna z nich o polnoci.

Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka – ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý ďeň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra – jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.

Akokoľvek, narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť – po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. A tak nakoniec skončili – ako sa to píše v Lukášovom evanjeliu – v maštali neďaleko Betlehema.

Evanjelista Lukáš píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.“

Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami. Steny sú obložené mramorom a na nich je nápis v latinčine: „Tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus.“ Presné miesto na dlažbe označuje strieborná hviezda. www.zivotopisysvatych.sk

"Môžeš žiť tak, akoby nič nebolo zázrakom, ale môžeš žiť aj tak, akoby zázrakom bolo všetko." 

Myslím, žeo ňom budeme ešte počuť. Výrazný talent z Uzbekistanu.

Advent alebo adventné obdobie (z lat. adventus príchod) je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním – sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času (parúzia), ale taktiež sa nezabúda na osobitnú úctu Ježišovej Matky napríklad tzv. rorátnou sv. omšou v dňoch od 16. decembra. Preto adventné obdobie je časom nábožného a radostného očakávania. (Wikipédia)

Pred piatimi rokmi...

Spomienka na včerajší Rubikov megakoncert v Steel aréne v Košiciach.  A tak trochu aj nostalgická spomienka na vlastné detstvo a ockov spev. Áno, šťastie má niekedy vôňu čerešní....

Sviatok Všetkých svätých

Priateľstvo jedného múdreho je lepšie než priateľstvo všetkých nerozumných. (Demokritos)